Tanečnica Ingrid: „Na vnúčatká pri tyči sa chodievajú pozerať babky aj dedkovia“

Tanečnica Ingrid: „Na vnúčatká pri tyči sa chodievajú pozerať babky aj dedkovia“

(šaja) – Ingrid Kardoheli (32) pred 5 rokmi založila Pole Art Dance Studio. Je nielen majiteľkou, ale aj obľúbenou trénerkou. Len minulý týždeň sa jej narodil synček a tak si plnými dúškami vychutnáva materstvo. S pole dancom začala pred piatimi rokmi, keď náhodou objavila video zo svetových majstrovstiev vtedy veľkej pole divy z Ameriky.

„Hneď som sa do tohto športu úplné zamilovala. To video som videla asi tisíckrát a dodnes si ho púšťam ako inšpiráciu,“ smeje sa mladá mamička, ktorá sa v detstve venovala hip-hopu. Srdce ale dala pole dancu. Prečo? „Pretože ide o nádherné umenie, kde sa strieda viac štýlov a každý si v ňom nájde ten svoj sebe vlastný. Taktiež je to úžasná forma cvičenia, formovania postavy, práca s vlastnou váhou, flexibilitou tela, prekonávania seba samého a v neposlednom rade je pole dance pre mňa osobne najväčšia výzva a psychohygiena v jednom. Keď tancujete, nemáte čas myslieť na nič iné, pretože sa sústredíte na to, čo robíte, kde máte ruku, kde nohu, že visíte dole hlavou iba na jednej nohe, či máte dopnuté špičky a kolená a plno ďalších dôležitých veci, pri ktorých už nie je čas myslieť na “zbytočnosti”, vysvetľuje majiteľka štúdia, ktorá je aj trénerkou a tak cvičí 2 - 3 hodinky denne. „Ak trénujeme na súťaže, týchto tréningov je omnoho viac. Momentálne mám od pole dancu pauzu, nakoľko som sa stala najšťastnejšou mamičkou. V novom roku sa už veľmi teším na naše spoločné hodiny.“
 

Na otázku, či ide o ťažký šport, odpovedá: „Je to veľká drina. Mnoho ľudí netuší, ako pole dance bolí a na prvých hodinách sú doslova v šoku. Modriny a odreniny sú na dennom poriadku. K pole dancu neoddeliteľne patrí aj flexibilita. Takýto tréning je taktiež mimoriadne bolestivý, obzvlášť, keď s pole dancom – gymnastikou začínate neskôr, ako v detstve. Ja som začínala v 27 rokoch, bola to strastiplná cesta, ale zistenie, čo všetko naše telo dokáže, keď sa pravidelne trénuje, je úžasné. A nesmiem zabudnúť na náročné silové prvky, ktoré si vyžadujú značný tréning, techniku a silu. Pole dance je drina, ale ten výsledok na tyči, tá ladnosť, s ktorou je vystúpenie odprezentované, stojí za to,“ hovorí a prezrádza získané ocenenia.

„Na to, že tento šport robíme naozaj krátko, mám krásne výsledky. Najviac si vážim ocenenie, ktoré som dostala od mojich dievčat, kde ma menovali za najlepšiu trénerku. Naše choreografie sú hlavne o emóciách, ktoré prežívame, keď tancujeme a sme spolu. Choreografie, námet aj hudbu si vyberáme a vymýšľame samé. Ďalej sa riadime prísnymi pravidlami, ktoré sú súčasťou súťaží,"
prezrádza. Ingrid tiež potvrdzuje, že tento šport ľudia vnímajú inak ako pred rokmi. „Ľudia berú pole dance ako umenie a náročný šport. Volajú nás na plesy, oslavy a iné kultúrne podujatia. Najviac sa teším z detičiek, ktoré ich rodičia nosia do štúdia a chcú, aby sa ich deti venovali práve tomuto športu. Deti k nám nosia dokonca aj babičky a dedkova, ktorí svoje vnúčence podporujú. Je to úžasné. Myslím si, že tento šport je o tom, ako ho človek odprezentuje.“

A aké sú jej plány a vízie do budúcnosti? „Mojím cieľom je robiť žienkam, ktoré chodia do štúdia radosť. Motivovať ich, aby v tomto športe napredovali a súťažili, radovali sa z každého úspechu a šírili radosť z tohto nádherného športu. Určite by som ešte veľmi rada stála na pódiu ako súťažiaca, taktiež by som tam rada stála ako doprovod mojím veľkým aj malým žiačkam,“ uzatvára Ingrid Kardoheli.

