Výšivkárka Darina: „K vyšívaniu ma donútili“

Výšivkárka Darina: „K vyšívaniu ma donútili“

(šaja) – Jej výšivky nájdete nielen u nej doma, ale aj v Austrálii, Kanade či Kalifornii. Darina Učnayová (66) vyšíva s láskou. S ihlou v ruke dokáže presedieť aj celý deň.

K vyšívaniu „pričuchla“ prvýkrát ako dieťa v základnej škole. „Mali sme ručné práce a mňa to bavilo,“ spomína na detstvo. V mladosti vyšívala len veľmi málo, no neskôr ju to chytilo. „Mám v dome ľudovú slovenskú  kuchyňu a tam sú vhodné vyšívané dečky a obrusy. Vyšívať som aktívne začala pred rokom pred Veľkou nocou, lebo ma k tomu donútili okolnosti. Nikde som totiž nedokázala kúpiť pekný veľkonočný vyšívaný obrus a tak som si povedala, že si ho urobím. Odvtedy vyšívam každý deň aj osem a viac hodín.“


Darina svojimi ručnými dielami obdarovala celú rodinu. Niektoré výšivky predáva. „Občas niečo hodím na sociálnu sieť a keď sa to niekomu páči, tak si moje dielo kúpi. No ručná práca nie je dnes ocenená, hoci si myslím, že za jedno dielko nepýtam veľa, ľuďom sa cena často zdá vysoká. No ja nad jednou výšivkou neraz strávim aj niekoľko týždňov,“ hovorí šikovná žena. S ihlou v ruke ju vidno pracovať na posteli, pred domom na lavičke ju ale tvoriť neuvidíte. „Nemám veľmi rada horúco a na dvore nemám pohodlie. Pri vyšívaní sedím na posteli, vyložím si nohy a relaxujem s ihlou v ruke,“ smeje sa Darina, ktorej spoločnosť neraz robia aj dvaja psíci - jorkšíri. „Keď bol jeden z nich maličký, veru mi neraz aj ťahal bavlnky a raz mi skoro roztrhal predlohu. Ledva som ju zachránila,“ spomína s úsmevom. Jej obľúbeným motívom je práve ten ľudový. „Veľmi rada vyšívam dreveničky, lebo obľubujem  folklór a staré tradičné veci.“ 

Darina vyšíva aj tieto prekrásne drevenice.

Darina vyšíva iba krížikovou technikou. „Mám veľa predlôh z časopisov ešte spred tridsiatich rokov.  Dodnes neviem, na čo som to kupovala, keď som vtedy vôbec nevyšívala,“ krúti hlavou zručná výšivkárka, ktorá kedysi aj šila. „Bolo to krátko po totalite, vtedy som vyrábala naozaj parádne kúsky,“ spomína. V jej šľapajách nejde nik, jej dcéra občas háčkuje. Pri vyšívaní si oddýchne a zrelaxuje. „Do prsta sa nikdy nepopichám a ani sa pri vyšívaní nemýlim. Dosť pozorne si kontrolujem vzor, lebo opravovanie by bolo ťažké,“ dodáva so smiechom. 
 
Foto: archív D.U. 

Diskusia k článku