Prešovská výtvarníčka šije veľkonočné ozdoby

Prešovská výtvarníčka šije veľkonočné ozdoby

Ručné šitými hračkami teší aj deti na onkológii. Šikovné ruky dokážu urobiť umelecké dielo doslova z ničoho. To platí aj v prípade Tatjany Miluševovej – Ivančovovej. Jej umelecká duša doslova piští za kreatívnou činnosťou. Aj keď je už jedenásť rokov na dôchodku, nečinnosť ju ubíja a nie je jej dobrou spoločníčkou. Preto si našla nové hobby. Ručne šije veľkonočné a vianočné ozdoby aj hračky pre deti. Niektoré končia v detských izbičkách iné aj na onkologickým oddeleniach.

So strojom si netyká 
 
Za svoj život vyskúšala všakovaké techniky od batikovania, voskovania, maľby a maľby na sklo. Najnovšie sa chystá maľovať na kartóny. Nadaná výtvarníčka tiež od detstva aj šila. „Začala som ako dieťa. Bola som jediná vnučka a tak ma babička často obšívala a ja som musela pri nej sedieť. Tak som sa naučila aj ja tvoriť s ihlou a niťou. Hračky som šila, keď som bola mladšia aj sama pre seba, potom pre svoje dve dcéry a teraz pre vnučku,“ prezradila Tatjana Miluševová – Ivančevová. 
 
Každý rok prichádza nadaná Prešovčanka s novými motívmi. „Snažím sa, aby nikto nemal rovnakú hračku či ozdobu. Mojej vnučke som urobila už celý zverinec. Žirafy, levov, tigrov aj zebry. Všetko robím podľa vlastnej predlohy.“
 
Každoročne pred Vianocami a pred Veľkou nocou berie do ruky ihlu a niť a začína sa jej sezóna ozdôb. „Tento rok som začala s ovečkami, zajačikmi a vajíčkami, ktoré sa dajú zavesiť. Všetko je to ručná práca. Pozrite sa na moje ruky. Sú celé dopichané, je to však aj moja chyba, lebo nerada šijem s náprstkom,“ vysvetľuje a ukazuje svoje dopichané, ale šikovné ruky, sympatická výtvarníčka. 
 

Nákupy v sekáčoch 
 
Na Veľkú noc už má pripravených asi šesťdesiat ozdôb. „Niektoré som predala, iné rozdala. Výroba týchto ozdôb začala tak, že som prestala fajčiť a musela som si niečím zamestnať ruky. Práca to nie je náročná, avšak ja som veľmi precízna a všetko musí byť urobené do detailov. Za jeden večer urobím jednu ovečku, respektíve jednu ozdobu,“ dodáva. 
 
Zaujímavé je aj zháňanie materiálu. „Som veľmi rada, že otvorili sekáče, tam nakupujem flisové šály a deky, lebo flis je v obchodoch veľmi drahý. Tiež sa mi zídu vždy aj vankúše, kvôli ich náplni. Keď som plnila hračky vatou po praní to už nevyzeralo dobre. Moje terajšie výtvory sa dajú aj prať a nič  sa im nestane,“ hodnotí svoju prácu Tatjana. 
 
Nápady prichádzajú niekedy aj o polnoci. „Keď ma niečo napadne som schopná to realizovať aj o polnoci. Napríklad sa ma mnohí pýtali, prečo si nevymením kuchynskú linku. Naštvala som sa, kúpila som krásnu tapetu, vyzerá tak plasticky, oblepila som ňou linku, vymaľovala som steny a vymenila komplet riad za taký, čo sa mi k vynovenej kuchyni hodí,“ prezradila húževnatá dôchodkyňa. 
 

Deťom z lásky 
 
Život nejde vždy podľa našich predstáv. Smutné chvíle postretnú každého. Svojimi „čiernymi“ dňami si prešla aj Tatjana  Miluševová – Ivančovová, keď kvôli rakovine prišla o staršiu dcéru. Preto s mladšou dcérou pomáhajú onkologickým oddeleniam tak ako môžu. „Dcéra je baletka, organizuje rôzne vystúpenia pre choré deti. Tie sú vždy na niečo zamerané. Raz to bol podmorský svet, vtedy som šila koníky, rybky, mušle.  Deti ich dostali a priviazali na postieľky, bol aj mačací a jarný svet. Ušila som už všeličo. Veľmi ma teší, keď vidím, že aspoň táto hračka im vyčarí úsmev na tvári,“ ukončila svoje rozprávanie prešovská výtvarníčka.

Diskusia k článku