Teror: Hra, v ktorej žiadna odpoveď nie je tá správna

Teror: Hra, v ktorej žiadna odpoveď nie je tá správna

Útoky v metre, na koncertoch, únosy lietadiel a obrovské straty na životoch. Téma teroru čoraz viac rezonuje v našej spoločnosti. Ako by ste sa však zachovali keby ste mali možnosť takémuto útoku zabrániť? Dá sa v takejto situácii riadiť možnosťou menšieho zla? Možno obetovať život desiatok ľudí a zachrániť tak desaťtisíce? Presne tieto otázky predkladá divákom nová inscenácia Divadla Jonáša Záborského Teror.

Autorom tohto diela, ktoré rozdeľuje divákov po celom svete na dva tábory a vyvoláva búrlivú diskusiu, je nemecký právnik a spisovateľ Ferdinad von Schirach. Réžie sa ujala mladá režisérka Adriana Totiková, ktorá spolu so svojím realizačným tímom priniesla hru, ktorá v Prešove nemá obdoby.

„Hru Teror mi ponúkol umelecký šéf Michal Náhlík. Dal mi čas na rozmyslenie, pretože vedel, že tento titul je naozaj náročný a možno nie je každému blízky. Priznávam, že aj pre mňa to bola výzva. Dala som si istý čas na rozmyslenie a napokon som rada, že som sa rozhodla pre tento titul, ktorý na jednej strane je náročný a je náročný aj na sústredenie, ale verím, že svojou formou a príbehom bude atraktívny,“ hovorí Adriana Totiková.

Zľava Matej Erby, Michal Novodomský, Igor Kasala,  Valéria Fürješová, Ľudmila Dutková a Ján Ivan.

Táto hra diváka vťahuje do deja netradičným spôsobom. Ľudia v hľadisku nie sú len pasívni pozorovatelia. Stávajú sa z nich sudcovia, ktorí napokon musia rozhodnúť o vine či nevine obžalovaného. S touto otázkou sa museli popasovať aj herci a tvorcovia inscenácie. „Naše debaty nás určite nerozdelili, skôr spojili ako tím a podporili to uvedomenie si, že všetci sme nejakým spôsobom zodpovední za tú demokraciu a stav v krajine. Veríme, že nikto neodíde pohádaný, práve naopak, dúfame, že prestávka, ktorá obvykle slúži len na odskočenie si do bufetu, prinesie naozaj vášnivú debatu a naši diváci budú diskutovať a tak isto, že ten zážitok, o ktorý sa snažíme, bol veľmi sugestívny, aby ich to zasiahlo. Naším cieľom je v nich zanechať stopu tých tém, nad ktorými je nutné sa zamýšľať aj keď možno v bežnom živote to neriešime,“ dodáva režisérka.


V druhej polovici predstavenia diváci skutočne musia urobiť vážne rozhodnutie. Až po spočítaní hlasov sa ukáže, ako bude hra pokračovať. „Máme naskúšané dva konce, to znamená, že herci ani technika do poslednej chvíle nevedia ako inscenácia skončí. Musia byť v strehu a podľa toho, čo ten sudca vyhlási, vie to iba on a dámy, ktoré spočívajú vzadu hlasy, tak podľa toho hrajú a robia všetky tie ostatné veci,“ hovorí Adriana Totiková.

Inscenácia Teror má na Slovensku síce svoju premiéru, no vo svete ju videlo už tisíce divákov. Aj oni sa museli rozhodnúť. Všetky hlasovania sú zaznamená na stránke http://terror.theater. Zaujímalo nás, či tvorcovia prešovskej inscenácie predpokladali aký bude verdikt a ako by zahlasovala sama režisérka. „My sme sledovali aj dianie na stránke. To znamená, že sme pozerali ako hlasujú napríklad v Čechách, v Nemecku, v Amerike, v Ázii. Takže, mali sme istý predpoklad a aj vzhľadom k súčasnému politickému dianiu na Slovensku si myslím, že diváci budú viac voliť nevinný. Ja osobne som za dva mesiace skúšobného obdobia neprezradila môj názor hercom a ani nikomu, pretože som ich nechcela manipulovať a preto ho neprezradím ani teraz.“

Zľava Michal Novodomský a Igor Kasala.

