Červená Čiapočka zaujme malých a pobaví dospelých

Červená Čiapočka zaujme malých a pobaví dospelých

Po výbornom predstavení v Dobrom aj v zlom prináša Divadlo Jonáša Záborského svojim divákom milú a oddychovú rozprávku na motívy bratov Grimmovcov, Červená Čiapočka. Ak by ste čakali klasickú rozprávku, ktorú pozná azda každý, mýlite sa. Režisér Michal Náhlík dej oživil takpovediac po svojom a vytvoril tak jedinečný príbeh, ktorý zaujme nielen detského diváka, ale pobaví aj dospelých.

„Už dávno sme uvažovali, že by sme chceli uviesť klasickú rozprávku ako je Červená Čiapočka a ja som známy tým, že tie klasické príbehy trocha dopĺňam alebo si prispôsobujem vlastnej optike. Hlavným predobrazom Červenej Čiapočky bola moja päťročná dcéra, kde som sa všetky strasti a slasti malého dievčatka snažil zosobniť a zároveň sa na to pozerať i optikou rodiča, ktorý v tej rozprávke síce nevystupuje vo veľkej miere, myslím mamičku Červenej Čiapočky, ale v konečnom dôsledku tá zodpovednosť za to dieťa pretrváva. Preto som sa snažil si všetky logické veci zdôvodniť a hlavne teda, aby to nepôsobilo príliš mentorsky. Musel som to vymyslieť tak, aby to malo ľahkosť, aby sa deti, ale aj rodičia zabávali. Preto som do rozprávky zahrnul aj to, že deti nie sú len deti, ale myslíme tu aj na dôchodcov, aby si takisto dávali pozor, komu otvárajú dvere,“ hovorí Michal Náhlík.
 

Zľava Slavomíra Fulínová, Michal Novodomský, Lukáš Šepták a Gabriela Očkajová.

Rozprávka nie je rozprávkou ak sa v nej nenachádza nejaké to ponaučenie. V Červenej Čiapočke je ich viac a dokonca ani záver nebol taký, na aký sme zvyknutí. „Nebudem prezrádzať pointu, ale to bol pre mňa asi hlavný a zároveň najťažší moment. Keďže tu klasickú rozprávku často počúvame alebo pozeráme a tesne pred záverom si moja dcéra chytí uši a uteká z obývačky alebo musíme rozprávku vypnúť, pretože má veľkú hystériu z toho, čo ten vlk vykoná Čiapočke a Babičke. Takže som tento problém potreboval vyriešiť nielen voči mojej dcére, ale aj voči ostatným deťom. Tak som hľadal nejaký vtipný moment a hádam sa nám to podarilo,“ dodáva Michal Náhlík.

Červenú Čiapočku, ako aj iné postavy, stvárnila na javisku Gabriela Očkajová. Tá prezradila, ako sa na svoje postavy pripravovala a kde hľadala inšpiráciu. „Keďže som krstná mama, tak som si všímala, ako sa správajú deti. Začala som pozerať viac rozprávky a hľadala som asi ako by mohlo rozprávať prasiatko, kozička. Snažila som sa skutočne inšpirovať rozprávkami a deťmi,“ hovorí Gabriela Očkajová. Prezradila aj to, či sa proces prípravy rozprávky líši od iných hier. „Pre nás je to taká väčšia hra. Môžeme sa baviť, môžeme sa hrať, je to uvoľnenejšie. Pán režisér nás necháva nech niečo prinesieme a my sa snažíme splniť jeho predstavu. Máme tu väčší priestor na realizáciu,“ dodáva.
 

Zľava Filip Lenárth, Slavomíra Fulínová a Gabriela Očkajová

Postavu vlka sa stvárnil Michal Novodomský. Maškrtný vlk mal jasný cieľ a svoju korisť sa snažil získať stoj čo stoj a tak sa predviedol ako Janko, Muchotrávka zelená či vajce. Ako prezradil, hrať viacero postáv, a hlavne takýchto, veselých je vždy veľká zábava: „Vždy je to sranda, pretože človek hľadá, čo bude najlepšie. Hlavne v rámci skúšobného procesu skúša, že čo platí na kolegov, na čom sa oni bavia. To je ten základ a už keď sa na tom dokážu baviť dospelí niekoľkokrát, tak si myslím, že sa budú baviť aj deti.“

V rozprávke odznelo desať krásnych pesničiek, za ich tvorbou stojí Filip Lenárth. „Dostal som ponuku od Miša Náhlíka a veľmi som sa potešil. Pesničky som skladal na gitare a nahrával na diktafón. Na moje prekvapenia to šlo veľmi rýchlo. Keďže ja nemám doma štúdio, tak mi pomáhal Martin Husovský a po večeroch sme nahrávali, skúšali a tvorili v jeho štúdiu,“ uzatvára Filip Lenárth.

Dominika Tuptová
Foto: R. Miko

Diskusia k článku