Učarovali jej dobové kostýmy

Učarovali jej dobové kostýmy

Najprv šila šaty pre bábiky, neskôr si vyskúšala nejaké módne výstrelky pre seba. Nakoniec ju fascinovali dobové kostýmy.

„Možno to má súvis s tým, že som sa ako malé dieťa veľmi rada hrala na princezné. Krásne dlhé šaty, závoj a korunky na hlave. Tie som si robila z maminých dlhých šiat a šatiek. Keď som bola na strednej škole, poprosila ma kamarátka, či im v amatérskom divadle nepomôžem ušiť kostým pre šľachtičnú,“ hovorí o začiatkoch svojej netradičnej vášni Kristína Balocká.

Ako prezradila, šitie kostýmov ju priviedlo k histórii. Miluje čítať historické romány, ktoré jej napomáhajú preniknúť do sveta jej hrdinov. Obe tieto dve záľuby spojila do jednej, keď začala šiť dobové kostýmy.

 
Pri pohľade na historické kostýmy na ich dokonalosť a strihovú náročnosť vás okamžite napadne otázka, koľko asi trvá ušitie takéhoto kúska. „No s prvým kostýmom, boli to ženské šaty s légou, som sa doslova piplala niekoľko týždňov. Bolo to ale vzrušujúce dobrodružstvo, vždy som niečo zdokonalila, opravila, prešila. Nemala som žiaden vzor či obrázok, šila som akosi intuitívne. Dnes to beriem ako veľkú odvahu,“ smeje sa Kristína. Postupne svoju vášeň brala už ako ona hovorí, zodpovednejšie. „Študovala som jednotlivé obdobia, čo ich charakterizovalo. Na burzách som hľadala všelijaké starožitné doplnky. Snažím sa používať aj látky, z ktorých boli kedysi šaty šité, napríklad zo zamatu, saténu alebo brokátu. Dôležitý je každý detail, mne neprekážala, mám dostatok trpezlivosti. Mnohí sa ma pýtali, prečo nechcem ísť študovať kostýmové výtvarníctvo, no nevedela som im odpovedať. Jednoducho som si myslela, že to by už pre mňa stratilo svoje čaro. Šitie ma upokojuje, je pre mňa únikom od reality.“

 
Kristína však ďaleko od svojej vášne neušla. Začala študovať dramaturgiu. „Som aj nie som v tom. Uvidím, či po skončení školy zostanem pracovať v nejakom divadle, potom by sa mi moja vášeň šiť historické kostýmy možno aj zišla,“ smeje sa sympatická vysokoškoláčka. Na otázku, akú zbierku má už doma, povedala: „Mala som šaty z obdobia rokoka a aj baroka. Ich súčasťou boli aj drobné doplnky ako klobúčiky. Všetky odevy majú na chrbte šnurovačku. Veľa mi toho nezostalo. Kamaráti či už z divadla alebo tanečného štúdia veľa kostýmov odo mňa doslova vydrankali. Lúčila som sa s nimi s ťažkým srdcom, no na druhej strane som rada, že sú využité.“

Diskusia k článku