Zašujtášujete si s nami?

Zašujtášujete si s nami?

Ak neviete na čo vás pozývame, nevadí. Šujtáš je vlastne úzka farebná stužka (pletenec), ktorou sa vyšívali napríklad haleny, alebo mužské súkenné nohavice. Materiál sa využíva aj na zdobenie odevov, alebo na zakrytie šva. V súčasnosti si našiel aj nové využitie. Z týchto ozdobných šnúrok sú aj luxusné a extravagantné šperky, ktoré si začínajú podmaňovať ženský svet. Po sérii príspevkoch o netradičných hobby sa nám ozvala naša čitateľka, či sme už počuli o šujtáši. „Zašujtášujte“ si teda aj vy s Prešovčankou Veronikou Dulinovou.

Kedy ste objavili svoj talent na toto netradičné umenie?
 
Bolo to asi pred troma rokmi, keď som začala vyrábať úplne najjednoduchšie šperky z kamienkov a veľkých perličiek. Postupne som sa zdokonaľovala, učila rôzne iné techniky, ktorými sa dajú vyrobiť šperky.
 
Ako ste sa k tomu dostali?
 
K výrobe šperkov som sa dostala náhodou. Objavila som malý kamenný obchodík v Bratislave, kde sa venujú takýmto veciam, vyrábajú a predávajú handmade. Zúčastnila som sa u nich na kurze a začala som sa tomu venovať vo svojom voľnom čase.
 
Dnes nájde žena šperky na každom kroku. Vy ste začali tvoriť svoje vlastné. Prečo?
 
Veľmi ma baví samotná výroba šperku. Človek musí byť v tomto smere veľmi tvorivý a nápaditý. Svoje vlastné šperky som si začala robiť, lebo som si chcela niečo jedinečné, čo iní nemajú.
 
 Akým procesom ste prešli počas tých troch rokov?
 
Začala som klasickým spôsobom, keď som si kúpila nejaký pekný kamienok, alebo veľký korálik, dala ho na bižutérny nit a došiel „stvoriteľský“ pocit (smiech). Napokon som sa spokojná tešila aké krásne náušnice som si vyrobila. Postupne som sa zdokonaľovala, čítala rôzne články, pozerala videá na internete. Prešla som si dlhú cestu od „korálikovania“ k zložitejším postupom výroby šperkov ako je napríklad šujtáš.
 
Aké výhody má výroba vlastných šperkov?
 
Výhoda je, že si človek vie vyrobiť šperk podľa svojich predstáv. Mnohokrát sa mi stalo, že som potrebovala šperk na nejakú príležitosť a v obchode som nenašla nič čo by ma zaujalo. Tak som si jednoducho vyrobila vlastný. Nie ste obmedzený nikým a ničím, len vlastnou fantáziou.
 
Kedy ste prestali tvoriť len pre vlastnú potrebu?
 
Bolo to v jeden slnečný deň pri prechádzke, keď ma oslovila pani, že odkiaľ mám také krásne náušnice. Povedala som jej, že je to vlastná tvorba. Domov som prišla už bez náušníc (smiech). V ten deň som si uvedomila, že by mohla moja tvorba tešiť aj ostatných.
 
Je to finančne náročné hobby, alebo si dokážete náklady vykompenzovať výnosmi?
 
Tvorba šperkov je náročné hobby, hlavne čo sa týka času a, samozrejme, aj nákladov. Snažím sa pri svojej tvorbe používať len tie najkvalitnejšie materiály. Niekedy je však šperk nedocenený a predá sa so stratou na zisku. Myslím si ale, že niekedy je lepšie, keď je šperk nedocenený, no majiteľovi prinesie svoju potechu.
 
Venujete sa len jednému produktu, alebo máte v portfóliu šperky rôznych druhov?
 
Prevažne sa venujem výrobe šitých šperkov, no v poslednej dobe ma uchvátila tvorba zo šujtášových šnúrok. Samozrejme, snažím sa  využívať rôzne techniky.
 
