Samospráva očami Juraja Kopčáka

Samospráva očami Juraja Kopčáka

V personálnej politike je transparentnosť Prešova nulová

Nedávno, pred prezidentskými voľbami, prebehla v médiách i v spoločnosti búrlivá diskusia o právomociach hlavy štátu. Ľudia, ktorí sú považovaní za odborníkov  v spoločenských vzťahoch a politike, nás presviedčali o tom, že s takými kompetenciami, aké má náš prezident zadefinované Ústavou SR prakticky nemôže vykonať nič užitočné. V tejto súvislosti som si uvedomil, že mnohí „experti“, vplyvní novinári, rektori univerzít, ktorí vychovávajú nezamestnaných politológov, žurnalistov, sociálnych pracovníkov..., ale i mnohí aktívni politici, sú presvedčení o tom, že spoločenské a ekonomické procesy sa dajú riadiť len príkazmi, zákazmi a nariadeniami. Teda zákonmi a orgánmi, vynucujúcimi ich dodržiavanie. Hlboko s tým nesúhlasím.

Bez trestnoprávnych následkov

 

Každá kompetencia sa dá využiť aj zneužiť. Čím viac priamych právomocí dostane človek na pozícii lídra spoločenskej a politickej štruktúry, tým väčšie je nebezpečenstvo ich zlého využívania, alebo zneužívania. Spôsob nakladania s nimi závisí v prvom rade od ľudských a odborných kvalít. Teda od ochoty a schopnosti konfrontovať svoje konanie s pravidlami slušnosti a morálky, so všeobecným vnímaním korektnosti, ohľaduplnosti, zodpovednosti..., ale aj s objektívne platnými normami pre správu veci verejných. Ak takáto schopnosť absentuje, kompetencia zákonite vedie k pokušeniu využiť ju pre vlastný prospech. Slovenská realita nám dokazuje, že takéto „využitie“ právomocí je bez trestnoprávnych následkov.  Preto si myslím, že politickí a spoločenskí lídri majú procesy ovplyvňovať nie cez právomoci, ale argumentmi, iniciatívami, pozitívnymi príkladmi, presvedčivými vlastnými skutkami ... tak, aby nebol rozpor medzi tým, čo hovoria a čo žijú. 

 

Vizitkou toho, ako daný funkcionár nakladá so svojimi právomocami sú výsledky. Merateľné i nemerateľné. K merateľným patria exaktné parametre, charakterizujúce životnú úroveň hodnotami, porovnateľnými napríklad s vyspelými, alebo zaostalými krajinami.  K nemerateľným patria všetky, ktoré vyjadrujú spokojnosť s podmienkami pre život. Tie negatívne raz ktosi nazval „blbá nálada“. Sú dôsledkom osobných zlých skúsenosti v ktorejkoľvek oblasti. Často majú na nich podiel práve verejní činitelia, oháňajúci sa zákonmi, kompetenciami, procedúrami... Mnoho vecí trvá neúmerne dlho a ich riešenie často smeruje do stratená. Keď nevidíme bielu bodku na konci čierneho tunela, upadáme do beznádeje.

 

Nie je to „kóšer“

 

Starostovia a primátori slovenských miest a obcí sa na rozsah svojich kompetencií sťažovať nemôžu. Rokmi, či lepšie povedané početnými novelizáciami zákona o obecnom zriadení pribúdajú a dnes sú porovnateľné s tými, ktoré majú  predstavitelia miest v Rusku, alebo na Ukrajine. Nie je to celkom „kóšer“ zvlášť vtedy, keď u mnohých absentuje zmysel pre mieru. Každá nenáležitá moc zanecháva dôsledky. Dajú sa celkom objektívne vyčítať z rôznych údajov, ktoré zverejňujú inštitúcie zaoberajúce sa verejnou správou. V uplynulých dňoch sa dali na internete vyhľadať aktuálne údaje o hospodárení miest Slovenskej republiky. Zo 138 miest je naše mesto na 124 mieste. Prešov je pätnástym najhoršie hospodáriacim mestom na Slovensku. Z krajských miest je na tom horšie len Žilina, ktorá sa dodnes nedokázala vysporiadať so šafárením legendárneho primátora Jána Slotu.  Zato Košice, ktoré boli na tom, po primátorovaní Rudolfa Schustera horšie, ako Žilina,  sú z najhoršie hospodáriacich miest o päť priečok lepšie ako Prešov. Banská Bystrica je napríklad šesťdesiata, Nitra sedemdesiata piata a Trnava dokonca deväťdesiata štvrtá, teda 79  priečok pred nami. Ide o výstup analýzy, ktorú vykonal Inštitút pre ekonomiku a sociálne reformy, INEKO na základe oficiálnych údajov o hospodárení za rok 2013. Možno bude fér pripomenúť, že záverečný účet mesta Prešov za rok 2013 bol mestským zastupiteľstvom odsúhlasený bez stanoviska hlavného kontrolóra. Je celkom pravdepodobné, že práve ono stanovisko bolo dôvodom pre jeho odstavenie od výkonu funkcie, na ktorú dostal mandát od mestského zastupiteľstva. Mohlo by totiž odhaliť to, čo sa malo ututlať, práve kvôli lepšiemu obrazu hospodárenia mesta pred voľbami. Ako by teda vyzeral záverečný účet mesta s jeho stanoviskom sa dá len tušiť. O jednom som ale presvedčený. Nevykazoval by pozitívnejšie údaje o hospodárení, ako ten, ktorý bol podkladom pre analýzu INEKO. Čo znamená, že by sa poradie najhoršie hospodáriacich miest zmenilo skôr v neprospech nášho mesta.

