Na revíziu: Hra, ktorá má pobaviť, ale aj provokovať

Na revíziu: Hra, ktorá má pobaviť, ale aj provokovať

Divadlo Alexandra Duchnoviča si pre svojich divákov pripravilo do konca roka ešte jednu premiéru. Inscenácia Na revíziu divákov pobaví, no zároveň ich donúti zamyslieť sa. Réžie sa ujal Andriy Romaniy, ktorý s divadlom spolupracoval už minulú sezónu na inscenácii Láska v štýle baroko.

„V prvom rade chcem povedať, že sa veľmi teším, že ma riaditeľ divadla, Marián Marko opäť prizval k spolupráci. Pre každého režiséra je veľkým šťastím pracovať v takomto kolektíve, kde sú univerzálni herci. Títo dokážu zahrať excelentne tragédiu, ale aj komédiu,“ povedal na úvod Andriy Romaniy.

Predstavenie je inšpirované textom Marka Kropivnického z roku 1882. „Téma hry je veľmi aktuálna, ale materiál bol napísaný veľmi zastaraným spôsobom. Tu nám pomohol Jaroslav Sisák, s ktorým sme spoločne napísali súčasnú hru. V predlohe figurovalo počítadlo, na ktorom strážnik počíta a my sme ho nahradili notebookom alebo v pôvodnom diele si dve hrdinky nevedeli rozdeliť pozemok. V našom predstavení je konflikt v tom, že sa nevedia zhodnúť v biznise. Jedna páli domácu pálenku a druhá si otvorila krčmu,“ hovorí režisér.
 

Základným problémom, na ktorý toto predstavenie poukazuje je to, že ľudom na ničom a nikom nezáleží, že sa dostanú do stavu keď im je všetko jedno. Starosta obce sa zaoberá viac sám sebou a svojimi problémami ako problémami obce a ľudí, ktorí ho zvolili. Jediným cieľom starostu je opiť sa a zviesť ženu, ktorá sa mu páči. Nič iné ho nezaujíma. Režisér inscenáciu označil žánrovo za excentrickú komédiu, sociálnu paródiu, ktorou chce divákov vyprovokovať. „Cieľom tejto komédie nie je len pobaviť a rozosmiať diváka. Je to zároveň aj provokácia. Robíme všetko preto, aby sme z divákov vytiahli malicherné a primitívne veci, aby sa dostali von a oni sa nad nimi zamysleli. Počas celého predstavenia ukazujeme divákom, že toto je normálny život, je to to, čo žijete. Naše postavy sú rovnaké ako vy. Poďte sa s nami smiať, spievať zabávať. V momente keď z divákov vychádza všetka tá špina, v tej chvíli prichádza na rad monológ od Gogoľa, ktorý má postava strážnika: Nevidím nič, ani jednu ľudskú tvár. Vidím len prasacie rypáky namiesto tvárí. Čomu sa smejete? Sami sebe sa smejete.“

Zaujímavosťou je živá kapela, ktorá predstavuje samostatnú postavu. „Všetci muzikanti sú ako keby jednou samostatnou postavou, ktorá o niečom vypovedaná. Nie sú to len nejakí ľudia, ktorí predstavenie dopĺňajú. Čakajú kým im starosta dá povolenie, aby mohli oficiálne spievať a hrať. Vďaka Ladislavovi Ladomirjakovi máme tak na javisku plnohodnotnú kapelu. Na jeho pleciach bola veľká zodpovednosť. Skladal hudbu a keďže nie všetci členovia kapely sú hudobníci, tak ich učil hrať, spievať a spoločne tvorili texty,“ hovorí Andriy Romaniy.
 

Úlohu starostu stvárnil Jozef Pantlikáš. Ako sám prezradil, bola pre neho veľmi zaujímavá. „Hlavným koníčkom aj pracovnou náplňou tejto javiskovej postavy je naozaj hľadať príležitosti na konzumáciu alkoholu a uspokojovať svoje nižšie pudy. Postava je to zaujímavá, zatiaľ som sa s takou počas svojej kariéry nestretol, ale je to obohatenie. Príďte sa určite pozrieť,“ pozýva herec.

Predloha hry bola pre niektorých hercov novinkou, iní sa s ňou už stretli. „Je to jednoaktová komédia, ktorej predlohu, samozrejme, poznám, keďže som študovala v Kyjeve a je to ukrajinská klasika. Je to vec, ktorá je aktuálna, tak ako povedal režisér. Bola napísaná hercami starej školy, ktorí si, tak ako aj my dnes, vytvárali divadelné predstavenia pre svoje ako-keby súkromné účely. To znamená vytvorili skupinu, pre ňu si napísali nejaké predstavenie a s touto skupinou jazdili po celej Ukrajine. Aj toto predstavenie bolo urobené ako jednoduchá jednoaktovka, aby to bolo krátke, trefné a vtipné. My sme to samozrejme prerobili na súčasnosť a snáď sa nám to podarilo,“ hovorí Jaroslava Sisáková, ktorá hrá majiteľku krčmy.
 

Na záver režisér pochválil celý kolektív divadla. „Som veľmi spokojný s tým ako všetci pracujú a nielen herci. Obdivujem ich čo dokážu vytvoriť s technickým vybavením, ktoré majú, a ktoré je pomerne zastarané. Ako dokáže zvukárka ozvučiť všetky hudobné nástroje hoci ma jeden mikrofón, alebo ako kostymérky dokážu pretvoriť staré kostnými, aby vyzerali dobre. Obdivujem celý kolektív. Toto divadlo má veľký potenciál,“ uzatvára Andriy Romaniy.

Dominika Tuptová
Foto: B. Štefánik

Diskusia k článku