Výrazný vplyv na rozhodnutie divákov mal aj ich pôvod. „Z dostupných informácii, ktoré máme vieme, že krajina a politický a spoločenský stav ovplyvňuje hlasovanie. Pretože napríklad v krajinách Ázie, kde je princíp, tradícia a zákon nadovšetko, tak je percentuálne vyššie odsúdenie než oslobodenie. V krajinách Európy sa oveľa častejšie hlasuje za nevinný, kde ľudia volia viac intuíciu a vlastné svedomie a kde zákon nemá až takú vnútornú silu zakorenenú v ľuďoch. Tak isto má veľký vplyv aj to, či sa v danej krajine už útoky stali,“ dodáva Adriana Totiková.

Postavu obžalovaného Larsa Kocha stvárnil Matej Erby, ktorý priznáva, že by sa nechcel nikdy dostať do situácie, v akej sa ocitla jeho postava. „Som veľmi rád, že som si mohol vyskúšať zahrať aj pilota, ale určite v reálnom živote by som sa nechcel dostať do takejto situácie,“ hovorí Matej Erby.

A ako by sa zachoval keby bol skutočne v koži Larsa Kocha? „Je to náročná otázka, ale ak sa bavíme o tom, že človek má pár minút na rozhodnutie a je vychovaný ako vojak a naozaj prešiel výcvikmi, ktorými prešiel Lars Koch, tak ak má zachrániť sedemdesiattisíc ľudí, tak asi áno,“ prezrádza herec.

Diváci rozhodli v tomto prípade, že je nevinný. Chceli sme vedieť, či bol herec pripravený aj na iný verdikt. „Je neskutočne zaujímavé, že každé predstavenie môže priniesť iný výsledok. Človek musí čakať, že to môže skončiť inak, že vás možno odsúdia a tým pádom príde niečo úplne iné. Môžu byť aj ľudia, ktorí prídu na jedno predstavenie hlasovať ako za nevinného a potom prídu, aby zahlasovali za iný koniec, že bude vinný. Samozrejme, pre mňa ako herca je to pomôcka, pretože nikdy sa vám to nezautomatizuje. Vždy príde iný výsledok a keď aj bude rovnaký, raz to môže byť osemdesiat ku dvadsať alebo päťdesiatjeden a štyridsaťdeväť, je to naozaj skutočné napätie,“ dodáva Matej Erby.

Veronika Husovská a Matej Erby.

V úlohe pozostalej manželky sa ocitla Veronika Husovská: „Pre mňa je veľmi dôležité, aby vôbec občan vedel zaujať nejaký názor. Postaviť sa k veci. Je skvelé, že na konci tejto inscenácie musí hodiť žetón a dať áno alebo nie. Je už jedno ako to dopadne, ale musí človek zaujať názor. Myslím si, že je to veľmi potrebné aj v dnešnej spoločnosti, aby sa vedel človek vyjadriť k tomu čo vidí, vníma a nesúhlasí s tým, aby sme sa vedeli proti tomu postaviť. Ja hrám postavu pozostalej manželky pána, ktorý letel v tom lietadle a myslím si, že tiež je v tom viacero paralel aj s dnešnou spoločnosťou, kde ostanú pozostalí. Tie veci sa udejú a čas ide a ono sa na to postupne zabudne, na také obrovské tragédie, ale tí pozostalí ostali tu spolu so smútkom a s tým, že sa to nechá odísť do stratena. Myslím si, že je to veľká tragédia, keď sa veci nemenia, že keď už sa stane tragédia, nech sa zmení spoločnosť.“

Sympatická herečka prezradila, že túto hru už videla v Brne a takisto hlasovala za nevinu, no potom jej to bolo ľúto. „Teraz by som hlasovala inak, ale na druhej strane je veľká pravda, že v tomto procese neexistuje správna odpoveď. Môžeme mať nejaký názor a je super, že ho musíme zaujať, len keď si človek rozoberá text, prichádza na rôzne veci. My sme veľmi vášnivo diskutovali o tom všetkom, keď sme to prechádzali. Je veľmi veľa pre a veľmi veľa proti. Veľa ľudí sa rozhodne, že naozaj volí menšie zlo, ale na druhej strane je tam veľa aj proti jeho názorov, ktoré zastupuje on ako predstaviteľ armády a keď je on schopný poňať ľudí v lietadle ako zbraň, lebo on ich takto vnímal, tak ako predstaviteľ armády by mal niesť dôsledky, že tam armáda či štát zlyhali. Teda mal by byť odsúdený, ale nie možno najvyšším trestom. Každopádne, žiadna odpoveď nie je správna,“ uzatvára Veronika Husovská.

Dominika Tuptová
Foto: René Miko

Diskusia k článku