Učaroval im brušný tanec: Svojím telom a pohybmi si vybojovali zlato

Učaroval im brušný tanec: Svojím telom a pohybmi si vybojovali zlato

Tri sebavedomé Prešovčanky si svojím telom a pohybmi vybojovali zlato a nielen jedno. Reč je o tanečnej skupine BellySiMiDance, ktorú tvorí Michaela Kertésová, Simona Cuperová a Gabriela Tokárová. Ich vášňou je orientálny tanec. Tvrdo trénovali a úspech, ktorý zožali v sobotu, bol zaslúženou odmenou.

Na trojdňovom tanečnom festivale PressburgDance Fest 2018 Bratislava, ktorý má už niekoľkoročnú tradíciu a zastáva prestížne miesto medzi podujatiami s nádychom orientu na Slovensku, vybojovali dvakrát zlato a to aj napriek tomu, že konkurencia bola veľká. „Súťažilo sa až v dvadsiatich dvoch tanečných kategóriách, kde sa predstavilo množstvo talentovaných sólistiek a tanečných tímov nielen zo Slovenska, ale aj z Poľska, Česka a Maďarska,“ hovorí Gabriela Tokárová.

Trojica sympatických Prešovčaniek nabrala odvahu a rozhodla sa splniť si svoje sny. „Keď som prvýkrát zazrela ženský ladný pohyb panvou a zaznela arabská hudba, v ktorej sa vynímali rytmy darbuky a melódiu sprevádzala harmonika, zostala som nehybne stáť. Po celom tele mi prechádzali zimomriavky a ja som cítila, že keď ma tento úžas s podmazom nádhernej hudby chytil za srdce, tak ho musím nasledovať,“ prezrádza Michaela Kertésová.
 

Choreografie v štýle bollywood si vyžadujú nesmiernu prepracovanosť.

Choreografie si tanečníčky zostavujú samé, čo pri tomto štýle tanca nie je vôbec jednoduché. „Tanečné kombinácie na orientálne choreografie čerpáme z workshopov, ktoré sme absolvovali v Taliansku so špičkovými zahraničnými lektormi. Vzhľadom na to, že sme v skupine len tri a chceme divákov zaujať, upravujeme si choreografie aj samé,“ hovorí Michaela a jej slová dopĺňa Gabriela Tokárová: „Choreografie v štýle bollywood robím ja a priestorové zmeny spolu s dievčatami. Pri tomto štýle tanca je to o to obtiažnejšie, že okrem hudby a rytmu sa reaguje na text piesne nielen pohybom tela, ale aj indickými pozíciami rúk takzvanými mudras. Každá choreografia si tak vyžaduje detailnú predprípravu, nájsť pesničku, urobiť preklad z hindčiny, dodržať rytmy, použiť správne mudry, vystihnúť náladu a ideu tanca, všetko spojiť a doladiť priestorovými zmenami do jedného celku. Aj výber kostýmu, šperkov, zdobenia rúk, nôh, hrajú pri tomto štýle tanca dôležitú úlohu. Náš súťažný tanec s názvom PingaGapori bol oslavný svadobný tanec žien, ktoré vítajú novomanželku v spoločnosti.“

A ako to majú s tréningami? „Skupinové nácviky máme podľa potreby dvakrát do týždňa, ale to je minimum, tento tanec vyžaduje veľa individuálnej práce. Každý orientálny prvok musí telo pochopiť a svaly musia predviesť čo najpresnejšie, aby pôsobil ľahko a jemne. Docieliť ladnosť a jemnosť v pomalých pohyboch vyžaduje veľa driny a vieme sa pri tom poriadne zapotiť,“ hovorí s úsmevom Simona Cuperová.

Sobotňajšia súťaž nebola ich prvá. Skúsené tanečníčky predviedli svoje umenie aj na iných súťažiach a aj tam sa im podarilo získať pekné umiestnenie. „Všetky už máme skúsenosti s takýmito tanečnými súťažami nielen ako tímové tanečnice, ale dokonca aj ako sólistky. Aj minulý rok sme súťažili na Pressburg fest Bratislava 2017 a obsadili sme tretie miesto v kategórii orient fusion, teda malé skupiny a ja ako sólistka som získala prvé miesto v kategórii sólo/profesionál/orient.folklór. A taktiež sme sa zúčastnili aj orientálnej súťaže Liptov Orient festival 2017,“ prezradila Simona Cuperová.

Pred súťažou síce trochu úradoval stres a nervozita, pretože zladiť všetky povinnosti nie je občas vôbec ľahké. No zvládli to bravúrne. „Vzhľadom na to, že som deň pred súťažou ochorela, moje pocity a stres sa vytratili. Tesne pred vstupom na pódium som sa sústredila iba na to, aby som sa vnútorne nabudila a podala čo najlepší výkon. Neverila som na víťazstvo vzhľadom na môj zdravotný stav, ale pred vyhlásením výsledkov som si v duchu želala, aby vyslovili meno našej skupiny. Cítila som, že by to bola odmena za dlhoročnú snahu,“ hovorí Michaela Kertésová.
 
Tanečníčky v nádherných kostýmoch ohúrili porotu.

„Posledný týždeň príprav pred súťažou bol poriadne nabitý skupinovými nácvikmi, skúškami u krajčírky, zdobením kostýmov, každodennými povinnosťami v práci či doma, no a aj napriek chorobe môjho syna sme to u nás doma aj vďaka pomoci starých rodičov nakoniec všetci zvládli. Na stres a trému už nezostávalo času. Víťazstvo bolo neuveriteľné a o to cennejšie,“ dodáva Gabriela Tokárová. Týmto úspechom, samozrejme, nekončia, práve naopak, ešte viac ich namotivoval pokračovať a ukázať sa nielen na Slovensku, ale za hranicami. „Naše plány dobudúca? Tak určite zviditeľniť sa ešte v rámci slovenskej aj medzinárodnej orientálnej scény a realizovať sa aj ako sólistky,“ hovorí Simona Cuperová a dopĺňa ju Gabriela Tokárová: „Tanec milujeme, každá z nás sa mu venuje viac ako dvanásť rokov. Najdôležitejšie pre nás je zostať aj napriek úspechu pevne na nohách, tvrdo na sebe pracovať ďalej, nebáť sa nových výziev a skúsiť šťastie na súťažiach aj v Čechách, Poľsku, či Taliansku. Bohužiaľ, je to finančne aj časovo náročné. Tancujeme pre radosť a aj napriek rôznym prekážkam zostávame pokorné a verím, že spolu všetko zvládneme ako jeden tím.“

A čo vlastne znamená názov ich skupiny? „Našu skupinu sme zakladali v roku 2015 iba my so Simonkou, keďže v tom čase bola Gabika tehotná. Pri výbere mena skupiny ma ovplyvnili návštevy Talianska, pretože sa mi páčilo slovíčko bellissimi, čo znamená prekrásne. No potrebovali sme názov, ktorý by súvisel s brušným tancom a tak mi prebehlo hlavou slovo BellySiMi, ktorého význam je belly, teda po anglicky brucho, Si ako Simonka a Mi ako Miška,“ uzatvára Michaela Kertésová.

Dominika Tuptová
Foto: archív skupiny

Diskusia k článku