Život na dedine

Život na dedine

 Na jarku pri praňu bulo veśelo. Sukňe zme maľi povikasovane povišej koľen, ta to bula jedina priľežitosc, kedi chlop mohol vidzec babe hole koľeno... Aľe śe žaden ňeukazal (ľen ket tajňe spoza uhla dajaki zakukoval), bo bi zme ho buľi viśmiaľi, ľem naš pop fše ku nam prišol, teho zme ňemohľi ośmiac... Hvarel, že un chce vidzec našu šikovnosc, bo to zme tak s pistami biľi, že to śe dalo pri tim i tancovac. Fše jedna začinala – ta jak chlopi pri mlaceňu, a ostatňe  śe do kroku pripojiľi. Tota perša fše znala s pistom i oddichnuc a zaś a zaś začac, a mi za ňu  jag orgaňi, ozivalo śe to na cali valal, to bula naša moc, naša picha, bo dakedi skoro každa žena znala i mlacic s chlopami, aľe žaden chlop na śvece ňeznal na jarku prac – v dvojačke, trojačke, štvoračke, ba i  osmačke! To dokazaľi ľem ženi!

A pritim zme śpivaľi Pri Dunaju šati peru, ked vojaci maširuju... Plivala husička po Dunaju, Hej, hore ripki, hore, hej, hore bistru vodu, hej, češke rozlučeňe, hej, mila moja, s tebu. Ked zme lachi višaľi na dvore, ta zme śpivaľi: Mala ja frajira hodziňara, na dvore zme fše śpivaľi ľem o frajiroch, bo zme śe rozhľadaľi, či dajaki parobek zdakadzi na nas ňekuka, abo či za drahu ňeidze, a fše kukal, abo išol, priśľi, pofigľovaľi z nami, narokom druček zrucil, košuľe nam pospadaľi do kurincoch, muśeľi zme jich prerajbovac, aľe našo macere śe ľem śmiaľi a mi dzifki zme buľi ľedvo radzi...

                                                           Anna Dźadźovská, 1906, Červená Voda pri Sabinove

Diskusia k článku