Samospráva očami Juraja Kopčáka

Samospráva očami Juraja Kopčáka

Koľko štátnych predstaviteľov poctilo mesto svojou návštevou počas ostatných rokov?

Nie je jednoduché predstaviť si školu, nemocnicu, fabriku, banku, hotel..., bez riaditeľa. Každá štruktúra potrebuje „šéfa“, ktorý ju prezentuje i reprezentuje, ktorý ju riadi a nesie právnu i morálnu zodpovednosť za všetko, čo sa tam deje. Šéfovia majú pracovnú náplň, stanovenú buď zákonom,  pracovnou zmluvou, alebo dohodou. To je právna stránka ich pracovného záväzku . Inou stránkou je tá, ktorá sa nedá formulovať do taxatívnej podoby. Je to ich osobnosť, prirodzená autorita, slušnosť, mravnosť, pokora, ústretovosť, ohľaduplnosť, rešpekt, čaro, či kúzlo, forma komunikácie do vnútra i navonok... Je to to, čo vníma podriadený aj nadriadený, partner, kolega i človek, ktorý sa s nim dostane do náhodného kontaktu. To, čo sa nedá vyčísliť, ani pomerať. Má ale veľký dopad na výsledok. Vytvára vzťahy, dôveru, alebo nedôveru, ochotu, alebo neochotu komunikovať, budovať kontakty, vyvolávať stretnutia, cítiť sa dobre v jeho spoločnosti...
 
Právnické kľučky
 
Vie ma „vytočiť“, keď predstaviteľ štátu, politickej strany, regiónu, mesta, justície..., použije formuláciu: „nebol porušený zákon“. Lebo za tým sa skrýva neskutočná arogancia. Chce nás presvedčiť o tom, že ak neporušuje zákon, môže byť hrubý, necitlivý, vulgárny, bezočivý.., skrátka „grázel“, ktorému na nás vôbec nezáleží. Jemu neide o nás, ale o „zákon“.  Presnejšie povedané, zákonom kryje svoju chamtivosť, túžbu po moci, nekultúrnosť, nemravnosť, svoje ignorantstvo...
 
V spoločnosti, ani v našom meste, sa dlhodobo nevieme zhodnúť na tom, čo je dôležitejšie. Spôsobilosť neporušovať zákon, presnejšie povedané využiť právnické kľučky, alebo elementárna ľudská slušnosť. Takzvaní „manažéri“ dosahujú výsledky, požadované majiteľmi, straníckymi bossmi, mecenášmi...,  za každú cenu. Cez mŕtvoly. „Siroty“, ktoré po takýchto „masakroch“ ostávajú potom nevedia, kde je sever. V obavách o hmotné zabezpečenie zrádzajú aj to, čo sa zradiť nedá. Vlastné svedomie, česť, dôstojnosť...
 
V textoch o samospráve som sa doteraz špecificky nevenoval podstatnej pozícii v meste, primátorovi. Možno preto, že som bol v „koži“ primátora osem rokov a obával som sa, že čokoľvek o nej napíšem, budú čitatelia vnímať, ako porovnávanie. Sľúbil som ale, že využijem svoje poznatky a skúsenosti z pôsobenia práve na tomto poste. A mám vo zvyku sľuby dodržiavať. Pokúsim sa túto pozíciu priblížiť z niekoľkých uhlov pohľadu. Najprv z toho, ktorý je aspoň teoreticky nesubjektívny. Lebo „zákon je zákon“, neberie ohľad na to, či niekoho milujeme, alebo nenávidíme.
 
Ja som ho nevolil
 
Zákon o obecnom zriadení hovorí:„ Predstaviteľom mesta a najvyšším výkonným orgánom mesta je primátor. Funkcia primátora  je verejná funkcia. Funkčné obdobie primátora sa skončí zložením sľubu novozvoleného primátora.“ Ak sme teda na primátora hrdí, ak sme spokojní s jeho výkonom verejnej funkcie, všetko je OK. Ak sa za neho hanbíme, je to znova o nás. Zvolili sme ho, alebo sme dovolili iným, aby ho zvolili  a teraz musíme  štyri roky čakať na novú príležitosť. Lebo on je našim legitímnym reprezentantom. Dištancovať sa od neho, tvrdiť: „ja som ho nevolil“, hundrať a nadávať, nám nepomôže. Som občanom mesta, na čele ktorého legitímne stojí. Bodka!

