Nemé kráľovné: Príbeh neobyčajne obyčajných žien filmového plátna

Nemé kráľovné: Príbeh neobyčajne obyčajných žien filmového plátna

Divadlo Jonáša Záborského po úspešnej premiére Kati prichádza hneď do týždňa s novou inscenáciou Nemé kráľovné. Keďže ide o svetovú premiéru, prešovskí diváci sú vôbec prví, ktorí toto dielo uzrú.

Inscenácia Nemé kráľovné je divadelnou fikciou inšpirovanou životom herečiek nemého filmu. Podnet na vytvorenie hry prišla zo strany divadla. Výsledkom intenzívneho a náročného skúškového obdobia je excelentný výkon ôsmich herečiek, ktoré sprevádza jeden herec.
 
Réžie sa ujal Marián Pecko. Ako sám povedal, výkonom kolegýň bol dojatý. „Páčilo sa mi ako kolegyne pracovali, ako zahrali to prvé predstavenie pre diváka. Predsa len je to stres, aj keď my so stresom pracujeme, no vždy tam je a bol, som veľmi spokojný a veľmi dojatý z toho ako to zahrali,“ hovorí Marián Pecko. Prezradil aj to, ako táto inscenácia vlastne vznikla: „Umelecký šéf, Michal Náhlík, sa ozval autorke Ivete Horváthovej s ponukou, či by nemala záujem napísať divadelný text o ére nemého filmu,  o tom období, keď sa do filmu dostal zvuk a vlastne veľmi razantne vstúpil do kinematografie a do života, tvorby a práce herečiek, ktoré si museli zvyknúť na tento nový fenomén,“ povedal Marián Pecko. 
 

V popredí Elena Kušnierová. 
 
Ponuku režírovať toto dielo prijal veľmi rád. Prvá časť predstavenia je skutočne ako z nemého filmu a Marián Pecko sa musel teda popasovať s hraním bez slov. „Ja som režisér, ktorý nestavia divadlo len na texte, aj keď je, samozrejme, dôležitý, no stále je len jeden z prvkov, z ktorých je vyskladané divadelné predstavenie. Ale toto bolo pre mňa niečo nové.  Mali sme rôzne bariéry, ktoré sme museli prekonať, ale stretol som nadaných ľudí pre pohybové divadlo a som veľmi spokojný ako to herečky zvládli,“ hovorí režisér. Zaujímalo nás ako prebiehal zber materiálov k tomuto dielu. „Bol to v podstate taký bežný zber materiálov, ktorý musí nastať, keď sa robí takéto predstavenie, ktoré je síce divadelnou fikciou, ale tá inscenácia je inšpirovaná konkrétnymi životmi konkrétnych žien a herečiek, takže, samozrejme, že sme museli nabrať veľmi veľa informácií,“ dodáva Marián Pecko.
 
Ako sme už spomínali, Nemé kráľovné ovládli ženy. Ako sa režisérovi pracovalo v ženskom kolektíve a ktorá je jeho najobľúbenejšia pasáž? „Veľmi rád spolupracujem s herečkami. Vyhovuje mi to a vyhovuje mi aj spôsob, ich sila, vôľa, energia, dar nevzdať sa, bojovať. Toto všetko je veľmi vlastné ženám a dievčatám a pracuje sa mi veľmi dobre s herečkami. A pre mňa je emotívne najviac najsilnejšia posledná časť, kedy herečky rozprávajú ako keby za seba a spovedajú sa zo svojich bolestí a skúseností a je to taký ako keby boj o život,“ prezrádza Marián Pecko.
 

Zľava Jana Evelley & Zuzana Kúšiková. 
 
Našej pozornosti neunikla ani autorka hry, Iveta Horváthová. Opýtali sme sa jej ako dlho toto dielo vznikalo a odkiaľ brala potrebný materiál. „Scenár samotný nevznikal dlho, možno nejaké dva mesiace, ale to štúdium materiálov a získavanie zázemia bolo pomerne dlhé. Na druhej strane je ťažko povedať čo je to dlho, pretože je to taká téma, ktorá by si vyžadovala možno aj celý život. Je to veľmi veľa materiálov, ale minimálne rok je potrebné sa tomu venovať, ale je to veľmi zaujímavé, keďže sa to týkalo ženskej skúsenosti a ja sa venujem vo svojej práci práve ženskej skúsenosti a hereckej som sa zatiaľ nemala možnosť dotknúť,“ hovorí Iveta Horváthová a ďalej dodáva: „Zdroje sú rôznorodé. Veľa je z rôznych fondov USA, pretože tam to majú nádherne zmapované. Niečo je z nemeckého prostredia a niečo z anglofónneho. Ale napríklad aj česká kinematografia, alebo Český historický ústav filmový, má nejaké zdroje o tejto ére.“ 
 
