Predčasniatko Riško napreduje míľovými krokmi

Predčasniatko Riško napreduje míľovými krokmi

(šaja) – Vážil len niečo cez dve kilá a na svet sa vypýtal už v 34. týždni tehotenstva. Riško, ktorý sa narodil skôr a je predčasniatkom, je dnes zdravým veselým šibalom. No na začiatku to tak nebolo....

„Riško prišiel na svet v júni, dnes má tri roky. Nemala som žiadne problémy, v deň pôrodu som ešte bola u lekárky na kontrole,“ spomína na deň, kedy sa narodil synček Denisa Rohunová z Prešova. Ako dodala, ani vo sne by jej nenapadlo, že už na druhý deň sa synček narodí. Veď mal ešte dostatok času...  
„Pobolievalo ma brucho, podvečer som sa už necítila dobre, ale pripisovala som to únave a tak som len tak oddychovala. Bola som sama,  pretože manžel bol služobne odcestovaný. Nepodarilo sa mi však zaspať, lebo bolesti sa stupňovali. V noci som už vedela, že niečo nie je v poriadku a tak som zavolala taxík  a odišla do nemocnice. Tam po kontrole  mi lekárka povedala, že sa budú snažiť zastaviť pôrod, ale pravdepodobne sa malý čoskoro narodí. Na druhý deň ráno bol na svete. Ja som mala vtedy 25 rokov a bola to pre mňa najkrajšia chvíľa v mojom živite,“ spomína s úsmevom sympatická mamička. 
 

„Nikto mi nepovedal prečo, čo sa stalo, prečo sa narodil skôr, vysvetlenie od personálu v nemocnici bolo, že to sa stáva. O pár hodín maličkého chlapčeka  previezli do Košíc, kde majú oddelenie pre predčasniatka.  Starostlivosť bola výborná, strávila som tam s Riškom dva týždne.  Po návrate domov sme sa veľmi tešili, že konečne sme všetci traja spolu, aj manžel, ktorý sa drobca už nevedel dočkať. Starali sme sa o neho, ako sme najlepšie vedeli, hladkali, túlili si ho, a ľúbili ho, svet sa nám zmenil k lepšiemu. Bol pre nás všetkým,“
hovorí Denisa. 
 
Rodičia pravidelne chodili na všetky kontroly a prehliadky, keďže predčasniatka musia byť sledované. „Jedného dňa, to mal už Riško  pár mesiacov,  zdalo sa nám,  že by už mal byť šikovnejší. Jednoducho, niečo sa nám nepozdávalo,“ spomína Denisa. „Pýtali sme sa lekára, či by sme nemali cvičiť, rehabilitovať, niečo robiť naviac. Odpoveď bola, ak chcete, môžete,“ dodáva žena, ktorú prístup lekára trochu sklamal. 
 


„Bolo ťažko, prišli aj slzy“ 

 A tak sa začal pre mladých rodičov a ich synčeka kolotoč plávania, cvičenia Vojtovej metódy, masáži, kadejakých rehabilitácií. „Skúšali sme toho veľa, snažili vždy nájsť niekoho, kto nám v tejto nie ľahkej situácií pomôže či poradí. Neraz bolo ťažko , dokonca aj slzy, ale stále sme išli ďalej.“ Chlapček pekne napredoval, plazil sa, liezol po štyroch, stál a pomaly začal aj chodiť. Rodičom robí veľkú radosť. „Riško má tri roky, jeho chôdza je síce ešte opatrná a pomalá, ale chodí už aj sám, aj keď, k  dokonalej chôdzi nám ešte potrebujeme pár krôčikov,“ smeje sa optimistická mladá mamička. „Prešli sme už dlhou cestou a dlhý kus nás ešte čaká, ale dôležité je, že pokroky vidíme. Riško  je náš vždy usmievavý, veselý bojovník. Je veľmi vnímavý, bystrý a múdry. Krásne rozpráva a niekedy zaskočí otázkou aj  nás dospelákov.“ 

Malého šibala zaujímajú  najmä knihy a hudba. „Veríme, že z neho vyrastie hudobník. A tiež veríme,  že už len dotrénujeme chôdzu a onedlho z neho bude šikovný ubehaný školáčik,“ uzatvára s nádejou Denisa Rohunová. 
 
Foto: archív rodiny 

Diskusia k článku