Cestovateľka Katka Kúšiková prekonala samu seba

Cestovateľka Katka Kúšiková prekonala samu seba

V Guatemale spala aj s nožom pod vankúšom

Pozriete sa na ňu a poviete si aká krásna, inteligentná mladá dáma. V nežnej žienke sa však skrýva chuť pracovať, pomáhať a najmä odhodlanie plniť si vlastné sny. Sama a z lásky ku zvieratám precestovala ďaleké krajiny. Jej posledná cesta viedla až do nebezpečnej Guatemaly. Aj takýto je život Katky Kúšikovej.

Text k foto: Severný polárny kruh, Rovaniemi, Laponsko.

Za slobodu zvierat
 
Už od detstva mala Katka blízko k nemým tváram. „Už v  detstve som kontaktovala Slobodu zvierat. Na základnej som predávala odznaky a zbierala podpisy pod petície. To však boli vždy moje voľnočasové aktivity. Dnes ľutujem len jedno, že som neštudovala práve veterinu, či kynológiu alebo opatrovanie zvierat. Ako sa však hovorí, nikdy nie je neskoro...,“ prezradila nám o svojej láske k zvieratám Katka Kúšiková.
 
Dobrovoľníčka v Španielsku
 
Po vysokej škole vyštudovaná ruštinárka vycestovala najprv do Holandska, ako sa povie, „na zárobky“. V pravý čas bola na správnom mieste a využila ponuku dobrovoľníckej práce v útulku na juhu Španielska. So starším manželským párom, ktorý útulok prevádzkoval, strávila päť týždňov. „Prostredie bolo krásne. Pracovala som však takmer každý deň, desať hodín. Robila som všetko, čo bolo treba. Poskytli nám len ubytovanie. Všetko ostatné som si hradila sama. Avšak toto dobrovoľníčenie mi veľmi pomohlo pri hľadaní práce,“ povedal Katka a upozornila tiež na to, ako si veľmi vážia zahraniční zamestnávatelia dobrovoľnícku prácu. „Je to veľké plus. Keď som hovorila ľuďom, že idem robiť zadarmo, pozerali na mňa čudne. Preto som sa snažila najprv v Holandsku nasporiť. Samotné cestovanie nie je až také finančne náročné, ako si niekto myslí. Ak sa viete uskromniť, dajú sa nájsť hostely za päť eur. Akurát najväčšou položkou sú, samozrejme, letenky.“

 Blue Mountains, Austrália
 
Nový Zelánd
 
Po Španielsku prišla opäť iná ponuka. Katke nahralo do karát, že v roku 2012 bol otvorený program Working Holiday na Novom Zélande. To pre mladých ľudí znamenalo šancu ako stráviť rok na Novom Zélande a legálne počas tohto pobytu aj pracovať. „S kamarátkami sme mali sen už od detstva ísť na Nový Zéland. Strávila som tam osem mesiacov. Pracovala som v psom salóne. Stále si ma našla práca mne blízka, pri psíkoch. Sám majiteľ mi však potvrdil, že v mojom životopise ho zaujalo najmä dobrovoľníčenie v Španielsku.“


Queenstown, Nový Zéland
 
Mladé dievčatá využili to, čo im Nový Zéland ponúkol. Precestovali a videli čo sa len dalo. „Na tri týždne sme si prenajali auto a prešli sme kde sa dalo. Tá príroda je naozaj nádherná. Ja som skôr však mestské decko. Mestečká sú na jedno kopyto, maličké. Ale tie hory a ľadovce, to stojí za to, ale chýbal mi tam jednoducho ruch.“
 

Sydney, Darling Harbour, Austrália
 
Keď je človek už tak ďaleko, chce, samozrejme vidieť čo najviac. „Navštívili sme aj ostrov Kráľovstvo Tonga, je to vyslovene dovolenková destinácia. Banány nad hlavami a krásne pláže.“
 
Čaro cestovania osamote

Túlavé topánky si obula opäť, keď už bez priateľov strávila ešte tri týždne v Austrálii.
„Prichýlila ma rodinná známa. Sama som zišla dole Austráliou cez Melbourne a po južnom pobreží. Austrália je taká krajina, kde som stretla cestovať samé aj osemnásťročné dievčatá. Cítila som sa tam bezpečne. Najviac sa mi z Austrálie asi páčilo práve Melbourne. To je úžasné.“
 
