Nestihol konkurz, no dnes patrí k najlepším hercom

Nestihol konkurz, no dnes patrí k najlepším hercom

Jozef Pantlikáš je jedným z najlepších hercov Divadla Alexandra Duchnoviča. Svojou charizmou si vás na javisku okamžite získa. Nezáleží na tom, či hrá vážnu úlohu, alebo v rozprávke. Každú rolu dokonale precíti a vy tak zažívate nezabudnuteľné divadelné predstavenie.

 Na doskách Divadla Alexandra Duchnoviča pôsobí už takmer sedemnásť rokov. Začínal však ako amatérsky herec. „V podstate také amatérske začiatky boli ešte na gymnáziu v Giraltovciach. Ale tam to bola čisto vlastná iniciatíva, bolo nás tam zopár nadšencov. Potom počas štúdia na vysokej škole som sa dostal do študentského, nemecky hovoriaceho divadielka, kde ma objavil lektor Mathias Müller a zistil, že zo mňa asi niečo bude a začal som dostávať hlavné postavy už po prvej hre a na konci som sa dostal aj k réžii študentského divadielka. Mathias Müller k tomu pristupoval dosť profesionálne. Chodili sme na rôzne herecké workshopy, do zahraničia, boli sme v Poľsku, v Nemecku. Dosť sme toho pochodili,“ spomína na svoje začiatky Jozef Pantlikáš.  


Ešte ako študent navštevoval predstavenia DAD - u. Spolu s kamarátom sme sa dozvedeli, že divadlo hľadá nových hercov a tak zaklopali na riaditeľove dvere. „Keď nastúpil do funkcie riaditeľa Marián Marko, tak sme sa prišli aj s kamarátom opýtať, či nepotrebujú posily. Odkázal nás na šéfa činohry, Jozefa Tkáča. Zapísal si naše údaje, no a papierik odložil do vrecka. My sme to brali ako odložené, ale stal sa pravý opak. Takmer po roku prišla pozvánka na konkurz. Ja som ho však nestihol, pretože som v tom čase žil v Španielsku. Hneď ako som sa vrátil, prišiel som do divadla, čo bolo asi s dvojmesačným oneskorením. Zastihol som pána Vasiľa Turoka, ktorý bol šéfom dramaturgie a šéfa činohry Jozefa Tkáča. Prišiel som za nimi, povedali mi, že to už bolo, že je neskoro. Vtedy sa pán Turok s Jožkom Tkáčom poradil a dali mi šancu. Takže som sa pripravil, konal sa ešte dodatočný konkurz, bol som tam sám a prešiel som. Ja som vtedy nevedel, že na tom prvom konkurze nikoho nevybrali,“ prezrádza sympatický herec.
 
Keď Jozef Pantlikáš nastúpil do divadla, po rusínsky nerozprával, ale to pre neho nebolo prekážkou. „Prvé tri mesiace od nástupu som síce obsadený nebol, pretože dramaturgický plán sa striktne dodržiaval a nerátali s novou posilou, no ja som nezaháľal a dennodenne som sa s pánom Turokom stretával a predčítaval som mu texty z národných rusínskych novín. On ma tvrdo korigoval a pomáhal mi s rusínskym jazykom. Bola to taká škola za pochodu.“  
 
Na otázku, či stvárňuje nejaké postavy, ktoré nemá rád, odpovedal: „Možno v minulosti boli hry, ktoré som veľmi neobľuboval, ale teraz to už neriešim. Je toho veľa a ja už nemám čas na takéto subjektívne hodnotenia. Hrám čo treba. Je síce pravda, že obľubujem komediálne postavy, ale nemám problém zahrať aj vážne úlohy.“
 
O tom, že je Jozef Pantlikáš skutočne talentovaným hercom, svedčí aj to, že nedávno získal Výročnú cenu Literárneho fondu v oblasti divadla za postavu Nikolaja Stavrogina v inscenácii hry Posadnutí.
 
Dominika Tuptová
Foto: archív DAD

Diskusia k článku