Veselé panie z Windsoru: Nadčasová hra, ktorá rieši lásku v rôznych podobách

Veselé panie z Windsoru: Nadčasová hra, ktorá rieši lásku v rôznych podobách

Dokonalá bodka na záver, inak sa to ani nedá povedať. Divadlo Jonáša Záborského prinieslo svojim divákom na sklonku úspešnej sezóny ešte jednu premiéru. Stavili na osvedčenú klasiku, no v novom šate. Tešiť sa tak môžete na Shakespearove Veselé panie z Windsoru.

Príbeh nesmrteľného, avšak nie úplne cnostného rytiera Johna Falstaffa pozná azda každý. Táto inscenácia sa dokonca na doskách DJZ objavila už niekoľkokrát a stále má čo ponúknuť. Tentokrát sa réžie ujala talentovaná režisérka Mariana Luteránová, ktorá má už s prešovským divadlom bohaté skúsenosti. S hercami je už zohratá partia. „Určite sme si už s hercami vytvorili dobrý vzťah. Keď sem idem, tak už viem do čoho idem a čo môžem čakať. Trávime spolu čas aj mimo javiska a je to veľmi príjemné. Títo herci sú v tom zaujímaví, že sa nechajú nahovoriť aj na veci, ktoré od nich chcete aj mimo rámec ich nejakého zamerania,“ prezrádza Mariana Luteránová. 
 
Shakespearove hry sú medzi divákmi veľmi obľúbené, no režiséri k ním pristupujú opatrne a s rešpektom. „Shakespeare najprv vyvolá taký ten rešpekt, ale potom si človek naozaj musí povedať, že kedysi tá komédia bola ľudová zábava. Bolo to pre ľudí a treba z toho vytiahnuť to, čo bolo živelné aj vtedy, prečo to možno bolo úspešné aj v tých hostincoch, v ktorých sa to hralo. Takže rešpekt je asi na mieste, ale nesmie človeka zablokovať,“ hovorí Mariana Luteránová.
 
Michal Novodomský & Kveta Stražanová.
 
Táto inscenácia už oslávila nejednu storočnicu a aj napriek tomu je jej myšlienka stále aktuálna. V čom vidí jej nadčasovosť Mariana Luteránová? „Hra je nadčasová určite v tom, že rieši hlavne vzťahy, táto konkrétne mužsko-ženské. Rieši lásku v rôznych podobách, ktoré tu budú vždy, že rieši morálku, pokrytectvo. Také tie večné témy. V podstate ľudstvo sa veľmi nezmenilo.“ 
 
Samozrejme nás zaujímalo aj to, ako prebiehalo skúškové obdobie. „Proces skúškového bol určite náročný a to hlavne v tom, že tu treba zohrať strašne veľa zložiek. Práve tým, že tu máme živú hudbu, ktorú spievajú lapikurkári. To nie je cédečko, ktoré si pustím kedy chcem. Musia vedieť presne kedy a ako nastúpiť a čisto. Takže to sú veci, ktoré sú náročné a zložité a chcú viac času,“ hovorí režisérka.  V predstavení sa objavil jeden hosťujúci herec, ktorý dodal celej hre ten správny šmrnc. V komickej úlohe kňaza sa predstavil herec Vasiľ Rusiňák „Vedela som, že túto postavu bude hrať herec z Divadla Alexandra Duchnoviča, ale nevedela som, ktorý. Som rada, že to je napokon práve Vasiľ Rusiňák, pretože prináša do tej inscenácie presne to, čo sme očakávali,“ dodáva Mariana Luteránová. 
 

Zľava Vasiľ Rusiňák, Jožo Stražan & Matej Erby.
 
Jednu z hlavných postáv, a to pani Fordovú, brilantne stvárnila Stanislava Kašperová. Tá sa na javisku, tak ako iní herci, objavila v nádhernom kostýme. No hrať v ňom už nebolo také jednoduché. „Doba si vyžaduje, aby človek predal nielen tie kostýmy, ale aj to obdobie, v ktorom sa to odohráva. Vtedy aj milostné hrádky museli byť veľmi dobre naplánované, pretože to nebolo jednoduché. Pohybovať sa v tom vedel len človek, ktorý mal prax. Žena len stála a muž „pracoval“ (smiech). Aj v tejto inscenácii sú kostýmy nádherné a naozaj si to vyžaduje iné držanie tela aj iné herectvo. To znamená, že to, čo robíme v normálnom oblečení, to si musíme v tom kostýme úplne prerobiť a prispôsobiť tomu celý pohyb,“ prezrádza Stanislava Kašperová.
 
