Chcel  prekonať strach z hada, dal si ho na krk.  Zamiloval sa

Chcel prekonať strach z hada, dal si ho na krk. Zamiloval sa

Väčšina z nás, keď uvidí hada, od strachu ani nedýcha. A berie nohy na plecia. Náš dnešný „držiteľ“ netradičnej vášne Pavel Szudár ich miluje!

„Hady chovám asi sedem rokov. Začínal som s užovkami červenými v rôznych farebných mutáciách, potom som choval aj pytóny a veľhady kráľovské,“ predstavuje svoju doterajšiu zbierku.  Možno pri čítaní týchto riadkov vás napadá jediná otázka, prečo práve hady?  „Od malička som mal z hadov strach a vzhľadom k tomu, že sa vždy snažím svoj strach z čohokoľvek prekonať, navštívil som kamaráta, ktorý veľhady choval. Po tom, čo som si ho dal na krk a chvíľu sa s  ním maznal, zistil som, že vôbec nie sú slizkí, ako si ľudia myslia. Hady som si zamiloval a rozhodol som sa, že aj ja budem nejaké chovať. Ďalšia skvelá vec je, že sú nenáročné na chov a  odporúčajú ich ako domácich miláčikov ľuďom, ktorí žijú hektický život,“ ponúka svoju odpoveď.
 
Koľko druhov hadov vy poznáte. Že automaticky poviete užovku a kobru? Asi ako väčšina laikov.  Pavel ich mal vo svojom „portfóliu“  už dosť,  no teraz sa „uskromnil“: „ Po redukcii chovu mám už len dva  veľhady kráľovské, pretože sa mi zo všetkých páčia najviac.“ Poviete si, tomu asi nie je život milý. Veď  umrieť hadím jedom nie je žiadna výhra. Sú teda jedovaté?  „Nie sú jedovaté, sú to škrtiči. Jedovaté hady by som ani nechcel, pretože je s nimi náročnejšia manipulácia, chov a sú aj nebezpečnejší,“ dodáva Pavel. Čo sa mu na hadoch ale najviac páči? „Okrem nenáročnosti chovu aj to, že vyvolávajú v ľuďoch rešpekt.“ 

Majiteľ veľhadov tvrdí, že  sú nenáročné na chov. Kde ich doma chová? „V teráriu veľkosti  jeden meter  krát  0,7 metra krát  0,5 metra. Vzhľadom k tomu, že dorastú maximálne do dĺžky 1,8 metra,  je to pre nich dostačujúci priestor. Terárium mám v obývacej izbe a slúži to aj ako pekná dekorácia.“

Aj hady ale isto potrebujú svoje.  Akú starostlivosť potrebujú? „Raz za tri  mesiace im vymením podstielku z drevených odštiepkov, každých sedem dní im vymením vodu a každý druhý deň ich kropím vodou. Na to používam klasický postrekovač na kvetiny. Hady nemajú termoreguláciu, tak potrebujú dodať do terária teplo. To nahrádza  lampička, ktorá je zavesená vo vnútri a napojená na časovač, takže sa im zapína a vypína automaticky. Zaujímavosťou a uľahčením pri starostlivosti je aj to, že práve veľhady kráľovské sú živorodé, takže nie je potrebný inkubátor pri odchove mláďat,“ vysvetľuje Pavel Szudár. A aký apetít majú jeho miláčikovia? „Keď sú hady ešte malé, tak sa rozkrmujú malými myškami. Po tom,  čo  podrastú, tak dostávajú raz za tri až štyri týždne dva potkany.“

Viete si predstaviť, že by váš syn či partner doma choval hadov?  Asi nie. Ako reaguje Pavlova rodina a okolie na jeho „miláčikov“? „Rodine hady neprekážajú, keďže hada chová aj môj brat, ktorého som k tomu priviedol. Ja bývam s priateľkou, ktorá mojím koníčkom nadšená nie je, ale rešpektuje ho. Keď je terárium otvorené, priateľka strach nemá, ale keď hady z terária vyberám, snaží sa byť čo najďalej, lebo jej to je nepríjemné.“
 
 
Domácim miláčikom dávajú mená, majú ich aj Pavlovi veľhadi? „Mená nemajú. Bolo by to zbytočné. Hady totiž nemajú uši a nepočujú.“

Diskusia k článku