Domov – hra o fungujúco nefungujúcej rodine, hra o každom z nás

Domov – hra o fungujúco nefungujúcej rodine, hra o každom z nás

Domov je pojem, pri ktorom sa každému v mysli vynorí niečo iné. Pre niekoho je to teplo a láska, pre iného dôvod ujsť do sveta. Téma domova ponúka množstvo otázok a na niektoré z nich možno nájdete odpovede v novej premiére Divadla Alexandra Duchnoviča.

Od prvej premiéry Sľuby ubehli len tri týždne a diváci sa môžu tešiť na ďalšie zaujímavé predstavenie. Tentokrát ide o hru, ktorá bola písaná špeciálne pre Divadlo Alexandra Duchnoviča. Za inscenáciou Domov stoja dve zvučné mená a to režisérka Adriana Totiková a scenárista a dramaturg Michal Baláž. Síce obaja žijú v Bratislave, no svoje korene majú tu, na východe a aj preto je pre nich táto nová hra výnimočná.

„Hra Domov vznikla na objednávku Divadla Alexandra Duchnoviča. Mne to prišlo veľmi zaujímavé a do spolupráce som prizvala Michala Baláža, ktorý je scenárista, dramaturg, ale aj básnik a autor divadelných hier. Pracovali sme na viacerých konceptoch a dali sme možnosť pánovi riaditeľovi vybrať si to, čo bude blízke aj ich srdcu a tak vznikla inscenácia Domov ako veľmi aktuálna téma života na východe. Je to určitý fenomén, že v deväťdesiatych rokoch, alebo po miléniu, ľudia začali húfne odchádzať do zahraničia za nejakým lepším zajtrajškom, lepšou budúcnosťou. Generácia rodičov tu ostávala osamotená, súrodenci, ktorí ostali, mali pocit, že tí v zahraničí sa majú lepšie. A to, s čím sa my vysporiadame, je ako keby konfrontácia týchto postojov a názorov a zároveň reflektujeme aktuálny trend toho návratu domov. Po mnohých rokoch sa teda ľudia, ktorí prežili celé mladé alebo aktívne roky v zahraničí, vracajú domov a snažia sa nejakým spôsobom reštartovať svoj život a znovu ho ukotviť tam, kde sa narodili a vyrástli a to je aj príbeh nášho hlavného hrdinu,“ prezrádza Adriana Totiková.
 

Zľava Michal Kucer, Iveta Fejková a Ladislav Ladomirjak.

Okrem tejto témy sa autori zamerali aj na rodinu ako takú. „Druhou líniou hry sú vzťahy v rodine. Rodina ako základná jednotka, ktorá potom buduje širšiu skupinu, buduje komunitu, buduje celý štát. O rodine, ktorá funguje a zároveň nefunguje. Myslím si, že každý divák sa v tom nájde. Každý má vzťahy aj dobré, aj horšie, no aj úplne katastrofálne, ale nejako to v tej rodine musíme vydržať, pretože to je niečo zhora dané, niečo, čo musíme prijať. To, čo my sa snažíme ukázať veľmi komediálnym až zľahčujúcim spôsobom je to, že aj keď si súrodenci idú na nervy, bijú sa, rodičia sa spolu nerozprávajú, ale keď ide o niečo skutočne dôležité, rodina dokáže prekonať tieto malé bitky a bôle, zomknúť sa a fungovať spolu. Vtedy vidíme tú hlbokú lásku, ktorá sa možno v tej rusínskej až tak zvonku neukazuje. Možno sa spolu opijeme, zabavíme, ale nie sme tí, ktorí každý deň hovoria milujem ťa, ľúbim ťa decko moje, ale hlboká láska tam je. Toto boli základné východiská, ktoré sme si neustále opakovali aj v tom prípravnom procese, teraz v skúšobnom procese a opakujeme ich hercom aj do posledného momentu. To, čo z toho má vyjsť, je človečina, ľudskosť a hlboká láska zakorenená v nás voči najbližším, napriek všetkým konfliktom a názorovým rôznorodostiam, ktoré môžeme mať voči svojim príbuzným,“ dodáva úspešná režisérka, ktorá stojí aj za známymi televíznymi projektmi.

Autorovi textu a dramaturgovi bol tento projekt veľmi blízky. Ako aj sám priznal, text sa mu písal o niečo ľahšie, keďže bol na konkrétnych hercov a vychádzali z vlastných životných skúseností. „Pri tvorbe sme vychádzali so seba, z konkrétnych situácií, historiek a životných skúseností, ktoré sme zažili. Ja osobne som sa rozdrobil do každej jednej postavy. Výsledkom by mal byť autentický pohľad na rodinu. Snažili sme sa, aby to bolo špecificky konkrétne o rodine na východnom Slovensku, alebo o rusínskej rodine, ale zároveň aby to malo aj univerzálny presah o rodine vo všeobecnosti a rovnako nejakým spôsobom zachytiť nadčasovosť, že riešia témy, ktoré dnes rieši väčšina rodín - to odchádzanie, vyprázdňovanie rodného hniezda, návraty, nezamestnanosť, či snahu držať rodinu pokope napriek tomu, že okolnosti a podmienky nie sú až tak prajné,“ hovorí Michal Baláž a ďalej dodáva: „Čo je pre mňa ako autora dobré a užitočné, ako sa už spomínalo, tak hra bola písaná konkrétne pre toto divadlo a na konkrétnych hercov. Text, keď sa písal, už sme vedeli, kto akú postavu bude hrať. Mali sme možnosť sa s nimi stretnúť a kreovať text na nich. Myslím si, že to sadlo, pretože pri čítačkách sme objavovali rôzne paralely, o ktorých sme pri písaní netušili. Napríklad Vasiľ Rusiňák hrá zubného technika a zistili sme, že jeho otec bol zubný technik, alebo Ľudka Lukačíková hrá zdravotnú sestričku a jej mama bola zdravotná sestrička. Tieto skutočnosti sa nám odhaľovali postupne počas skúšania.“
 

Ľudmila Lukačíková a Vasiľ Rusiňák.

Keďže hra je veselá a energická, môžu sa diváci tešiť na komédiu? „V podstate áno. Ja si myslím, že herci do toho prinášajú veľa radosti, energie a verím, že diváci to budú vnímať tak, že hahaha, veď to je ako o mne, alebo aha aj s tebou som sa takto naťahoval. Toto by mal byť pocit počas sledovania inscenácie, keď sa tam odhaľuje napätie vo vzťahoch. Plus je tam jedna veľká téma, a to je ako keby štruktúra rodiny, ale viac nechcem zatiaľ prezrádzať. A verím, že keď to doznie, ten smiech a všetko okolo, že pri závere príde moment obrovského dojatia, ba až takého katarzného dojatia,“ uzatvára Adriana Totiková.

Dominika Tuptová
Foto: B. Štefánik

Diskusia k článku