Namiesto 4-izbového bytu v Bratislave obrovská škatuľa spomienok

Namiesto 4-izbového bytu v Bratislave obrovská škatuľa spomienok

V našej rubrike netradičná vášeň sme Vám už priniesli desiatky naozaj zaujímavých zberateľských záľub. Zistili sme však, že nielen Prešovčania majú v sebe tie známe symptómy zberateľstva. Vo svete existuje aj medzinárodná súťaž, do ktorej sa rok čo rok zapájajú zberatelia z celého sveta. Podmienka je jediná, zbierka musí byť naozaj zaujímavá.

Spomienky na niektoré udalosti v živote sú pre väčšinu ľudí nesmierne dôležité. Niektorí si preto konkrétne životné situácie fotia, iní ich zaznamenávajú na kameru. Po čase si fotky prezerajú, v kruhu väčšinou otrávených rodinných príslušníkov a kamarátov pretáčajú video dookola, aby svoje zážitky sprítomnili aj ostatným.  Adela Šimková to nerobí. Aj ona má však spôsob, ktorým zaznamenáva svoje zážitky. Odkladá si totiž každú jednu vstupenku. „Je jedno, o čo ide. Mám rôzne vstupenky, na veľké hudobné festivaly ako je napríklad Pohoda, ale aj komorné koncerty niekde v zastrčených slovenských alebo českých kluboch. Moja zberateľská vášeň sa však netýka len hudby, zberám všetky vstupenky, aj z divadla či výstav,“ vyratúva mladá Prešovčanka, ktorú som stretla práve na tohtoročnej Pohode.

Hneď predo mňa podstrčila pravú ruku, na ktorej mala náramok z prebiehajúcej akcie. Priznáva, že kedysi si všetky tieto vstupenkovo - pamätnícke náramky, najmä z festivalov, na zápästí nechávala. A ročníky sa jej postupne začali hromadiť... „Potom sa zo mňa začal môj o 4 roky starší brat vysmievať, že som hipsterka, ktorá potrebuje okoliu ukazovať, na ktorých veľkých festivaloch sa už zúčastnila a aká je nezávislá, rozlietaná, zorientovaná, cool a moderná. Tak som sa raz naštvala a všetkých 11 náramkov som takmer naraz rozstrihla. Bola tam niekoľkokrát Pohoda, Colours of Ostrava, Rock for People, ale aj jeden ročník Novarocku. Zábavné bolo zistenie, ako divne mám opálené celé zápästie pod nimi. Bolo to už neskoré leto a tak som na ňom mala 11 totálne bielych pruhov. Až kým som v zime úplne nevybledla, dali sa jasne rozoznať,“ smeje sa Adela.

A tak si teraz necháva na ruke len jeden, ten aktuálny, aj to len chvíľu po skončení festivalu. Potom ho odloží do škatule ku ostatným. „Keď mám niekedy strašne veľa povinností, učenia a tak podobne a nemám čas chodiť vonku aj mesiac, občas si večer sadnem nad tú škatuľu, zatvorím oči a prehrabávam sa v nej. Podľa toho, ktorý náramok alebo vstupenku vytiahnem, si potom pustím hudbu alebo len tak spomínam či si navodzujem pocity z akcie. Chvíľu to trvá, ale potom to príde a po chvíli mi je zas lepšie.“

Festivalové náramky si cení všetky, medzi zaujímavé považuje najmä tie z akcií, na ktorých sa ocitla úplne náhodou a cítila sa tam veľmi dobre. „Veľmi rada si spomínam napríklad na minuloročný nultý – a asi nateraz aj posledný – ročník veľmi zaujímavého festivalu Alt 30 v Čabinách, dedine blízko Medzilaboriec. Mal podnázov festival na konci sveta a presne tak to tam vyzeralo. Že tam s kamarátkou ideme som sa dozvedela asi hodinu a pol pred odchodom, vo výsledku to však bol jeden z mojich najlepších nečakaných zážitkov. Najviac som si užila koncerty českých Kaziet a Planningtorock. Tá bola neuveriteľná,“ spomína. Z divadelných má najradšej spomienku na Rozvpomínaní v brnenskej Husi na provázku. Jej škatuľa vraj ukrýva až 4 vstupenky na toto predstavenie. A celkovo? „Kto by to už rátal... nikdy nemám toľko času. A vlastne to ani nechcem vedieť, možno som už namiesto toho mohla mať 4-izbový byt v centre Bratislavy,“ uzatvára provokačne.

Diskusia k článku