Kvety sa využívali aj na prípravu rafinovaných erotických pokrmov

Kvety sa využívali aj na prípravu rafinovaných erotických pokrmov

Kvety. Dávame ich milovanej osobe, potešia, keď máme smútok v duši. Vedeli ste, že zajtra majú svoj vlastný sviatok? O tejto tradícii sme sa porozprávali so známou slovenskou etnologičkou Katarínou Nádaskou a biológom Ivanom Šalamonom. Obaja nás v rozhovore prevedú pestrofarebným svetom flóry.

 ·       Skúsme nahliadnuť do histórie, kedy vlastne vznikol tento sviatok?

 

K. Nádaská: - Deň kvetov má korene už v starovekých kultúrach. V Babylonskej ríši, kde boli jedným z divov sveta visuté záhrady Kráľovnej Semiramis. Kvetmi a zeleňou sa obklopoval aj antický svet – najmä Rimania, ktorí slávili na jar sviatok zelene a kvetov. V modernej histórii je Deň kvetov dňom, kedy sa konali rôzne výstavy. Deň kvetov pripadá na obdobie neskorej jari a skorého leta,  teda keď kvitne väčšina kveteny. Na Slovensku ide o novší sviatok, ktorý sa v minulosti spájal s gigantickou výstavou Flóra.

 

·       Čo kvet z pohľadu biológie?

 

I. Šalamon: - Kvety  sú predovšetkým  reprodukčnými orgánmi  rastlín,  ktorých konečnou  funkciou je  produkcia  semien,  ktoré  predstavujú  nasledujúcu  generáciu  týchto  rastlín. Kvety  majú predovšetkým  krytosemenné  rastliny,  ktorých  počet  sa  odhaduje  na  220  tisíc  druhov v ekosystémoch na zemeguli.

 

·       Kvety sa používali aj ako doplnok erotických pokrmov, aké rozličné využitie mali v  spoločnosti?

 

K. Nádaská: - Mnohé z rastlín mali aj ochranno – magický a profylaktický charakter. Samotné kvety boli vždy symbolom vznešenosti, prejavom priazne a lásky. Kvety sa využívali aj na prípravu rafinovaných erotických pokrmov – najmä vo francúzskej kráľovskej kuchyni. Miloval ich Ľudovít XVI., ale i Habsburgovci. Meštianska kuchyňa tiež využívala kvety a obľúbenou bola prosná kaša dozdobená v mede macerovanými fialkami, mätovými lístkami, ružovým okvetím a podobne. Šľahúne divých ruží zase chránili ľudí pred bosorkami a upírmi. Skutočne kvety a zeleň vo všeobecnosti mali v minulosti oveľa širšie využitie ako dnes.

 

·       Skúsme teraz pragmatickú otázku. Aké sú rozdiely medzi okrasnými kvetmi, ktorými nás zásobujú kvetinárstva, záhradníctva, pestovatelia a flórou vo voľnej prírode?

 

I. Šalamon: - Okrasné  rastliny  sa  predávajú  v troch  štádiách  životného  cyklu.  Tretia  forma  je  najdôležitejšia  a najrozšírenejšia.  Ide  o predaj  rezaných kvetov, ktoré začínajú práve kvitnúť. Pestovatelia  hľadajú  predovšetkým  také  rastliny,  ktoré  možno pestovať vo veľkom. Naopak mnohé kvitnúce okrasné byliny vyžadujú veľa starostlivosti, dlho trvá, kým vykvitnú a majú primalú tvarovú a farebnú pestrosť.

 

 

* Kvety sa tradične spájajú najmä s nežnejším pohlavím. Aký je vzťah medzi kvetmi a mužmi?

 

K. Nádaská: - Kvety vyjadrujú nežnosť a krehkosť, preto sa dávajú dnes zväčša ženám. V minulosti tomu tak nebolo. Vavrínový veniec prináležal víťazom - vojnovým, športovým a nosili ho cisári. V minulosti väčšina mužov milovala kvety a hojne sa nimi obklopovala. Aj v tradičnej ľudovej kultúre symbolizovalo pierko za klobúkom mládenca to, že je zadaný. A to pierko bolo z rozmarínu...

 

·       Muži môžu mať tiež pozitívny vzťah ku kvetom. Dôkazom sú biológovia, botanici a tiež záhradkári. Aký kvet je podľa vás najvýnimočnejší?

