„Pri cestovaní stopom musíte vedieť odhadnúť ľudí aj situáciu,“ hovorí Miroslav Gejdoš

„Pri cestovaní stopom musíte vedieť odhadnúť ľudí aj situáciu,“ hovorí Miroslav Gejdoš

Slnko, more, pláž, nočný život, nekončiace party, či spotené telá cudzích ľudí to je tradičná predstava letnej dovolenky. Existujú však ľudia, pre ktorých „tradičné“ nie je dostatočne dobré a hľadajú iné spôsoby ako využiť leto. Mladý študent žurnalistiky leto trávi akčne – stopuje naprieč starým kontinentom.

Existuje toľko možností ako človek môže tráviť letnú dovolenku v pohodlne. Vy stopujete. Prečo?
 
Stopovanie je pre mňa najzaujímavejší spôsob cestovania. Môžem tak spoznať nielen krajinu, ale aj množstvo zaujímavých ľudí. Veľkou výhodou je aj to, že je to prakticky zadarmo, aj keď v niektorých krajinách je bežné, že šoféri očakávajú od stopárov nejaký ten „peniaz“.
 
Nie je to nebezpečné?
 
Cestoval som takto niekoľkokrát po Slovensku – do blízkych obcí, ale aj do vzdialenejších miest. Stopom sa dá dostať všade. Chce to však trpezlivosť a občas aj trochu odvahy. V celku je to bezpečný spôsob cestovania, ale prihodiť sa môže čokoľvek. Ale keby sa človek nedostal občas do nejakej zaujímavej situácie, nemal by zážitky.
 
Stopovali ste aj na zimnú dovolenku?
 
Stopom som chodil vždy len cez leto. V zime sa to dá tiež, ale v lete človek nepotrebuje ani veľa vecí a nemusí sa báť počasia. Ak má nejakú karimatku alebo stan, môže sa zložiť kdekoľvek.
 
 
Koľko krajín ste precestovali zadarmo, len tak v cudzom aute?
 
Naďalej som bol na juhu Rumunska pri bulharských hraniciach. Ale poznám ľudí, ktorí nemali problém cestovať stopom napr. do Fínska. Stopom sa dá ísť naozaj kdekoľvek.
 
Bola to dovolenka, alebo nekončiaci zážitok?
 
Nie je to klasická dovolenka, veľmi sa pri tom oddýchnuť nedá, ale je to skôr o zážitkoch a poznávaní. Vždy tam bude napätie a očakávanie, či sa niečo nestane. Ale vždy, keď sa niečo stane, stojí to za to a človek má dobrú historku.
 
Boli ste „osamelým jazdcom“, alebo ste tento zážitok zdieľali s iným „účastníkom zájezdu?
 
Neodporúčal by som cestovať stopom osamote. Ideálna je dvojica. Stopár má tak väčší pocit istoty, vie, že sa môže na toho druhého spoľahnúť a hlavne sa má počas cesty s kým deliť o dojmy. Ale z toho praktického hľadiska je pravda, že ten, kto stopuje sám, sa pohybuje rýchlejšie. Môže totiž stopovať aj kamióny, ktoré majú v kabíne len dve miesta.
 
Nepociťovali ste obavy o svoju bezpečnosť?
 
Najviac sa vždy bála rodina. Preto som im každý deň písal SMS, kde približne som a kde asi smerujem. Lenže človek nikdy nevie, kde skončí.
 
Ak sa na to pozriete z finančného hľadiska je výlet stopom finančne náročnejší, alebo naopak lacnejší?
 
Je to veľmi lacné. Doprava je zadarmo a pokiaľ sa človek uskromní, stačia mu nejaké konzervy a podobne. Prespať sa dá tiež skoro kdekoľvek – pri ceste, v lese... Často sa však nájde aj nejaká dobrá duša, ktorá stopára prenocuje. Napríklad v jednej slovenskej dedine v Rumunsku sme s kamarátom našli starší pár, ktorý nás na dve noci ubytoval a veľmi srdečne pohostil.
 
V čom je výlet stopom lepší ako klasická dovolenka?
 
Po každom stopárskom výlete som sa vrátil bohatší o zážitky a o veľa nových skúseností. Najdôležitejšie je, aby bol stopár schopný improvizovať a aby bol prispôsobivý. Musí vedieť odhadnúť ľudí a situáciu. Musí vedieť, čo si môže dovoliť a musí byť pripravený robiť rýchle a správne rozhodnutia.
 
Najnebezpečnejší výlet stopom?
 
Od stopovania po Rumunsku ma odrádzal každý. Vraj je to nebezpečné. Nie je to pravda. Ľudia sú tam na stopárov zvyknutí. Veľa ľudí tam stopom dochádza denne aj do práce alebo do školy. Šoféri sú tam ochotní a často nás odviezli ďalej, ako sme chceli, hoci si museli urobiť obchádzku. Neraz sa stalo aj to, že nám kúpili nejaké jedlo a podobne.
 
Dnes si už manžel a otec. Máte zodpovednosť. Teraz "ruku na srdce" pustili by ste na takýto „trip“ svoju dcéru či syna?
 
Raz som cestoval aj so svojou priateľkou. Išli sme na Moravu. Tiež to bolo veľmi zaujímavé, ale cítil som veľkú zodpovednosť. Teraz, keď som ženatý a mám dieťa je to ťažšie. Už nemôžem len tak odísť – všetci by sa o mňa báli. Na jednej strane ma to stále láka, ale na druhej strane si uvedomujem, že už asi prišiel ten čas, kedy budem chodiť po svete len s rodinou na klasické dovolenky. Keď budú deti väčšie, tak ich možno vezmem aj na nejakú dobrodružnú cestu. Ale určite nie stopom, skôr autom. A či by som pustil svoju dcéru niekde stopom? Neviem... Záležalo by na tom, s kým a kde by išla. Syna pustím určite – chalani sú odolnejší.
 
Odporúčate teda stop?
 
Treba veľa cestovať a kto má na to odvahu, nech skúsi cestovať stopom. Je to ten najlepší zážitok. Pokiaľ je človek mladý, mal by cestovať čo najviac. Už keď sa usadí, bude myslieť inak a bude chcieť cestovať bezpečne a pohodlne spolu s rodinou. Všetko má svoj čas.
 
 
Michaela Demková 

Diskusia k článku