A ako vnímala skúškové obdobie ona? „Skúšky boli veľmi náročné. Bavíme sa o hre, ktorá je tak tristo až štyristo rokov stará. Prečo ju hráme v roku 2018? Ten dôvod je úplne jednoduchý. Hovoríme o veselých paničkách z Windsoru, ale môžeme sa baviť aj o veselých babách z Prešova. Stále je to o tom, že tí muži a ženy majú vždy potrebu niekoho zosmiešňovať, hrať sa na určité roly, ponižovať, robiť si srandu. Dávať niekoho na tú najspodnejšiu úroveň, aby ich ego vyšlo úplne hore. Nemusíme pátrať štyristo rokov dozadu, deje sa to aj v súčasnosti a deje sa to veľmi, veľmi intenzívne. My sme naozaj chceli poukázať na to, ako dve ženy alebo pár ľudí dokážu zhodiť jedného človeka bez toho, aby na to mali právo,“ povedala nám talentovaná herečka. 
 

Zľava Igor Kasala, Stanislava Kašperová & Valéria Fürješová.
 
Práve jej postava si na scéne užila s rytierom Falstaffom, ktorého stvárnil Igor Kasala, šteklivé scény. Opýtali sme sa, ako tieto scény prežívala a ako sa jej hralo. „S Igorom výborne (smiech). Je to štylizácia, musí to byť štylizácia. Celé predstavenie je o štylizácii, ale o absolútne presnej. To znamená, že to nie je čisto komédia, čisto dráma. Je to štylizované divadlo, veľmi ťažký jazyk, ktorý je síce preložený do moderného jazyka, ale tie ťažké verše, no museli sme sa do toho dostať. Čo sa týka tých sexuálnych scén, dali by sa urobiť určite inak, ale potrebujeme zachovať isté dekórum. Taký odstup, aby to nebolo zvrhlé, ale len také laškovanie. Pretože ani tým ženám nejde o to, aby si s Falstaffom užili, ale aby ho zosmiešnili, absolútne zhodili pred samým sebou,“ hovorí Stanislava Kašperová. 
 
Na javisku podala neskutočný výkon. Aj keď svoju postavu stvárnila dokonale, priznala sa nám, že Shakespeare vôbec nie je jej šálka kávy. „Shakespeare vôbec nie je moja srdcovka, práve naopak, a bol to pre mňa ťažký oriešok. Dať ho do jazyka dnešnej doby, aby sa zachovalo to storočie, ktoré tam má byť, ale hlavne, aby to v tomto roku 2018 ľudom malo čo povedať, bolo náročné.“ 



Zľava Matej Lacko, Filip Lenárth, Boris Srník & Slavomíra Fulínová.

Ako sme už spomínali, záletného rytiera Johna Falstaffa stvárnil Igor Kasala. „Pre mňa toto predstavenie vznikalo ťažko, pretože v tomto type hier som toho nenahral veľa. Je to iné herectvo. Mne je bližšie realistické divadlo a s týmto som sa celkom trápil. A keďže je už koniec sezóny, sme celkom unavení, máme toho dosť, vonku sú horúčavy, takže aj o to bolo to skúšanie ťažšie,“ hovorí Igor Kasala. 
 
Režisérka stavila na živú hudbu a urobila dobre. Pod vedením Kamila Mikulčíka podali herci skvelý výkon. Aj sám Mikulčík si spoluprácu s nimi pochvaľoval. „Toto je moja tretia spolupráca s prešovským divadlom. Doposiaľ som robil orchestrové veci a toto je prvá spolupráca, kedy musia spievať aj herci. Mám ich rád a spolupráca bola dobrá. Teším sa vždy, keď z nich niečo „vylezie“ čo poteší ucho,“ uzatvára Kamil Mikulčík. 
 
Dominika Tuptová
Foto: René Miko 

Diskusia k článku