Mnoho ľudí, a medzi nich patrím aj ja, si cestovanie osamote nevie predstaviť. Nie zo strachu z neznámeho, ale preto, že vám nemá kto robiť spoločnosť, kto odfotiť alebo aj liezť na nervy. Pre Katku má však cestovanie so samou sebou svoje čaro. „Pre mňa je neoceniteľné to, že sa nikomu nemusím prispôsobovať. Ak nechcem ísť do múzea, nejdem. Zobudím sa kedy chcem, zaspím kedy chcem. Človek potom nie je tak ostýchavý začať debatu s cudzími ľuďmi.“
 

Galdhoppigen - najvšší vrch Severnej Európy
 
Po krajine protinožcov prišlo na rad Škótsko. „Na dva týždne som sa vydala od Edinburghu až po Lochness.“ Po tejto ceste si Katka myslela, že po intenzívnom cestovaní, je čas si vydýchnuť si a začať pracovať normálne, opäť každodenne. Nie však na Slovensku. „Dva týždne som posielala emaily kade tade do organizácií od Aljašky až po Japonsko, či nepotrebujú pomoc pri zvieratách. Aj keď nemám zodpovedajúce vzdelanie, skúsenosti áno.“ Odpísali jej z Indie a Guatemaly...

S nožom pod vankúšom v guatemalskej chatrči
 
Po ťažkom rozhodovaní vyhrala Guatemala. Bola to platená práca, ale aj náklady na vycestovanie boli vysoké. Očkovania, letenka a podobne. „Musím povedať, že dovtedy som sa nikdy pri cestovaní nebála, ale vtedy som cítila obavy. Ani rodičia neboli nadšení, skôr v šoku. Mamke som pri lúčení povedala, že ak by sa mi niečo stalo, že si to nemá vyčítať. Nechcela som nijako dramatizovať situáciu, ale človek nikdy nevie. A tak som sa ocitla v quatemalskej džungli, v horách a opäť sama, kde bolo v útulku štyristo zvierat.“
 
 

Tikal, Guatemala
 
Katku neodradili ani štatistiky, že Guatemala patrí medzi najnebezpečnejšie krajiny, kde kriminálnici vyhľadávajú  najmä cudzincov. „Je cudzinec a cudzinec. Vedia, že idú do krajiny, kde je obrovská chudoba a zavesia si na krk obrovský fotoaparát. Taktiež dievčatá chodia pre domácich vulgárne oblečené. V porovnaní s ich ženami, ktoré nosia tradičné oblečenie. Nanešťastie sa stalo v tom období, keď som tam bola ja, že znásilnili za bieleho dňa aj dve turistky...“
 
Katka strávila päť mesiacov v nie najlepších podmienkach. „Bolo to dosť zlé. V mojej chatrči bývali so mnou ešte dve mačky. Za pobyt som našla päťkrát rozhryzeného potkana na malé kúsky. Špina, pavučiny, smrad – musela som si to udržiavať sama. Dvere boli ako zo slamy a chatrč bola umiestnená medzi kotercami a skladom krmiva.  Luxus to určite nebol... Prvý mesiac som mala veľký problém zvyknúť si na ubytovanie, že som tam sama, psi v noci začnú štekať, človek nevie prečo, priznám sa, že prvý mesiac som spala s nožom pod vankúšom.“

 
Tradičné Guatemalské ženičky

A ako tam Katka dokázala vydržať tak dlho? „Vďaka práci, dostala som sa tam k veciam, ktoré tu človek bez diplomu robiť nemôže. Očkovali sme, asistovali pri kastráciách, chodili tam dedinčania so psami, ktoré mali mačetou preseknutú labku a podobne. Som veľmi vďačná za tieto skúsenosti. Ľudia tam bohužiaľ žijú poverami. Veria napríklad na to, že ak sa nespária, tak dostanú besnotu, alebo že ak si človek rozbije vajce na hlavu, tak mu vysoká horúčka ustúpi,“ opísala zážitky z Guatemaly Prešovčanka. 
 

Featherdale, Wildlife Park, Austrália
Cestovaním za známosťami
 
Cestovanie je tiež veľmi dobrý spôsob ako nadväzovať známosti. „DO útulku v Guatemale prichádzalo pracovať deväťdesiat percent Američanov. Majiteľka je Američanka a jej manžel je Brit. Najlepšiu skúsenosť mám asi s Írmi a Škótmi. Prihovoria sa vždy, a nehovoriac o tom, keď je žena v tiesni. Novozélanďania sú tiež úžasní, tak akoby nedotknutí zvyškom sveta,“ dodáva. „Všetky moje cestovateľské aj pracovné sny by som nemohla absolvovať bez podpory mojich rodičov a babičky. Ďakujem im preto za to, že vždy stáli pri mne. Veľmi si to cením“, poďakovala najbližším Katka Kúšiková

Diskusia k článku