Váš príbeh: Boj o prežitie / Nešťastný Milan: „Nemám na cestu, aby som zašiel za onkologicky chorým vnúčikom“

Váš príbeh: Boj o prežitie / Nešťastný Milan: „Nemám na cestu, aby som zašiel za onkologicky chorým vnúčikom“

(šaja) – Osud sa s ním nemaznal. Milan Hronský z Prešova prežíva naozaj veľmi ťažké chvíle. Nemá prácu, prišiel o vlastné bývanie a ako keby toho nebolo dosť, jeho priateľka vážne ochorela. A to stále, žiaľ, nie je všetko.....

Život niekedy dokáže nadeliť také kruté okamihy, že sa až čudujeme, či sa to naozaj dá zvládnuť. Či to dokáže zvládnuť jeden jediný človek. Pri čítaní tohto článku sa asi budete pýtať, či je na svete nejaká spravodlivosť...
 

Živoria každý deň 

„Rád rád by som pracoval, ale nedarí sa mi nájsť si prácu. Ešte pred rokom som pracoval v obchodnom reťazci ako upratovač. Bolo tam dobre, práca ma bavila, lenže potom ma prepustili pre nadbytočnosť. Odvtedy si neviem nájsť prácu. Som rád, že môžem pracovať aspoň pre mesto v rámci aktivačných prác, ale čo je to stodvadsať eur, ktoré zarobím,“ hovorí muž a utiera si slzami zaliate oči. Počas nášho rozhovoru sa rozplače niekoľkokrát.
„Priateľka Anastázia bola celý život zdravá. Pred mesiacom jej ale diagnostikovali rakovinu prsníka. A okrem toho, túto zákernú chorobu má aj môj len štvorročný vnúčik Alexík,“ hovorí nešťastný muž a zadúša sa plačom. „Veľmi sa trápim pre priateľku a aj pre vnuka. Mám ich nadovšetko rád, rodina je pre mňa všetkým. Bolí ma, že nemám peniaze na autobus do Košíc, aby som dcérku a vnuka mohol navštíviť.“ 

 

Spať išli o hlade

Milan dostáva mesačne aktivačný príspevok 120 eur, jeho chorá priateľka poberá len príspevok v hmotnej núdzi 61,60 eur. Rodina platí elektrinu a vodu v priateľkinom byte. Financie potrebuje pani Anastázia aj na lieky. A tak musí rodina živoriť z necelej stovky na mesiac. Neraz šli spať aj hladní, našťastie teraz im občas niekto pomôže. „Nájdu sa dobrí ľudia, s jedlom nám pomáha aj sestrička Maristella a aj pár známych. Nerád však pýtam, chcel by som si zarobiť, aby som sa dokázal postarať o rodinu,“ hovorí muž, ktorý prišiel o svoj rodinný dom v Medzeve. „Nemal som peniaze, vzal som pôžičku z nebankovky, ale potom som ju nevládal splácať a dom mi vzali,“ hovorí so smútkom. Podobný osud postihol aj jeho partnerku. „Zle si prečítala zmluvu, mala to byť pôžička, ale bol to predaj jej dvojizbového bytu za stovák pár eur. Aj ona, žiaľ, naletela podvodníkovi,“ hovorí o ďalšom nešťastí. V tomto prípade už ale koná polícia a podľa slov pána Milana je veľká šanca, že byt pani Anastázia dostane naspäť do svojho vlastníctva. 
 

Boj o byt asi vyhrá

„Verím, že aspoň toto vyjde a bude sa nám ľahšie dýchať. Veľmi by som si prial, aby som našiel prácu. Žiaľ, nik ma nechce zamestnať, lebo v občianskom preukaze mám ako trvalý pobyt uvedené mesto Prešov, čím som pre zamestnávateľov bezdomovcom. Práce sa však nebojím, pracoval som aj v košickom divadle ako rekvizitár, to boli krásne chvíle,“ spomína Milan Hronský, ktorý by bol rád, keby sa našla nejaká možnosť, aby mohol cestovať do Košíc za vnúčikom za symbolickú cenu. „Bolí ma, keď vidím, že milovaný vnúčik je ťažko chorý a ja sa k nemu nemám za čo dostať,“ uzatvára Milan Hronský.

Foto: šaja 

Diskusia k článku