 

Sľuby, sľuby

 

Analýza hodnotila aj zadlženosť slovenských miest. Prešov je desiatym najzadlženejším mestom na Slovensku. Živo si spomínam na búrlivé diskusie v zastupiteľstve, keď sme rozhodovali o úveroch na komplexnú obnovu kanalizácie, vodovodu, elektrických rozvodov, plynovodu, telekomunikačnej siete a napájacích rozvodov pre trolejbusy, verejné osvetlenie na Hlavnej ulici a na rekonštrukciu námestia, obnovu Immaculáty a priestoru okolo kostolov i pred DJZ, výstavbu MUČA i rekonštrukciu Senátora. Vtedy patrilo mesto k najmenej zadĺženým mestám na Slovensku a malo najvyššie ratingové hodnotenie medzi slovenskými mestami. Napriek tomu opoziční poslanci tvrdo kritizovali  úver. Dnes sa tí istí ľudia pozerajú na vec ináč a vedia, že mesto bolo v rokoch 1994 až 2002 ekonomicky zdravé a bez úverov by nevyzeralo tak, ako vyzerá. Nakoniec, Prešov sme pokračovateľom v jeho spravovaní odovzdali,  ako jedno z ekonomicky najzdravších miest na Slovensku.  A nevedno, kde sa podeli financie z úverov, aktuálne zaťažujúcich ekonomiku  mesta, ktoré Prešov posunuli na pozíciu, v ktorej je. Lebo nevidím nič veľké, čo by tu v ostatnom čase vzniklo.  Zato sľubov sme si užili.

 

Ďalší dokument, dostupný na internete, je hodnotenie transparentnosti  slovenských miest. Prešov sa zo sto hodnotených miest umiestnil na 57 mieste. Pred nami skončila Nitra na 52. mieste, Trnava na 42., Trenčín na 21., Košice na 19., Žilina na 13., Banská Bystrica na 5. a Bratislava na 4. mieste. V personálnej politike je transparentnosť Prešova 0 percentná. Napríklad v Bratislave je to 75 percentná. Keď som sa v niektorom z  predchádzajúcich textov zaoberal mestským úradom a jeho profesionalitou, netušil som, že sa mi  pomocou nezávislej inštitúcie podarí doslova potvrdiť presvedčenie o obsadzovaní postov nie na základe odbornosti, ale na základe servilnosti.

 

Hodno spomenúť ešte jednu informáciu, ktorá sa ocitla na stránkach regionálneho denníka. V súvislosti s exekúciou na majetok prvého muža nášho mesta sme sa dozvedeli, že na Hlavnej ulici vlastní budovy s číslom 59, 107, 109 a 116. Okrem toho stavebné pozemky na uliciach Jarková a Baštová. Zjavne neide o novinársku kačicu, pretože  spomenutú exekúciu v médiách bagatelizoval sám vlastník menovaných nehnuteľností.

 

 


 

Diskusia k článku

zabudol, že bol primatorom
autor: hudak | dátum: 16.10.2014 13:32:34
P. Kopčák píše o eurofondoch, či dlhu a úveroch.
Za jeho pôsobenia sa z predvstupovych eurofondov cerpalo 0 eur. Ak bol primatorom dve volebné obdobia a chodil do prace, tak by mu mal nieco hovorit rozpocet mestá, ktorý je zverejnený na stranke. Sú tam uvedene príjmy a vydavky a hlavne kam idú vydavky.
Ak chce pohladat kam idú peniaze z uverov, tak treba citat. 2/3 dlhu predstavuje Ipz Zaborske. Ostatné sa pouzili na Okruznu a skoly.