Primátor skladá sľub, ktorý znie: "Sľubujem na svoju česť a svedomie, že budem riadne plniť svoje povinnosti, ochraňovať záujmy mesta a Slovenskej republiky. Ústavu Slovenskej republiky, ústavné zákony, zákony a ostatné všeobecne záväzné právne predpisy budem pri výkone svojej funkcie primátora uplatňovať podľa svojho najlepšieho vedomia a svedomia.“
 
Ako pred voľbou poznáme kandidátovu česť, jeho vedomie a svedomie? Čo si on skutočne predstavuje pod riadnym plnením svojich povinnosti, ochranou záujmov mesta a Slovenskej republiky?  Je to to isté, čo si predstavujem ja?
Funkcia primátora je nezlučiteľná s funkciou poslanca,  zamestnanca mesta, v ktorom bol zvolený,  štatutárneho orgánu rozpočtovej organizácie alebo príspevkovej organizácie zriadenej mestom, v ktorom bol zvolený,  predsedu samosprávneho kraja,  vedúceho zamestnanca orgánu štátnej správy podľa osobitného zákona.
 Primátor zvoláva a vedie zasadnutia mestského zastupiteľstva a mestskej rady a podpisuje ich uznesenia,  vykonáva obecnú správu, zastupuje mesto vo vzťahu k štátnym orgánom, k právnickým a fyzickým osobám,  vydáva pracovný poriadok, organizačný poriadok mestského úradu a poriadok odmeňovania zamestnancov mesta; informuje mestské zastupiteľstvo o vydaní a zmenách organizačného poriadku mestského úradu,  rozhoduje vo všetkých veciach správy mesta, ktoré nie sú zákonom alebo štatútom obce vyhradené mestskému zastupiteľstvu.
 
Kto je zodpovedný
 
Tak, ako sa dá firma, škola rodina...viesť všelijako,  aj rokovanie orgánu mesta je možné viesť niekam, alebo nikam. Riešiť, alebo hádať sa, vydierať, alebo hľadať východiská... Aj obecná správa sa dá vykonávať v rozpore s predstavou občanov, alebo v súlade s ňou, dobre, alebo zle. Kompetencia primátora vo vzťahu k pracovnému a organizačnému poriadku i k odmeňovaniu zamestnancov mesta, sa dá využiť i zneužiť. Zamestnanci mesta môžu byť spolupracovníkmi, alebo nevoľníkmi. Je to len na primátorovi. Lebo do toho mu nikto „nekecá“. Nakoniec,  zastupovanie mesta vo vzťahu k štátnym orgánom môže byť užitočné, alebo nijaké. Keď sa štátny orgán presvedčí o tom, že mesto, zastúpené primátorom nie je spoľahlivým partnerom pre rokovanie, nerokuje. Koľko štátnych predstaviteľov poctilo mesto svojou návštevou počas ostatných rokov? Čo vyrokovala  reprezentácia mesta so štátnou správou?
 Primátor  je štatutárnym orgánom mesta. Môže rozhodovaním o právach, právom chránených záujmoch alebo povinnostiach fyzických osôb a právnických osôb v oblasti verejnej správy písomne poveriť zamestnanca mesta. Poverený zamestnanec mesta rozhoduje v mene mesta v rozsahu vymedzenom v písomnom poverení.
 Primátor môže pozastaviť výkon uznesenia mestského zastupiteľstva, ak sa domnieva, že odporuje zákonu alebo je pre mesto zjavne nevýhodné tak, že ho nepodpíše v lehote do 10 dní od jeho schválenia.  Ak je zriadená mestská rada, primátor prerokuje uznesenie mestského zastupiteľstva pred pozastavením jeho výkonu v mestskej rade. Uznesením mestskej rady však nie je viazaný.
 Pozastaviť výkon uznesenia mestského zastupiteľstva je právo, ktoré robí primátora zodpovedným aj za zlé uznesenia zastupiteľstva. Zbavuje ho možnosti vyhovárať sa na kolektívny orgán mesta. Vzhľadom na to, že mestské zastupiteľstvo je kolektívnym orgánom, nie je možné vyvodzovať právnu zodpovednosť voči jednotlivým poslancom. Zato voči primátorovi sa právna zodpovednosť vyvodiť dá. Ak podpíše niečo „zjavne nevýhodné pre mesto“ môžu konať orgány činné v trestnom konaní. Podnet na konanie má povinnosť podať v prvom rade hlavný kontrolór, potom jednotliví poslanci a nakoniec každý, kto o takomto konaní vie.  
   Toľko k tej časti výkonu funkcie primátora, ktorú stanovuje zákon. Na budúce o ďalších. 
 

Diskusia k článku

nie je jednoduche si predstavit aky je Kopcak clovek
autor: pasier | dátum: 07.10.2014 18:42:38
Za pana kopcaka sa predali pozemky panovi Bidovskemu za 6 milionov ktory ich predal nalesdne mestu za 20 milionova postavila sa tam ciganska osada.
Za pana kopcaka sa predalo tepelne hospodarstvo rakusanom cez pana Valovica.
Za panakopcaka sa predali najlepsie parkoviska v centre firme JVS - Hurny KDH a SDKU.
Za pana kopcaka sa predali pozemky pri bille, kde dnes sa postavila konfliktna autoumyvarka.
Za pana kopcaka sa predali pozemky na sekcove pod kamennou branou.
Za pana kopcaka sa polozila tzv, storocna dlazba na namesti, ktora sa rozpada po desiatich rokoch. Polozenie dlazby realizovala firma SATES z Povazskej Bystrice, ktorej subdodavatelom bol kopcakov syn.
Za pana kopcaka sa predaly arealy mestskych firiem firmam Koala a JVS.
Za primatorovania pana kopcaka mesto nedostalo ani euro z europskych fondov.