Jarné zvyky – očista a pôst

Jarné zvyky – očista a pôst

Príbehy zastaveného času

Ukončenie fašiangového obdobia sa v tradičnom prostredí završovalo „pochovávaním basy“, v utorok pred popolcovou stredou. V jeseni s príchodom zimy a ústupom pracovných povinností na poli, nastalo na dedinách obdobie, kedy sa venovalo viac času ručným prácam, stretávaniu aj čarovaniu a zábavám. Toto obdobie sa v marci pomaly s prvým spevom škovránka končilo. Prichádzala jar, no zima ešte mala svoju moc.

Blížiacou sa jarou vrcholili prípravy na nový roľnícky rok. Oheň a okiadzanie dymom, očista vodou a oblievaním či kropením, boli prostriedkom zbavenia sa zlých síl, smrti, chorôb a prebudenie vegetačnej sily a rastu. Svoj magický význam už od pradávna mali vajíčka, bahniatka a všetko čo symbolizovalo mladosť, sviežosť, čistotu. Správne načasovanie a rozpoznanie príchodu jari, teplejších dní bolo veľmi dôležité a vyžadovalo si dokonalé schopnosti predpovede počasia z vypozorovaných zmien prostredia.
Keď gazda s gazdinou šiel prvýkrát orať s koňmi okolo 12. marca, vybral sa tam so svätenou vodou. Gazdiná všetko pokropila a kone obliali studenou vodou. Z prvej brázdy gazda vzal hlinu a pomazal koňom prsia, prežehnal pred nimi a so slovami „bože pomáhaj!“ sa začalo orať. Do prvej brázdy sa potom vkladalo vajce, či škrupinky z vajíčka, alebo bahniatka, aby všetko dobre rástlo. So sadením sa malo začať na spln, aby boli aj klasy tučné ako mesiac. Tak, ako aj roľníci pri prvom obschýnaní zeme, aj bačovia a pastieri dobytka začali s prípravami. Prípravou na pasenie oviec a dobytka bolo dohodnutie podmienok, za ktorých boli od gazdu prenajaté ovce bačovi a jeho juhásom. Bača sa s gazdom dojednali na množstve syra, ktoré mal počas roka odovzdať, spoločne to zapili a ta s magickou formulkou pospiatky si preberali od gazdov ovce: „No, ovečko, zatkom idzeš, pretkom pridzeš a žebi śi bula śčeśliva, ikru nepotracila, od zleho povražeňa śe uchranila, a na mľičku dužo pojavila!“ Celé stádo, košiar aj strungu s ovcami okiadzali dymom z posvätených byliniek a ďalších čarovných prísad. Ovce i kolibu kropili svätenou vodou a keď prechádzali prvýkrát so stádom na pašu „ta babi na nich zo šickich stranoch šurgali vodu.“ Očistné oblievanie nebolo teda len doménou Veľkonočného pondelka, ale súčasťou širšieho súboru predstáv spojeného s jarnou očistou. 


 
Niekoľko týždňov pred Veľkou nocou sa vynášala z dediny na palici  zo slamy vyrobená postava zaodetá do ženských (v niektorých častiach Slovenska aj mužských) šiat. Vynášanie Moreny, alebo aj Śmertky, symbolizovalo odchod zimy a prinášanie leta. Symbolicky tak mala odísť z dediny zima, choroby, všetky čary predchádzajúceho obdobia, aby sa uvoľnila sila nastupujúceho vegetačného cyklu. Niekde sa Śmertka pálila, inde hádzala do vody, alebo kameňovala. Pritom sa prednášali slová, ktoré mali tieto konkrétne zlé sily zahnať: „Bodaj śi śe zaľala, žebi śi nas neduśila, žebi śi kravom plano ňeporobila!“ alebo „Ic, śmertko, dolu vodu, bodaj śi śe utopila, žebi śi śe ňevracila, bo bi śi nas postrašila, našim kravom porobila, híś, śmertko, híś!“
Obdobie pred Veľkou nocou bolo časom očisty a pôstu. Očistné umývanie sa v potoku alebo oblievanie vodou malo symbolicky (ale aj reálne) preniesť vlastnosti tekutiny na dotyčné osoby, zvieratá nachádzajúce sa v špecifickom čase na určitom mieste. Voda mala v tradičnej viere ochranný, očistný, plodonosný, liečivý účinok. Pôst bol aj vynúteným obdobím pred prvými jarnými prírastkami. V strave sa dojedali už len zvyšky z minuloročnej úrody - „prednovek“- nové sa ešte neurodilo. 
Ustupovaním zimy a príchod prvých teplejších dní sa prejavoval doznievaním fašiangových obyčajov. Začínali sa prvé jarné práce, prípravy na roľnícky a pastiersky rok. Nechýbalo preto množstvo magických úkonov súvisiacich s vierou v počiatok - znovuzrodenie, aby sa zabezpečila bohatá úroda. V pomyselnom princípe sa mal zdarný začiatok preniesť na celý proces rastu a dozrievania, a mal ovplyvniť celú podobu udalostí. Tieto princípy sa uplatňovali už pri vianočných a teda aj novoročných vinšoch. Veštením z uhlíkov počas štedrovečernej noci, obetovania zo stola čeľadi a magickými úkonmi, sa zabezpečovala plodnosť dobytka a úrodnosť polí. Vo vianočných a fašiangových zvykoch sa prejavovala túžba po dobrom a plodnom roku, ktorá sa mala teraz utvrdiť zdarným začiatkom jarných prác na poli.


 
Mgr. Peter KOČAN 
Foto: Archív Krajského múzea v Prešove – Ján Lazorík z Krivian 

Diskusia k článku