Letný dovolenkový bedeker - Dnes: KRÉTA

Letný dovolenkový bedeker - Dnes: KRÉTA

(šaja) – V potulkách za letnou dovolenkou sa dnes vyberieme na prekrásnu slnečnú Krétu. Kréta je najväčší grécky ostrov a súčasne piaty najväčší ostrovom v Stredozemnom mori.

Dovolenka na Kréte patrí medzi veľmi obľúbené zájazdy nielen slovenských milovníkov čistého mora a krásnych piesočných pláží.



Elafonisi je fantastická pláž na západnom pobreží blízko najzápadnejšieho výbežku Kréty. Často sa o nej hovorí ako o európskom Tichomorí, nakrúcali sa tu vraj aj nejaké reklamy na tyčinky, lebo to vyzeral,  že to je na Havaji. Pláž je veľmi čistá a nezastavaná, je tu len pár menších reštaurácií. Je tu veľmi plytko, cez pláž sa dá prebrodiť na neďaleký ostrov Elafonisi. Piesok na pláži je ružový, do žlta alebo biely.  Ideálne miesto na dovolenkový oddych! 
 
Toaletný papier mimo záchodovej misy? 

Ak cestujete do Grécka prvýkrát, toto vás možno zaskočí. Vďaka úzkemu odpadovému potrubiu a absencii kanalizácie je potrebné použitý toaletný papier namiesto do záchodovej misy odhadzovať do košov alebo nádob, určených na tento účel. Vyvarujete sa tak zbytočným ťažkostiam s upchatým odpadom - nešťastie je totiž na svete skôr, než sa nazdáte.

Obchody sú otvorené spravidla v čase od 9. do 13.30 hod., v utorok, štvrtok a piatok aj 17. do 21. hod. V nedeľu býva zatvorené. Záleží však na type obchodu a majiteľovi. V turistických letoviskách býva v sezóne otvorené denne do neskorých večerných hodín, najmä obchody v súkromnom vlastníctve sa nezatvárajú ani cez siestu (doba poludňajšieho pokoja). Hypermarkety sú často otvorené celý deň, zatvárajú okolo 21. hod., Ak majú otvorené v nedeľu, končia popoludní.

Rátajte s tým, že na Kréte je všetko asi tak dvakrát drahšie ako u nás, zvlášť v turistických oblastiach. A napríklad severné pobrežie je jedna veľká turistická oblasť. Síce sa občas dajú nájsť veľké obchody, ako sú u nás supermarkety, 
v ktorých je trochu lacnejšie, ale takých je málo (v nedeľu majú zatvorené). Inak, všetko, čo sa na Kréte nazýva supermarket, by sa u nás nazývalo obchod so zmiešaným tovarom. Supermarket je proste názov pre obchod, kde sa dá kúpiť skoro všetko. Na Kréte určite  ochutnajte dary mora, grécky šalát a tsatziki. Čo sa týka alkoholu, určite ochutnajte rakiju, čiže hroznovú pálenku. Druhý častý tvrdý alkohol je ouzu. Ide o anízovú pálenku. Pozor na ňu - komu nechutí aníz, nech ju radšej nepije.  Zaujímavé na ouzu je, že je to číra kvapalina, ktorá sa pred podávaním riedi vodou. Pri tom riedení sa vytvorí biela emulzia, je to pekné kúzlo, ako to zbelie.

Ak pri návšteve objektov alebo uzavretých areálov použijete foťáky s bleskom,  hneď vás upozornia, že fotiť nesmiete – hlavne v múzeách či cirkevných objektoch. Všeobecne platí, že v kostoloch vás s fotoaparátom nebudú vidieť radi, fotografovanie s bleskom nerobí dobre ikonám i starým listinám. Je pochopiteľné, že vás zaujme vidiečanka na oslíku, exoticky vyzerajúci pop pravoslávnej cirkvi. Slušnosťou je nielen upozorniť, ale aj vyžiadať si súhlas príslušného skôr, než stlačíte spúšť.
 