Dozvedela sa autorka hry niečo nové počas štúdia materiálov? „Ja som sa dozvedela úplne všetko nové. Pretože, úprimne, ja som poznala zopár mien, ale naštudovať si ako žili a čo všetko robili, to bolo pre mňa nové, tak isto ako pre každého z nás. Vždycky sa zoznámiť so životom človeka, to je už jedno či je to táto herecká téma, je nesmierne zaujímavé, pretože každý ten život obsahuje veľmi veľa protirečivosti a toto boli také predstaviteľky, ktoré majú za sebou jednak neskutočne veľa filmov, ale aj škandálov, aj  rodinných rôznorodých šťastí, tragédií a formovali niektoré veci vo filme a umení. A v tom to bolo možno pre mňa zvláštne, že si človek uvedomí tie prepojenia, ktoré boli v minulosti pred sto rokmi, čo sa formovali a postavili sa prvé kroky a ako sa to odráža v našej súčasnosti teraz a aký to má dopad. Aj bulvár sa začal formovať v tomto období. Videli sme, že Mary Pickfordová odmietala médiá. Potom sa postupne formovali presne tie mechanizmy, ktoré sa momentálne úplne do bodky napĺňajú,“ hovorí Iveta Horváthová.
 

Michal Novodomský

 
Postavu Mary Pickfordovej brilantne stvárnila mladá herečka Jana Evelley. A ako sa jej hralo bez slov? „Nemá rola sa hrá ťažko. Je to veľmi náročné, pretože tu sa herec nevie oprieť o to slovo. Ak vám počas dialógu vypadne text, viete sa oprieť o text kolegu, ale tu to tak nebolo. Nám tie texty musia ísť aj v hlave a skĺbiť všetky tie technické veci bolo veľmi náročné a myslím si, že oveľa viac času nám zabralo naskúšanie tej prvej časti,“ prezrádza Jana Evelley.
 
„V postate tento druh hrania funguje ako choreografia. Ja tam mám jeden výstup na záver a hovorila som, škoda, že v tom nehrám viac, ale keď vidím kolegov v zákulisí ako sa z nich potom leje, tak to je veľká úcta k ich práci. Zvládli to úplne fantasticky,“ hovorí Jana Wernerová, ktorá v tomto predstavení hosťuje a ďalej dodáva: „Je veľmi zaujímavé, že tie ženy, priekopníčky, prvé filmárky, boli veľmi šikovné. Aj tá Norma Talmadge sa stala potom producentkou. Jednoducho začali filmy produkovať, miesto toho, aby v nich hrali. Ten zvuk bol pre nich problém, ale popasovali sa inak a našli sa v niečom inom.“
Jana Wernerová je síce len hosťujúcou herečkou, no do kolektívu zapadla veľmi dobre. „Musím povedať, že som tu prežila úžasných, ťažkých, ale aj veľmi zábavných osem týždňov, keďže niektorí sú aj moji spolužiaci. Cítila som sa tu ako doma,“ povedala talentovaná herečka.
 
Naša posledná otázka bola veľmi prostá, chceli sme vedieť, či herečky, ktoré dámy stvárnili, aj poznali. „Ja osobne som vedela o Mary Pickford, ale nevedela som, čo všetko dokázala a kým naozaj bola. Ešte Pola Negri, tá bola známa, ale o ostatných som nepočula a zoznámila som sa s nimi až pri tvorbe tejto inscenácie. Samozrejme, že som si pozrela aj filmy a aj to mi veľmi pomohlo pri mojom hraní,“ uzatvára Jana Evelley.

 

Zľava Stanislava Kašperová, Veronika Husovská, Slavomíra Fulínová, Ľudmila Dutková & Jana Wernerová.

 
 
Dominika Tuptová
Foto: René Miko
 
 

Diskusia k článku