 

I. Šalamon: - Určiť  ten  najvýnimočnejší kvet je  pre  vedca  veľmi  subjektívna  otázka.  Pre  mňa osobne je  to kvetný úbor rumančeka kamilkového. Zaujímam sa o túto  rastlinu už viac ako 25 rokov. Je pre mňa dokonalý. Predstavuje totižto harmóniu usporiadania jazykovitých a rúrkovitých kvetov. Je krásny, voňavý a liečivý, dokonalý.

 

·       Počas histórie zdobili kvety napríklad aj erby. Prečo?

 

K. Nádaská: - Erb vždy vyjadruje to podstatné z danej lokality. Kvet v erbe či už miest, alebo aj rodov znamenal silu tradície a lásku ku kvetu, ktorý sa v erbe nachádza. Väčšina starých erbov, v ktorých sú kvety, vychádza z biblickej symboliky. Napríklad ľalia znamenala čistotu tela i ducha. Obľubovala ju vysoká šľachta, napríklad francúzski králi. Ruža znamenala vášeň. V dejinách poznáme vojnu ruží – bielej a červenej. Ich nositelia spolu v Anglicku viedli niekoľkoročné boje o trón. Na Slovensku sa traduje, že Hlohovec je mesto ruží, samozrejme oveľa viac obcí a miest má vo svojom erbe kvet – čo znamená silne pozitívny vzťah ľudí ku kvetom. Erb dostávali od panovníka kráľovské mestá a znamenalo to pre nich množstvo výhod, najmä ekonomických.

 

·       Aká rozmanitá je flóra v okolí Prešova?

 

I. Šalamon: - Určiť  počet  druhov  pre  Prešov  je  diskutabilné. Hľadať  tie  najvzácnejšie  zase nie  je až také komplikované,  stačí  ísť  na  prechádzku  na  svahy Šarišského hradného vrchu. Je to floristická lokalita, ktorá sa významne zapísala do histórie botaniky. V prvej polovici 19. storočia profesor prešovského kolégia, botanik Friedrich Hazslinszky, tu objavil a opísal nový rastlinný druh ďatelinu šarišskú. Južné svahy majú bohatú a rozmanitú teplomilnú flóru. Rastú tu chránené druhy, vzácny kosatec trávolistý a ľalia  zlatohlavá. Hradné  múry zase  zdobí  žlto  kvitnúci  taričník  skalný a podobne.

 

 

 

 

 

·       Mesto Prešov má v erbe tiež kvety. Má to nejakú symboliku?

 

K. Nádaská: - Prešov mal vo svojich dejinách viacero erbov. Prvý erb mu udelil kráľ Ladislav (Pohrobok) v roku 1453. Ide o erb, ku ktorému sa mesto Prešov po dlhých storočiach opäť vrátilo. V hornej časti erbu sú tri červené ruže – symbol chrabrosti a vernosti obyvateľov Prešova svojmu panovníkovi. V určitom období používal Prešov aj erb, na ktorom bola vetvička jahôd – podľa legendy sa uhorský kráľ Belo II. túlal v okolitých lesoch a hlad si zaháňal práve divými jahodami hojne rastúcimi v lesoch. Ide však o legendu, spájajúcu sa s udelením kráľovských výsad Prešovu v roku 1299. Prešov získal v rokoch 1548 od Ferdinanda Habsburského mierne upravený nový erb a napokon ešte v roku 1558 udelil ten istý panovník Prešovu nový erb v ktorom letiaci orol drží vetvičku jahôd. Potom sa vrátilo k pôvodnému erbu, v ktorom sú v hornej časti erbu tri červené ruže symbolizujúce odvahu Prešovčanov brániť svoje mesto pred nepriateľom. Dolná časť erbu červeno – biele pruhy symbolizovala vernosť panovníkovi.

 

·       V erbe Prešove sú kvety ruže. Čo predstavuje ruža v svete flóry a fauny?

 

K. Nádaská: - Ruža je kráľovnou kvetov a pestuje sa viac ako tri tisícročia. Medzi okrasnými kvetmi nájdeme veľmi málo takých, ktoré sú užitočné a odpradávna sa používali na obradné účely. Kráľovná kvetov, ruža nerozdáva len krásu, vôňu, ale má aj veľmi významné praktické využitie, či už ako známy ružový olej, alebo v podobe šípok, ktoré sú zdrojom vitamínu C. Rozprávanie  o  ruži  nemožno  zakončiť  krajšie  ako  veršom  jedného z nežných lyrikov, Tibulla, ktorí chceli svet vidieť ružovo – vo večnej láske a mieri. „... Floret odoratis terra benigna rosis„, alebo dobrotivá Zem kvitne vonnými ružami.

Diskusia k článku