Nadané dieťa už v predškolskom veku potrebuje relevantnú tému na rozhovor a potom je nadšený diskutér i poslucháč

Nadané dieťa už v predškolskom veku potrebuje relevantnú tému na rozhovor a potom je nadšený diskutér i poslucháč

V súčasnosti je riaditeľkou Centra nadaní v Prahe. Jej študijné zameranie, bohatá pedagogická prax, publikačná činnosť a iné aktivity súvisiace s výchovou a vzdelávaním mimoriadne nadaných detí ju radia medzi špičkových odborníkov v danej problematike.

 O špeciálnych výchovno-vzdelávacích potrebách nadaných detí, práci s nadanými deťmi a žiakmi, projekte FORT IQ, ale aj o ďalších zaujímavých témach sme sa porozprávali s PhDr. Jitkou Fořtíkovou, PhD.

·        Čo pre Vás bolo takým prvým impulzom, ktorý vás v rámci profesijného rastu priviedol k rozhodnutiu venovať sa naplno problematike nadaných detí?

-       Pamätám si na dobu, kedy som končila svoje štúdium na Pedagogickej fakulte v Olomouci, písal sa rok asi 2000 a pripravovala som sa na štátnu skúšku magisterského štúdia. Vtedy som sa stretla s informáciou, že špeciálna pedagogika sa zaoberá nielen pedagogikou handicapu, ale i štúdiom detí s mimoriadnym rozumovým nadaním. Táto informácia ma veľmi prekvapila, pretože do tej doby som o tom nikdy nepočula. Nebola u nás jediná odborná publikácia, na webe som našla iba zopár sporých článkov. A pretože som relatívne zdatná v angličtine, začala som „googliť“ na zahraničných weboch. Vyskočila na mňa doslova tona článkov, odborných statí, výskumov, informácii, referencií na publikácie. Bola som šokovaná, aký nesúlad je medzi odbornou platformou a praxou v zahraničí a u nás. Vtedy som sa tiež dozvedela o výskumnej praxi a skúsenostiach na Slovensku. Tento rozpor v skúsenostiach tak blízkych zemí bol pre mňa alarmujúci. Keď som neskôr dostala výzvu, aby som ako aktívna študentka pokračovala v postgraduálnom štúdiu, téma môjho štúdia bola jasná. Mala som istotu, že sa budem venovať pedagogike nadaných žiakov. Cítila som to ako nutnosť na odbornej pedagogickej platforme túto problematiku predstaviť študentom i verejnosti. Na doktorandské štúdium som bola prijatá a začala som sa  s vervou venovať práve tejto oblasti. U nás to bolo pole neorané, takže to pre mňa znamenalo stráviť stovky hodín štúdiom a prekladaním zahraničnej literatúry, bola som jedna z prvých, ktorá publikovala odborné články, výskum a neskôr aj publikácie v ČR. Na to som pyšná. Dnes je tých autorov už veľa a publikácií viacero i v češtine. Pre dnešných študentov je situácia už výrazne jednoduchšia. Pred tými pätnástimi rokmi to bolo veľmi „priekopnícke“.

* Zamerajme na deti predškolského veku. Ako spoznáme nadané dieťa?

       ...

Celý príspevok si prečítajte na www.povecernik.sk v sekcii pre predplatiteľov.  

Diskusia k článku