Ženský výstrih alebo mužský trup

Ženský výstrih alebo mužský trup

V rubrike netradičná vášeň vám dnes predstavujeme skutočne netradičné spojenie. Mladý huslista Filip Lipka totiž prepadol skutočne netradičnému hobby. Tým je cukrárenská výroba. Jeho torty potešia nielen chuťové poháriky, ale sú aj pastvou pre oči. V rozhovore nám porozprával ako sa k tejto netradičnej záľube dostal a čo ho na nej baví.

Huslista, mladý „týpek“ a keď necvičí alebo nie je v škole, pečie torty. Ako si sa k tejto veľmi netradičnej láske dostal? Kedy ťa napadlo, ja budem robiť torty na zákazku?

Už ako malý chlapec som sa veľmi rád motal v kuchyni a často som mame pomáhal pri varení. Pôvodne  som mal v pláne stať sa kuchárom, bohužiaľ, stredná škola,  na ktorú som sa prihlásil, mala naplnené kapacity. V poslednej chvíli tak padlo rozhodnutie, že budem študovať odbor cukrá.r“
 
Len málokedy sa však stane, že pôvodná voľba školy sa stane aj profesiou, či nebodaj záľubou. Čo ťa na tejto práci baví najviac?

Najviac ma na celom tomto remesle baví tá tvorivosť, že mám v podstate voľné ruky. Je to tvorivá práca ako  v chuti, tak aj vo vizuálnom efekte danej práce. Každú tortu považujem za jedinečnú, oveľa viac ma ale poteší, keď torta zákazníkom chutí. Až potom ma zaujíma či sa páčilo vizuálne spracovanie témy.
 
Určite dostávaš aj nejaké tie pikantné zákazky, alebo netradičné témy. Akú najzaujímavejšiu tortu si zatiaľ piekol?

Tak to je dobra otázka. Tých zaujímavých bolo dosť. Obecne povedané, každá je niečím zaujímavá, pri každej je aj taký malý príbeh jej tvorby. Ale najzaujímavejšou bol  asi futbalový štadión, v celkovej váhe vo finálnej podobe nejakých  dvadsať kilogramov. Zaujímavé boli aj, keď už sa pýtaš na tie pikantnejšie zákazky, znázornenie ženského výstrihu alebo mužského trupu.  
Určite boli aj chvíle keď si sa poriadne zapotil, možno mal chuť sa na všetko „vykašľať“. Ktorá zo zákaziek bola najťažšou?

Najťažšie je,  ak mám presne vystihnúť detaily, ktoré danú tému definujú. Tou asi fakt najťažšou bolo, keď som mal znázorniť recepciu hotela spolu s jej zamestnancami. Alebo zákazka, pri ktorej klient chcel vyobraziť konkrétny, presný model auta.“
 
Robíš torty len podľa želaní klientov alebo máš aj zákazky, pri ktorých máš voľnú ruku pri tvorbe?

Samozrejme sa vždy snažím vyjsť v ústrety svojim zákazníkom. Ak ma požiadajú  o úplne konkrétne vystihnutie svojej predstavy, chcem to úplne vystihnúť na danej torte. Ale určite som veľmi rád, keď môžem tvoriť podľa seba, teda nejaké tie svoje nápady a diela.
 
Kde hľadáš inšpiráciu, keď máš pri zákazke voľnú ruku?

Predovšetkým musím vedieť, o akú príležitosť ide. Ďalej čo má daný zákazník rád, aké záľuby má, čo sa mu páči. Potom môžem začať tvoriť. Väčšinou sa mi obraz torty premieta v predstavách, ako by výsledná podoba mala vyzerať. Nikdy som si náčrty nerobil na papier, všetko nosím v hlave . Ale, samozrejme, niekedy nakuknem aj na internetové stránky.
 
Viedol ťa niekto k tomuto remeslu? Učil si sa u niekoho ako učeň?

K tomuto remeslu ma priamo nikto neviedol. Možno sa dá povedať,  že nepriamo moja mama, doma sme v detstve totiž vždy mali upečený nejaký výborný koláč. Ako svoju majsterku na strednej škole  som mal pani Vaňovú z Tulčíka.  Ale predovšetkým mi dala veľa možností sa priučiť remeslu jedna prešovská cukráreň  a, samozrejme,  jej zamestnanci, podľa mňa, výborní cukrári. Títo ľudia mi ukázali všetko,  čo som potreboval vedieť a ústretovo mi odpovedali na  všetky moje otázky ohľadom tohto odboru.
 
Nemal si skúsenosť, že zákazníci  boli prekvapení,  keď videli mladého dvadsiatnika, ktorý pečie torty?

Samozrejme, mal som aj také skúsenosti. Vždy sa ale snažím klienta presvedčiť svojou prácou, že aj napriek mladému  veku dokážem urobiť dobrú prácu. Vek pri tejto práci nehrá rolu, dôležitá je šikovnosť a predstavivosť.
 
Kde by mal človek, ktorý by sa tomuto remeslu chcel venovať, začať? Dá sa vôbec v dnešnej dobe začať sa venovať cukrárenskej výroby bez vzdelania v tomto obore?

Určite sa v prvom rade nesmie báť tvoriť. Či už hľadať nové chute,  ale aj nové techniky a prvky modelovania. Začať s týmto remeslom nie je nikdy neskoro. Vyžaduje si to však pevné nervy, občas totiž veci nevyjdú ako by človek chcel. Netreba sa ale  vzdávať, stále na sebe pracovať a úspech sa dostaví. Skôr ako vzdelanie sú potrebné vášeň, chuť a zápal do takejto práce.

Diskusia k článku