Veselá partička zo Sekčova: „Špacírka je najlepší relax!“

Veselá partička zo Sekčova: „Špacírka je najlepší relax!“

(šaja) - Mestom brázdia každý večer. Ani zima, ani silný mráz ich neodradí od každodennej prechádzky. Skupinka usmievavých priateľov sa každý podvečer stretne na Šoltésovej ulici, aby sa spolu poprechádzali. Neraz spravia aj sedem kilometrov a počas ich „špacírky“ sa k nim pridávajú aj ďalší ľudia. Viacerých totiž takto inšpirovali, aby robili niečo pre svoje zdravie.

Pavel Mišinský (58), Jozef Benčík(53) a Anna Človíčková (57) vďaka svojej záľube nepotrebujú ani preukazy na mestskú hromadnú dopravu. „Všade chodíme peši, na čo by nám boli,“ smejú sa. Začiatky ale ľahké neboli. „Máme vymenené kĺby a veru, zo začiatku nás nohy poriadne boleli,“ prezrádzajú Anka a Jozef. 

Pred časom bol pán Jozef v nemocnici, ale ani to mu nebránilo v tom, aby chodil. „Každý deň som prešiel po areáli dva kilometre.“ 
Aj pani Anka si denné výlety pochvaľuje. „Boleli ma kĺby, jeden mám vymenený a pobolievala ma aj chrbtica. Odkedy sa prechádzame, cítim sa oveľa lepšie, síce bolesť cítim, ale je slabšia,“ prezrádza sympatická Prešovčanka, ktorá pri chôdzi používa nordic walkingové palice. „Pomáhajú správne držať telo.“ 

 

 
Zapnúť krokomer a ide sa! 
S partičkou veselých a usmievavých ľudí sa stretávam na Šoltésovej ulici. To je miesto, odkiaľ každý podvečer okolo šiestej bez ohľadu na počasie začínajú svoju prechádzku. „Kamarátka Betka Jureková, ktorá sa k nám občas pridá, nám poradila, aby sme si krokomerom počítali kroky a kilometre. Začínali sme s krátkymi traťami, ale teraz si dáme denne aj sedem kilometrov. Za mesiac sme prešli dvestodvanásť kilometrov. Sedem alebo osem kilometrov prejdeme za dve a pol hodinky. Jedna vychádzka, to je okolo jedenásťtisíc krokov,“ hovorí Jozef Benčík, ktorý si každú jednu „špacírku“ zaznamenáva. „Skalní sme štyria, ale už sa k nám pridala aj kamarátka Mirka a Evička Harčárová. Začínali sme tak, že sme prešli dva kilometre, dnes prejdeme aj sedem. Je to vynikajúci relax, oddych. Zabudneme na choroby, a dokonca sme aj zhodili pár kíl,“ smejú sa. 
 
Začínali so psíkom 
Za nápad chodievať na prechádzky sa môžu poďakovať susedovmu psíkovi. „Bol som kamarátovi venčiť psa a výborne som sa pritom poprechádzal. A tak mi napadlo, že by som mohol chodiť na prechádzky častejšie,“ spomína na zrod vynikajúceho nápadu Pavel Mišinský, ktorý má sedavé zamestnanie a tak mu prechádzka príde vhod. Kamaráti spolu brázdia cesty nášho mesta od októbra minulého roku. „Veľmi dobre si rozumieme, veľa sa spolu nasmejeme,“ prezrádza Anka. Zaujímalo ma, aké trasy majú najradšej a kto ich vyberá. „Každý týždeň má „službu“ jeden z nás a ten určuje, kam pôjdeme,“ hovorí Jozef Benčík. 

 
Kamaráti, ktorí denne prejdú aj sedem kilometrov, na prechádzky nedajú dopustiť. 

 
Vytiahnu aj kolobežky
„Zatiaľ chodíme len po Prešove, ale plánujeme ísť aj do susedných obcí a aj do Tatier. A v lete vytiahneme bicykle a kolobežky a budeme to striedať s chôdzou,“ prezrádzajú ďalšie plány. To, že začali chodiť, má podľa nich aj ďalšiu výhodu. „Odkedy sa denne, v každom počasí prechádzame, sme zdraví. Ani jeden z nás nemal ani len nádchu.“ A čo na ich pekný koníček hovoria ich partneri? „Keď sa blíži večer, už nás vyháňajú, aby sme šli von. Veľa ľudí nás zdraví, usmievajú sa a niektorí sa k nám aj pridajú, neraz so psíkom. Nájdu sa aj takí, ktorí po nás pokrikujú, že načo chodíme. Nám je to ale jedno. Občas stretávame aj pána v reflexnom oblečení, ktorý masíruje ľudí. Obdivujeme ho, že po nehode, keď ho zrazilo auto, dokáže ešte nachodiť mnohé kilometre.“ 
 
A čo by odkázali vyťaženým ľuďom, ktorí sa vracajú unavení a bez „šťavy“? „Choďte sa poprechádzať, naberiete sily a zrelaxujete. Veď prechádzanie je super a je to najlacnejší šport.“ 
 
Foto: šaja

Diskusia k článku