Šperky, ktoré tvoríte, pôsobia veľmi luxusne. Na aké príležitosti sa hodia?
 
Prakticky vyrábam šperky na rôzne príležitosti, najčastejšie podľa požiadaviek zákazníčok. Posledný šperk som napríklad robila na svadbu. Myslím si, že ide o šperky, ktoré si žena môže zobrať do divadla, ale aj k rifliam v bežný deň.
 
V čom sú vaše šperky iné než tie, ktoré si môžeme kúpiť v obchode?
 
V obchodoch mi chýbajú ručne robené šperky. Vždy, keď sa prejdem po obchodoch s bižutériou, všetky šperky mi pripadajú „na jedno kopyto“. Nikde som napríklad nevidela, aby predávali šujtášový šperk – a to mi veľmi chýba, pretože je to úplne odlišný štýl, má v sebe kúsok orientu a extravagancie, ktorá však pôsobí luxusne.
 
Akú najzložitejšiu vec ste už vytvorili a ako dlho vám to trvalo?
 
Záleží od techniky a náročnosti. Ak sa dobre pamätám, najdlhšie mi trvala výroba náramku a náušníc z korálikov, ktoré mali rozmer asi tri milimetre. Náramok mal dĺžku dvadsať centimetrov. Robila som ho asi tri dni.
 
Z ktorých materiálov tvoríte?
 
Najviac mi učarovali koráliky. Možno preto, že väčšina šperkov, ktoré mám, boli práve z korálikov. Takisto mi učaroval šujtáš, ktorému sa teraz intenzívne venujem a aj napriek zložitosti a časovej náročnosti nedokážem prestať.
 
Šujtás? Čo sa skrýva pod netradičným názvom?
 
Šujtáš, alebo šutáška je vlastne úzka farebná stužka, ktorá sa používa pri výrobe šperkov, taktiež „patchworku“. Môže sa však použiť aj ako ozdoba pripevnená na odeve, poprípade na zakrytie šva. Šujtášky používali už naše staré matere, takže to nie je nič nové.
 
Popíšte nám techniku „šujtášovania“?
 
Technika „šujtášovania“ je vlastne spájanie viacerých šujtášových šnúrok dohromady. Tie sa zošijú a obtočia sa okolo použitého materiálu. Ja najčastejšie používam Swarovski kabošóny, ten sa potom zo zadnej strany prilepí, aby nevypadol. Na dozdobenie je možné použiť rôzne perličky alebo koráliky.
 
Čo na „šujtašovaní“ baví najviac?
 
Baví ma samotná technika. Je to niečo iné. Myslím si, že pri výrobe šperkov nie veľmi používaná. Človek môže popustiť uzdu svojej fantázii a vytvárať si rôzne vzorky. Každý šperk môže byť potom iný, niečím zvláštny – originálny.
 
Aký šperk tvoríte najradšej?
 
Najviac ma baví vyrábať náušnice, asi preto, že si ich človek na druhej osobe všimne najskôr.
 
Preferujete farebnosť šperkov?
 
Väčšinou to býva tak, že zákazníčky si samé vyberú farby. Ja sa však snažím kombinovať tmavé so svetlými a opačne. Vzniká krásny kontrast, ktorý pritiahne pohľad ako magnet. Málokedy sa mi stáva, že vyberiem dve veľmi svetlé alebo tmavé farby. Niekedy záleží aj od nálady. Ja osobne mám radšej tmavšie farby.
 
Je niečo v tejto práci čo vás fascinuje?
 
Fascinuje ma tá tvorivosť, vždy si môžete vyrobiť niečo iné. Použiť iné farby, iný štýl. Posúva ma to ďalej, snažím sa, aby moje šperky neboli rovnaké, aby boli niečím výnimočné a originálne.
 
 
Michaela Demková
Foto: súkromný archív 

Diskusia k článku