„Do tanca vnášame emócie a to nás odlišuje od konkurencie“ Lenka Magdová (26) z Pole Art Dance Studio Prešov na tancovanie nedá dopustiť. Začínala pod vedením Ingrid. Športu sa venuje päť rokov a ako hovorí, v pohybe bola celý život. Na konte má množstvo ocenení, ktoré dosiahla samostatne a aj spoločne s Ingrid. „Od svojich štyroch rokov som sa venovala modernej gymnastike. Vydržala som viac ako deväť rokov. Neskôr som tancovala spoločenské tance. Venovala som sa jazdeniu na koni či brušným tancom,“ začína rozprávanie mladá žena, ktorá sa nedávno stala manželkou.

„Musím sa priznať, že pole dance je moja srdcovka. Zo všetkých športov, ktorým som sa kedy venovala, mi ulahodil najviac. Je nádherný, lebo spája ladnosť, energiu a veľkú silu zároveň. Práve preto je pre mňa tou správnou voľbou.“ Lenka priznáva, že aj tento šport je riadna drina. V období, kedy sa dievčatá pripravovali na súťaže, boli niekoľkohodinové tréningy na dennom programe. „Potrebovali sme sa na súťaž perfektne pripraviť a preto boli tréningy pravidelné a náročné. Momentálne som v prešovskom štúdiu trénerkou a venujem sa dievčatám rovnako ako aj vlastným tréningom niekoľkokrát do týždňa. Samozrejme, to musím skĺbiť so svojou prácou a taktiež s časom tráveným s rodinou. Pole dance považujem za jeden z najťažších športov vôbec, keďže si vyžaduje pre telo jednu z najnáročnejších kombinácií a to je sila svalov a zároveň ich flexibilita. Každá jedna súťaž, ktorú som absolvovala, či už v sólo alebo double kategórii je pre mňa nádherná spomienka plná emócii a pocitu zadosťučinenia, že všetka tá drina a snaha sa vyplatila,“ vyznáva sa Lenka a na margo toho, že kedysi toto umenie bolo vnímané ako niečo vulgárne dodáva: „Myslenie ľudí sa zmenilo, vnímanie pole dancu je aj vďaka médiám a naozaj veľkému propagovaniu brané ako šport, umenie či tanec a to je správne. Z okolia mojej rodiny a známych som negatívne poznámky nikdy nepočula, no musím povedať, že v začiatkoch sme čo - to od ľudí započuli, napríklad počas vystúpenia. Bolo to našťastie naozaj veľmi málo. Častejšie to bol práve obdiv a pochvala,“ teší sa tanečnica a pridáva krásny zážitok z Nemecka, konkrétne z Hamburgu.
 

„Po odcvičení našej spoločnej choreografie s Ingrid za nami prišiel s obrovským nadšením a so slzami v očiach jeden súťažiaci. Krásnymi slovami opisoval svoje pocity, ktoré prežíval počas našej choreografie. Bolo to pre nás ako veľký dar a krásny pocit za to, že to, čo sa snažíme dávať do tanca - emóciu a cit, ľudia z nás vidia a cítia rovnako a že im to prináša radosť a veľké nadšenie. Do našich choreografií sme sa vždy snažili vniesť umenie a emóciu a myslím si že práve to nás vždy odlišovalo od konkurencie,“ uzatvára Lenka Magdová.

Foto: archív tanečníc

Diskusia k článku