DOMOV, MOJE  MIESTO PRE ŽIVOT

DOMOV, MOJE MIESTO PRE ŽIVOT

Vysnívané bývanie. Náš útulný domček, v ktorom sa naše deti smejú, naháňajú na záhrade a my pri čaše vína spoznávame krásu každodenného dňa. Takto si to predstavujeme. Naša OÁZA pokoja. Jednoducho krásny život, ktorému DOMOV dáva tú správnu pôdu pod nohami. Takto vyzerá naša predstava, keď si vyberáme MIESTO PRE ŽIVOT. Čo brať do úvahy, na čo sa zamerať, aby to tak skutočne bolo? Odpovedá Ing. Blanka Feč Vargová, konateľka developerskej spoločnosti ELISIA, s. r. o a obchodníčka s nehnuteľnosťami.

Miesto, ktoré si vyberiete pre svoje bývanie, či už vo forme bytu alebo rodinného domu, bude určovať sled Vášho nasledujúceho života. Nie na darmo sa hovorí, že „najhorším nepriateľom je zlý sused“. Ak si teda vyberáte nehnuteľnosť, túto problematiku veľmi, naozaj veľmi zvažujte. V prvom rade je to počet susedov (na podlaží, v okolí, poschodie). Pri rodinných domoch, kde idete do existujúcej staršej zástavby, dávajte obrovský pozor na svoje okolie. Najmä na: chov hospodárskych zvierat v susedstve (ošípané, kravy, hydina...). Tento chov so sebou totiž nesie množstvo „pridaných hodnôt“, ako je jeho „nezameniteľná vôňa“, kde smelo zabudnite na grilovanie na záhrade, nielen kvôli vôni, ale aj koncentrácii hmyzu, ktorý z chovu pochádza. Zároveň sa v blízkosti zdržiavajú škodcovia, ktorí pri chovoch potravu bez problémov nájdu. U nás je chov zvierat v obytných zónach upravovaný len VZN obce, alebo mesta. A zväčša nie je v záujme vedenia obce, meniť návyky „starousadlíkov“. Inak povedané, nový sused s tým nič nevie urobiť, prípadne je to na roky boja a v konečnom dôsledku „starousadlík“ razí teóriu, že ste prišli ako posledný a teda sa musíte prispôsobiť daným podmienkam. Je potom aj veľmi problematické takýto dom predať. A ak už ho predáte, zväčša je to pod jeho cenu. Z tohto dôvodu teda odporúčam veľmi pozorne zvažovať stavbu domu v STARÝCH, ZASTAVANÝCH častiach obcí. Najmä pre mladé rodiny. 
 
Ďalšou podstatnou časťou je aj mentalita týchto častí. Malé deti so sebou prinášajú aj množstvo pre nás „krásneho džavotu“, no pre starších ľudí neprijateľnú dennú súčasť. Typickým príkladom bolo v minulosti Sídlisko II, kedy došlo postupne ku generačnej premene. Preto je dobré, ak sa buduje so zástavbou aj nová komunita, vekovo približne rovnakých ľudí s malými deťmi. Jednak deti získavajú priateľov na ulici (typické v minulosti pre sídlisko Sekčov, ktoré bolo osídlené mladými rodinami.) Všetci rodičia vedia, že deti potrebujú deti. Nie je teda vhodné sa rodine s malými deťmi izolovať v bývaní. Mentalita je iná v obci a iná v meste. Pričom mladí ľudia potrebujú pre svoj život istú dávku anonymity a veľkú dávku rušného života. V starších obciach presne naopak. 
 
Sledujte, prosím Občiansku vybavenosť. Školu, škôlku, krúžkovú činnosť. Je ideálne, ak to máte v blízkosti. Neustále „taxíkovanie“ s deťmi, niekoľkokrát do dňa vám uberá z vášho života. Uberá vám čas, pridáva na strese pri dopravných zápchach, núti deti skoro vstávať. Tak sa mnohokrát život v dome nestane požadovanou radosťou. Ak dieťa ukončí vyučovanie v skorých popoludňajších hodinách a rodič pracuje do štvrtej hodiny, je dieťaťu nemožné s kľúčom na krku (tak ako to bolo voľakedy u nás), prísť domov. Je odkázané na čakanie na rodiča. Ďalšou kapitolou sú polikliniky, pohotovosti, nákupné možnosti. Nie je predsa jedno, kde tieto existenčné potreby máte. Ideálne „po ruke“. 
 
Posledným a snáď najkritickejším kritériom sú CESTY A CHODNÍKY. Mnoho satelitných miest vzniklo bez dostatočne širokých ciest, ktoré sú mimoriadne problematické. Kamenné cesty, hlinené cesty, nespevnené cesty, blato, nervozita. O deťoch, ktoré nemôžu prejsť na chodník, nehovoriac. Snáď najväčší problém vidím pri mladých mamičkách. Nedokážu s kočíkom prejsť po neupravených cestách. Celý deň sú teda uzavreté vo svojich „nových domovoch“. V blízkosti žiadne detské ihrisko, žiadna možnosť vyžitia, žiadne služby. A tak sa nový rodinný dom stáva životom „v zlatej klietke“. Je potrebné si uvedomiť, že tieto mladé mamičky potrebujú svoju komunitu kvôli sebe a aj deťom. 3 – 6 rokov na materskej „dovolenke“ je dlhá doba, ktorá by mala byť prežitá v šťastí. Podmienky, v ktorých svoje deti vychovávame nám buď mimoriadne pomáhajú, alebo život, naopak, strpčujú. Nie nadarmo sa hovorí: „šťastná matka, šťastné dieťa“. 
Často v praxi vidím, ako klienti síce nedostatky vidia, ale domnievajú sa, že postavia dom svojich snov a okolie podstatné nie je. Alebo sa to zmení! OPAK JE PRAVDOU. Je len otázkou času, kedy to začne prekážať, kedy nastávajú hádky, ponorkové choroby. A pamätajte – nehnuteľnosť už neprenesiete. Vyberajte preto ostražito. Vytvárajte také podmienky pre život a vyberajte také miesta, aby ste mali čo najväčší komfort, pri čo najmenších stresoch. A venovali tak čas tomu najpodstatnejšiemu. SVOJEJ RODINE. 

Diskusia k článku