Zo zápiskov Janky Štefkovej

Sme na dovolenke piaty deň, ale až teraz sa začínam cítiť uvoľnene. Zrazu pociťujem šťastie a neskutočnú radosť z krétskych slnečných lúčov.Výlet sme dohodli na štvrtok. Po raňajkách nás Denisa berie autom na najkrajšiu a najčistejšiu pláž na Kréte.  „Volá sa Elafonisi a je tam ružový piesok. Je to síce ďaleko, cesta dosť blbá, ale stojí to za to,“  presviedča nás. A má pravdu. Cesta je skutočne príšerná. Hoci ideme niekoľko desiatok kilometrov po krajšej ceste ako sú naše diaľnice, po čase sa krása končí. Prechádzame serpentínami po otrasnej úzkej ceste. Keď ide oproti autobus, Denisa musí zájsť s autom na kraj. Pod nami sa rozprestiera  neuveriteľne hlboká roklina. Aj napriek strachu, ktorý ma zviera ako železná ruka musím uznať, že krajina je tu fascinujúca. Míňame krásne domčeky. Skoro na každom sú solárne panelové sklá, cez ktorá sa slnkom nahrieva voda v domoch. Všade sú kvety, kvitnú citronovníky. „Tam na tých stromoch rastnú olivy,“ vysvetľuje Denisa. „Z olív sa tu vyrábajú oleje a kadečo iné. Olivy sa pridávajú do mnohých vecí. Nájdete ich v mydle aj v opaľovacom mlieku. O chvíľu zastaneme  pri gréckej babičke,  ktorá predáva domáci med,“ oznámi nám Denisa ďalší cieľ výletu. A naozaj, o pár minút už brzdí pred malým domčekom, pred ktorým na lavičke pri stole sedí staršia žena a jeden muž, zrejme manžel. Ochutnávame  med. Je vynikajúci. Sarah a aj ja si kupujeme čistý, ktorý nie je ničím ochutený. Viktória berie pre Igora chutnú pálenku. Opäť sa vyberáme na cestu. Vchádzame do tunela. Najskôr však musíme počkať, kým ním prejde autobus s turistmi. Tunel je neuveriteľne úzky. Pozorovať manévrovanie šoféra je príšerné. Musí byť šikovný, aby sa do úzkeho priestoru vopchal bez toho, aby poškodil autobus. V duchu ďakujem Bohu, že v ňom nesedím. „Naozaj to vyzerá nebezpečne, ale nie je to tak,“ ukľudňuje nás Denisa, keď ju zasypeme otázkami, či je takéto prechádzanie bežné. 


O pár hodín prichádzame k historickému chrámu. Je postavený v zaujímavom štýle a je lákadlom mnohých turistov. Fotíme si pána v čiernom rúchu, ktorý je niečo ako náš farár. Keď cvaknem a vyletí blesk, dotyčný pán sa na mňa usmeje a pohrozí mi prstom. „Tu sa fotiť nesmie,“ upozorňuje nás Denisa, ale my ju nepočúvame a cvakáme fotoaparátmi ako najaté. Od tohto chrámu je na spomínanú pláž už len pár metrov. Keď tam prídeme, to čo vidíme nám vyráža dych. Čistá, nedotknutá príroda a jemný žlto – ružový piesok nás fascinuje. Prechádzame vodou, ktorá nám nesiaha ani po kolená. Na zemi sa lenivo opaľujú dovolenkári, deti sa hrajú s pieskom alebo čľapkajú vo vode. Po pár metroch sa vybaľujeme na neuveriteľne jemnom piesku. Kým sa baby vybalia a prezlečú, ja sa už s Denisou máčam v krištáľovo priezračnej vode. Pod šaty som si dala plavky. Chcem si v tej kráse užiť čo najviac. Plávame, špliechame sa, výskame. More je prekrásne, teplé a ten ružový piesok... Chceme tu ostať navždy! Jedine, čo nám trochu kazí radosť, je pomyslenie, že o dva dni tu už nebudeme. 

Šaja
Foto: www

Diskusia k článku