Herečka Stanka Kašperová: „Divadlo je miesto, kde sa mágia stáva skutočnosťou...“

Herečka Stanka Kašperová: „Divadlo je miesto, kde sa mágia stáva skutočnosťou...“

Stanka Kašperová pôsobí v Divadle Jonáša Záborského už desať rokov. Je mladá, talentovaná a plná energie. Leto si užívala s rodinnou, no nezabúdala ani na pracovné povinnosti. Táto sympatická herečka si svoj pracovný, ale aj rodinný život užíva plnými dúškami.

V rozhovore nám okrem iného prezradila aj to, či sa teší na novú divadelnú sezónu a ako sa vlastne k herectvu dostala. 

Ako ste trávili leto?
 - Leto som si rozdelila na dve časti. Potrebovala som veľa pracovať, ale na druhej strane som ho chcela venovať hlavne rodine, s ktorou som cez rok síce často, ale nie tak intenzívne. Povedala som si, že more si všetci zaslúžime a tak sme sa vybrali na desaťdňovú dovolenku. Celý júl bol pre mňa taký rodinný a, naopak, august bol „makačkový“. To už som musela zabrať, pretože ma čakali pracovné povinnosti. Síce máme divadelné prázdniny, no niektorí majú aj inú prácu a mojou druhou prácou sú  nemocniční klauni Červený nos Clowndoctors. My pracujeme nepretržite po cely rok, teda aj v týchto letných, prázdninových mesiacoch.  

 
Stanka Kašperová ako sestrička Vydarená spolu so svojou dcérou Barborkou. 
 
Oddýchli ste si dostatočne?
 - Dostatočne sa dá oddýchnuť asi až bez detí, kedy človek môže úplne vypnúť. No ja svoje deti milujem a rada s nimi trávim čas. Myslím si však, že som za ten čas voľna načerpala veľmi veľa síl a pozerala som sa na tento náš rýchly svet trochu pomalšie. Vďaka tomu si teraz každý deň užívam viac a viac.
 
Ste mamou dvoch detí. Prispôsobovali ste sa im pri plánovaní dovolenky? 
 - Samozrejme. Letné aktivity som prispôsobovala svojim deťom, Barborke a Tomáškovi. Obaja sú doslova vodné živly a voda musí byť. Aj preto sme sa rozhodli ísť k moru. Som veľmi rada, že s nimi môžem cestovať, pretože sú veľmi adaptovateľní na každý jeden priestor a nie je s nimi žiaden problém. Navyše je s nimi kopec „srandy“, takže si človek aj to cestovanie užije. 
 
S manželom Marekom a synom Tomáškom.
 
Tešíte sa na novú divadelnú sezónu?
 - Ja sa teším na každú jednu sezónu. Divadlo je moja vášeň, poslanie. Je to niečo, pre čo žijem. Vždy sa teším na novú sezónu, pretože divadlo a celkovo umenie nie je rutinná záležitosť. Každý rok nám prináša nové zážitky, možnosti, výzvy a tituly. Takisto sa veľmi teším na prešovského diváka, ktorý je rok čo rok prajnejší a úžasný. 
 
Ako sa na ňu pripravujete?
 - Nijako špeciálne sa na novú sezónu nepripravujem a ani sa to nedá. My prichádzame do sezóny, ktorá bude mať mnoho titulov a vždy začíname prvou čítačkou. A čo nás čaká, to netušíme. To je šéfove tajomstvo. Nikto z nás presne nevie čo ho čaká, aká rola, a aj preto je to zaujímavé a každá sezóna je pre nás výzvou. Je to taká lotéria. My však nášmu umeleckému šéfovi plne dôverujeme. On presne vie komu sa aký charakter, rola, hodí. 
 
Chceli ste byť odmala herečkou?
 - Narodila som sa do divadelno-folklórnej rodiny. Z mojej strany to bol úplne prirodzený vývin. Nemôžem povedať, že som odmala chcela byť presne herečkou, ale isto som chcela byť tak zdravo v centre pozornosti. Ja som spievala, tancovala, hrala divadielka, dokonca som plávala za školu. Štúdium herectva bola pre mňa taká prirodzená voľba. 

 
V predstavení Lakomec stvárnila postavu Elizy.

 
Pôvodom nie ste Prešovčanka. Ako ste sa teda dostali do prešovského divadla?
 - Pochádzam z Rimavskej Soboty. Do Divadla Jonáša Záborského som sa dostala vlastne ako hosť. Keď som bola štvrtáčka na škole, tak vtedy náš pedagóg, režisér Michal Náhlík, ktorý je v súčasnosti aj naším umeleckým šéfom, oslovil mňa a Borisa Srníka, či by sme neprišli hosťovať do tohto divadla. My sme si povedali, že to skúsime a sme tu už desať rokov. A som na to patrične hrdá. 
 
Prišli ste sem ako hosť a už ste tu zostali. Ste tu spokojná?
 - Kultúra sa dá robiť kdekoľvek a ja som presvedčená o tom, že som nemala ešte také zlé postavenie na Slovensku, aby som bola nútená odcestovať do zahraničia a tam prinášať ľudom umenie. Prešov som si vybrala ako mesto, ktoré je inšpiratívne, umelecké, pokorné, citlivé, rodinné. Čo je pre mňa veľmi dôležité, keďže nie som len herečka, ale aj mama dvoch úžasných detí. Prešov mi dáva možnosť mávať krásne tituly v divadle, stretávať sa s divákmi, ktorých je naozaj veľmi veľa a môžem byť slobodná. 

Svadbu ste mali pre mnohých netradičnú, konala sa v divadle. Prečo ste sa tak rozhodli?
 - Divadlo je chrám, je sviatosť, niečo, kde sa tá mágia stáva skutočnosťou. Nebol to žiaden sterilný priestor obradnej siene či záhrada. Bolo to niečo iné a keďže divadlo milujem, bolo jasným favoritom, kde chcem mať svadbu. 

 
Dominika Tuptová
foto: archív S. Kašperovej

Diskusia k článku