Richard Čus: „Pár odhodlaných ľudí zvládne omnoho viac ako ľahostajný dav.“

Richard Čus: „Pár odhodlaných ľudí zvládne omnoho viac ako ľahostajný dav.“

Nadšenci histórie a šermu dali v roku 1995 hlavy dokopy a založili skupinu historického šermu s názvom COHORS Prešov. Názov je odvodený z latinského slova cohortés, teda garda.

Členovia tejto „Prešovskej gardy“ sa tomuto nevšednému koníčku venujú už vyše dvadsať rokov a nadšenie ich neopúšťa. Vo svojich vystúpeniach sa zameriavajú na obdobie stredoveku, predovšetkým na pôsobenie žoldnierskych vojsk a žoldnierov ako takých. Vyobrazujú rôzne bitky a súboje  a aj boj zblízka, teda muža proti mužovi. Pri svojich vystúpeniach okrem nádherných dobových kostýmov využívajú aj repliky zbraní a to predovšetkým z obdobia gotiky. Sú to rôzne palice, dýky, meče, sekery, štíty ale aj palné zbrane, konkrétne hákovnice. O tom ako vyzerajú ich tréningy, či noví členovia musia spĺňať nejaké podmienky, alebo odkiaľ berú kostnými, sme sa porozprávali s vedúcim skupiny, Richardom Čusom.



 
Ako často trénujete a ako taký tréning vyzerá?
- Trénujeme v telocvični na Základnej škole Sv. Gorazda cez školský rok dvakrát týždenne po dve a pol hodiny. Po mnohých odskúšaných rokoch sme si našli  vyhovujúci systém, ktorý nám pomáha plniť poslanie našej šermiarskej skupiny. Jednu hodinu hráme florbal, to je naša kondičná príprava, ktorá slúži na rozohriatie a rozhýbanie celého organizmu so zameraním na svalové a pohybové partie, ktoré sú v boji namáhané najviac, tiež na precvičenie koordinácie končatín a taktiež i vytrvalosti. Ďalší čas sa podľa potreby delí na výcvik scénického šermu, upravenej šermiarskej školy pre potreby predvádzania boja s replikami stredovekých sečných a bodných zbraní. Potom na tvorbu a neustále zdokonaľovanie nacvičených súbojov s množstvom rozmanitých replík stredovekých zbraní a napokon tvorbe a príprave scén a scenárov podľa špeciálnych požiadaviek našich zákazníkov. 
 
Aký je vekový priemer členov skupiny a je záujem o historický šerm aj u mladších ročníkov či detí?
- Rok 2017 je naším dvadsiatym druhým bojovým rokom. V tomto roku je vekový priemer skupiny tridsať rokov. Ročne máme v priemere okolo tridsať vystúpení, na ktorých sa nám občas ohlási záujemca o vstup do skupiny, no v posledných rokoch ich veru veľa nie je. 
 
Koľko máte momentálne členov?
- V skupine je aktívnych, teda bojaschopných, šestnásť členov. Ďalších osem členov je aktívnych iba občas, sú pracovne vzdialení, na materských dovolenkách, alebo momentálne zdravotne vyradení z aktívnej činnosti.
 
Existujú nejaké podmienky, ktoré musí záujemca spĺňať, keď sa k vám chce pridať?
- O vstup do skupiny môže požiadať každý záujemca starší ako šestnásť rokov, ktorý má záujem o históriu a historický šerm. Takto to uvádzajú a určujú naše stanovy občianskeho združenia. Žiadne iné obmedzenie u nás nie je. Ani vekové, ani váhové. Stačí len chcieť, prísť a pracovať na sebe a s nami, na spoločnom snažení sa o pripomínanie histórie, ktorá formovala i náš súčasný život. 

 

 
Kto vám šije kostýmy, respektíve odkiaľ ich máte?
- Zbroje a kostýmy nevyhnutné k našim vystúpeniam si každý zabezpečuje podľa vlastných možností, no dosť si pomáhame i sami navzájom. V rámci skupiny fungujú remeslá, ktoré pomáhajú tvoriť náš celkový obraz.  Čo sa týka „krajčíriny“,  mali sme doteraz s malými pauzami zakaždým šťastie na šikovné členky, ktoré prispeli k ošateniu ostatných členov. A ak je toho za potreby viac a vlastné sily už nestačia, tak obletujeme krajčírov v meste. V mnohých prípadoch nám ale pomohli i secondhandy. Občas sa tam dajú kúpiť so šťastím pre nás vyhovujúce nohavice, sukne, košele, dokonca sa párkrát už podarilo kúpiť i hotové dámske stredoveké šaty.
 
