Adrienna Peierbergerová: Čítam všetky plagátiky v meste a potom si vyberám akcie

Adrienna Peierbergerová: Čítam všetky plagátiky v meste a potom si vyberám akcie

Spája nás nielen meno, aj keď ona má o jedno n navyše, sadli sme si aj ľudsky. A máme aj spoločné životné krédo: Každé zlo je na niečo dobré. Do Švajčiarska odišla pred 42 rokmi, rodný Prešov ale miluje. Adrienna Peierbergerová je slovom „liblingom“ našej redakcie.

 Táto sympatická dáma cestuje z Zürichu do Prešova raz do roka v lete. „Som tu oveľa skôr, už som to nemohla vydržať. Potrebovala som sa nadýchať  vôni môjho čarovného mesta. Milujem ho a aj ľudí, ktorí tu žijú,“ odpovedá s úsmevom na tvári.

O dianí v meste vie oveľa viac než ktorýkoľvek iný Prešovčan.  „Nedám dopustiť na Prešovský večerník. Každé ráno sa teším, kedy do mailu dostanem čerstvé vydanie.  Nahrádza mi kontakt s mestom, so železnou pravidelnosťou každý deň ho čítam od prvej po poslednú stranu,“ hovorí Adrienna Peierbergerová.

Tentoraz  sa prišla „nadýchať“ vône rodného mesta na tri týždne. Ako vyzerá jej deň v Prešove? „Miluje historické centrum. Hneď v prvý deň a, samozrejme, potom aj každý deň, si prečítam všetky plagáty, ktoré vidím a potom si vyberám akcie. Objavila som napríklad pozvánku na otvorenie čarovnej kaviarničky s kníhkupectvom na Hlavnej ulici Libresso Boks &Coffee. Majú aj úžasnú terasku, tam som si chodievala posedieť aj s priateľmi. Keď som v Prešove, mám deň nabitý stretnutiami, som taká rozlietaná. Bola som na koncerte v evanjelickom kostole, našla som tam nádherný pokoj,“ dodáva Adrienna Peierbergerová.

Jedným dychom dodáva jednu zo svojich príhod: „Toto vám ale musím povedať. Samozrejme, na plagátiku som objavila, že v PKO sa chystá zberateľská burza. Keďže ja zberám všetko, ešte aj zaujímavý kamienok na ceste, vybrala som sa tam. Sála Čierneho orla vo mne vzbudila spomienky na plesy, pozrela som na javisko, kde som kedysi tancovala, recitovala. Prechádzala som okolo stolíkov, až som pri jednom ostala stáť. Sedeli tam dvaja páni a užasnuto na mňa pozerali akoby sa im zjavil prízrak. Predstavili sa mi, boli to chlapci, ktorí vyrastali na Pavlovičáku, kde aj ja. Alexander Kernaševič a Peter Pavelka si krátili chvíľu spomienkami na susedov, ktorí kedysi bývali na Pavlovičom námestí 1. Medzi inými spomenuli aj moje meno a vtom som stála pred nimi. Môj otecko bol gréckokatolícky kňaz, našu rodinu mnohí poznali. Bolo to veľmi milé, aj keď boli mladší, boli sme výborná partia. Dohodli sme sa, že o rok by sme urobili stretnutie s tými, ktorí kedysi bývali na Pavlovičáku číslo 1.  O Sášovi Kernaševičovi som vedela z Prešovského večerníka, že sa venuje historickým fotografiám z Prešova. Spomínam si na jeho mamku, bola to veľmi inteligentná pani. Sem tam ma zastavila a pýtala sa ma, o čom píšem básne. Pamätám si, že som jej raz povedala, že o kaške, ktorá dýcha medom a lúkou.“ 

Zakaždým, keď sa lúčime s Adriennou Peierbergerovou, neobídeme otázku, či sa presťahuje do Prešova. „Nie, to by som si už nezvykla. Milujem to tu, ale vo Švajčiarsku som si veľmi zvykla. Nemám tam priateľov, ako tu, ktorí mi prinesú voňavý koláč, plnenú papriku, zavárané uhorky, ale zvykla som si tam už. Z Prešova odchádzam stále nabalená fantastickými maškrtami od mojich priateliek, tomu sa, jednoducho, nedá odolať,“ prezrádza.

Diskusia k článku