Pozor. Zíde sa to nevyhodiť!

Pozor. Zíde sa to nevyhodiť!

V dnešnej netradičnej vášni vám predstavíme Michala Kolpáša, ktorý na dôchodku prepadol niekoľkým zberateľským vášniam. Priznáva, že aj u neho prepukol ošiaľ zvaný „veď to sa ešte zíde“. Zbiera zapaľovače, platne či staré video kazety. V jeho byte však nájdete aj naozaj hodnotnú zbierku kníh.

„Ešte ako slobodný som začal zbierať zapaľovače. Fajčiar nie som, ale vždy sa mi hodilo keď som mal nejaký vo vrecku. Veľa som podostával. Keď začali chodiť deti na dovolenky k moru, stále mi nejaký doniesli. Mám už aj dospelé vnúčatá, tak aj tie na mňa vždy myslia,“ povedal o jednej zo svojich zberateľských vášní Prešovčan. Zaujímalo nás tiež, či má niektorý zo zapaľovačov pre neho osobitý význam. „Ani nie. Na cintorín, kde mi leží manželka brávam také obyčajné. Niektoré mám len tak pohodené, iné napríklad ako zapaľovač v tvare sfingy z Egypta, či hada z Indie mám vystavené na poličke,“ prezradil Michal Kolpáš a dodal, že zapaľovače sa mu hromadia a hromadia a má ich už okolo 150.
 
Druhou jeho vášňou sú LP platne. Rád zbiera hity, ktoré nestarnú. Na svoj rodinný archív LP-čiek nedáte dopustiť. „Chodievam aj na burzu starožitností, čo je občas na Hlavnej ulici v meste. Minule som si tak kúpil naozaj pekný kúsok. Platne predávali Maďari. Bola na nej cena 3000. Najprv som sa zľakol, že je to v eurách, nakoniec to však bolo našťastie vo forintoch. Rád pátram po albumoch, ktoré mi chýbajú. Často prosím aj syna, aby mi pohľadal nejaké platne na internete. Dám mu zoznam a on ako sa to povie googli,“ smeje sa vymoženostiam dnešných čias sympatický dôchodca. „Veľmi som sa čudoval, čo všetko je na tom internete. Ľudia, ktorí platne zbierajú si ich aj vymieňajú, alebo predávajú. Cez internet som už vymenil asi päť platní,“ teší sa zberateľ.
 
Do dvojizbového bytu na Sídlisku III sa toho až ak veľa nezmestí. Pán Michal Kolpáš však ešte zopár zbierok má. „Už ma moji najbližší karhajú, že sa nebudem mať ani kde pohnúť v tom mojom malom byte. Ale, čo by som na dôchodku tak mohol robiť. Vnúčatá sú už veľké, tak som si musel nájsť inú záľubu,“ ospravedlňoval svoje zberateľské vášne.

„V mojom prípade je asi jednoduchšie povedať, čo nezbieram. Do zoznamov si spisujem aj knihy, ktoré mám. Je ich toľko, že by som si určite mohol otvoriť malý antikvariát. Vnučka v mojej knižnici ešte na základnej škole vždy našla potrebnú povinnú literatúru. Nikdy nechodila do verejnej knižnice,“
pýši sa Prešovčan.   
 
V knižnici má aj naozaj vzácne kúsky. „Obzvlášť hrdý som na knihu, ktorá je písaná ešte švabachom. Tá mi ostala po mojich predkoch,“ uzavrel náš rozhovor o zberateľstve. 

Diskusia k článku