Ako stíhate popri vlastnej práci tréningy a prípravy na podujatia? Máte aj nejaký voľný čas?
- Sme dobrovoľné občianske združenie existujúce od roku 1995, sme živým dôkazom,  že je možné popri práci, rodine tráviť práve svoj voľný čas takýmto nevšedným a náročným spôsobom a každý, kto sa venuje hocijakému zmysluplnému koníčku alebo záľube nám určite dá za pravdu, že všetko je to len o tom,  že stačí  chcieť. Po mnohých bojových rokoch už vieme, že pár odhodlaných ľudí zvládne omnoho viac ako ľahostajný dav. Ak sa náhodou stane, že i cez to sa nájdu nejaké prázdne chvíľky, zväčša sú vyplnené starostlivosťou, údržbou a udržiavaním výstroje a výzbroje tak, aby sme boli podľa potreby bojaschopní. 
 
Pred pár týždňami ste sa zúčastnili historického defilé. Reagovali ste sami na výzvu a prihlásili ste sa, alebo vás oslovili? Ako sa vám táto akcia páčila?
- Našej skupine sa už osemnásty rok darí spolupracovať s Parkom kultúry a oddychu v Prešove. Za ten čas sa nám podarilo spolupracovať na mnohých kultúrnych podujatiach, no prioritou bol a je Trojičný jarmok, ktorý sa konal  i tentokrát v rámci Dní mesta prešov, čo sa nieslo v duchu osláv 770. výročia prvej písomnej zmienky o Prešove. A práve programový riaditeľ PKO nás oslovil k spolupráci na slávnostnom defilé, ktoré predchádzalo samotnému večernému programu trojičného jarmoku.  Na pracovnom sedení sme boli zoznámení s režisérom defilé a po vzájomnom zvážení našich možností sme boli poctení spracovaním a predvedením úvodného sprevádzania a predstavenia Alegórie pani primátorke mesta a po úvodnej ceremónii sme mali  stvárniť prvé dva historicky najstaršie obrazy. Celé defilé bolo pripravené na špičkovej úrovni a je veľká škoda, že sa nemohlo odohrať a zaskvieť v celej svojej kráse.
 
Vystupujete aj v zahraničí? Ak áno, kde najďalej ste boli?
- Už sedemnásť rokov spolupracujeme so štyrmi šermiarskými skupinami v širokom okolí tretieho najstaršieho poľského mesta Sandomiez. Lídrom spolupráce je práve Chorągiew Rycerstwa Ziemi Sandomierskiej, ktorá sídli práve v tomto malebnom meste. Vďaka tejto spolupráci sa počet našich zahraničných vystúpení vyšplhal už takmer k číslu sedemdesiat. Geograficky najďalej sme bojovali na dobývaní križiackeho sídelneho hradu Malbork, kde sme sa zúčastnili rekonštrukcie bitky z roku 1410.



Na ktorú akciu spomínate najradšej?
- Ku dnešnému dňu má skupina za sebou šesťstodvadsaťsedem vystúpení a videlo nás už niekoľkotisícové publikum. Najradšej stále spomíname na práve prežité posledné vystúpenie, za tie roky sme si takto už užili mnoho histórie v priamom prenose. Každé vystúpenie je pre nás rovnako dôležité. Neustále sa snažíme o dokonalé naplnenie predstáv našich zákazníkov a publika. Prosto sa bavíme. Ak by som mal označiť taký naozaj naj zážitok, keďže sme skupina špecializovaná na predvádzanie stredovekého boja, najviac si užívame hradné slávnosti, obliehania hradov, hradné hry a festivaly, rekonštrukcie stredovekých bitiek a myslím, že v našom rebríčku rezonujú dve top akcie. To práve už spomínané obliehanie hradu Malbork z roku 2010 na severe Poľska a na Slovensku je to Bitka pri Rozhanovciach z roku 2012.
 
A, naopak, máte aj nejaké nepríjemné skúsenosti či spomienky z nejakého podujatia?
- Keďže nás boj baví, je pre nás  najhoršie, ak sa nepodarí na nejakú akciu dostať. Najhoršie je, ak už sa vám podarí zariadiť si prácu i rodinu tak, že ste už zbalený do boja a deň pred akciou alebo už priamo v deň akcie vás vyradí nejaký neposedný bacil, dokonca sa stáva, že to človeka prepadne i priamo na bojisku. Ale popravde, ak sme niekde vyrazili, tak sme sa stále vrátili s úsmevom. 
 
Dominika Tuptová
Foto: archív SHŠ COHORS

Diskusia k článku