ADHD u detí nie je vymyslená diagnóza

ADHD u detí nie je vymyslená diagnóza

Mnohí ľudia si stále myslia, že ADHD je vymyslená diagnóza farmaceutických spoločností a rodičov, ktorí nedokážu zvládnuť vlastné dieťa. Pravdou však je, že táto porucha je skutočná a nekomplikuje život len samotným deťom, ale aj ich rodičom a okoliu. V súčasnosti existuje mnoho štúdií a výskumov, ktoré sa ADHD venujú. O tom, aké sú príznaky, možné príčiny, ako takéto dieťa nadväzuje vzťahy alebo o možnostiach liečby nám povie viac Mgr. Petra Harčaríková, PhD. Tá sa venuje špeciálnej pedagogike a terapiám, ktoré pomáhajú deťom s ADHD, teda s poruchou pozornosti spojenou s hyperaktivitou.

 Aké sú príznaky ADHD?
 
- Odborníci udávajú, že existujú tri oblasti, prostredníctvom ktorých sa ADHD prejavuje. Nepozornosť, hyperaktivita a impulzivita. V každej tejto oblasti sú popísané rôzne príznaky. Do nepozornosti patrí napríklad aj to, keď sa dieťa nevie sústrediť, neudrží pozornosť, často sa zdá, že nepočúva, čo sa mu hovorí, často nedokáže postupovať podľa pokynov, vyhýba sa úlohám, dá sa vyrušiť vonkajšími podnetmi, alebo často zabúda na úkony pri bežných denných činnostiach. Hyperaktivita sa vyznačuje tým, že dieťa často bezcieľne pohybuje rukami alebo nohami, alebo sa vrtí na stoličke. Počas vyučovania alebo v iných situáciách, keď by malo zostať sedieť, vstáva zo stoličky, často je pri hraní nadmerne hlučné, alebo má problém zostať ticho pri odpočinkových činnostiach, je trvale v nadmernej motorickej aktivite, ktorú nie je schopné podriadiť spoločenským podmienkam alebo požiadavkám. Impulzivita sa prejavuje tým, že dieťa často vyhŕkne odpoveď skôr, ako bola dokončená otázka, nevydrží stáť v rade, alebo nedokáže počkať, kým naň príde rad - pri hre alebo v kolektíve, často prerušuje ostatných, alebo sa im pletie do rozhovoru. Keď z prvej oblasti neustále pretrváva aspoň šesť príznakov, z druhej oblasti aspoň tri príznaky a z tretej oblasti aspoň jeden príznak, pričom sú tieto príznaky prítomné viac, ako pol roka, môžeme hovoriť o ADHD. Táto polročná doba je veľmi dôležitá, pretože niekedy je dieťa len prechodne indisponované, rozrušené, a to za niekoľko mesiacov prejde. 
 
Aké sú možné príčiny vzniku tejto poruchy?
 
- Môžu to byť príčiny na podklade netypických chemických reakcií, ktoré prebiehajú v mozgu alebo neurologické príčiny. Niekto si myslí, že príčinou môže byť aj strava, ktorú teraz konzumujeme, že za to môžu rôzne emulgátory v potravinách. Vždy je tam ale viac faktorov. Vplyv môže mať aj to, ako žena prežívala tehotenstvo, či bola pokojná alebo naopak, vystavená veľkému stresu, či fajčila, či sa dieťatko nenarodilo predčasne. Veľa štúdií tvrdí, že ADHD je dedičné. Je teda množstvo rôznych teórií o tom, čo by mohlo byť príčinou, ale zatiaľ nemáme jednoznačnú odpoveď.
 
Deti absolvujú aj rôzne účelové cvičenia. 
 
Vie rodič sám zistiť, že jeho dieťa má ADHD?
 
- Rodičia mnohokrát tušia, že s ich dieťaťom nie je niečo v poriadku. Sú konfrontovaní s tlakom okolia, ktoré sa často domnieva, že ho nevedia vychovať. Že ich dieťa všade „lieta“, že robí zle kamarátom, že vykrikuje a podobne. Pritom rodičia za toto správanie dieťaťa nemôžu a krik ani trestanie nepomôže. Často sa na takéto deti sťažujú aj učitelia v škole alebo spolužiaci, či dokonca rodičia ich spolužiakov. Diagnózu ADHD nakoniec potvrdí psychiater, resp. psychológ či špeciálny pedagóg. 
 
V akom veku sa u dieťaťa prejavujú prvé príznaky?
 
- Psychológovia, ale aj zákony tvrdia, že až keď dieťa začne navštevovať základnú školu, je možné určiť, či ide o hyperaktivitu, alebo je to len nezrelosť. No mnohé deti majú problém už v materskej škole. Takže oficiálne, podľa zákonov a noriem, je ADHD možné potvrdiť až nástupom na základu školu, no z praxe vieme, že sa ADHD prejavuje aj u menších detí, teda už v materskej škole.
 
Postihuje ADHD viac chlapcov alebo dievčatá?
 
- Táto diagnóza skôr postihuje chlapcov ako dievčatá. To sme vedeli aj z odbornej literatúry. No my aj reálne vidíme, že to je tak. Z celkového počtu detí, ktoré máme v škole, sú tri štvrtiny chlapcov a jedna štvrtina dievčat. 
 
Ako si takéto dieťa utvára sociálne vzťahy a aké sú vzťahy v rodine?
 
- Môžem povedať, že pre rodičov je to mnohokrát veľká záťaž. Je to pre nich veľmi vyčerpávajúce, pretože deťom s ADHD treba venovať oveľa viac času a pozornosti. Treba byť veľmi trpezlivý. A ako som už spomínala, rodičia sú často pod tlakom verejnosti. To na nich často pôsobí stresujúco. Ak sú v rodine aj iné deti, vzťahy môžu byť ešte viac zhoršené, pretože súrodenec sa môže cítiť utláčaný, prehliadaný a podobne. Deti s ADHD sú v sociálnych vzťahoch menej zručné a je potrebné ich s láskou a trpezlivosťou neustále učiť nadväzovať a udržiavať dobré medziľudské vzťahy. Dávať im vlastné konanie ako príklad. Ja poprosím, poďakujem, aj ty tak rob – vysvetľovať im, prečo je to dôležité. Optimálne je, ak rodičia pri sebe vo výchove stoja a sú dieťaťu oporou.

Aké sú možnosti liečby?
 
- Sú lieky na upokojenie, alebo aj na podporu sústredenia. Od liekov, ktoré sú iba na lekársky predpis, až po rôzne prípravky na prírodnej báze. To, či dieťa bude brať lieky, závisí od odborníka a, samozrejme, od rodičov. Existujú však aj účinné terapie, ktorým sa venujeme, a ktoré môžu dieťaťu s ADHD pomôcť bez medikamentov. Napríklad terapia neuromotorickej nezrelosti. Deťom sa po diagnostike nasadí cvik, ktorý je vhodný na to, aby im vyhasli primitívne reflexy. Tieto reflexy má každé bábätko a mali by sa vytratiť do jedného roka života. Ak tieto reflexy nevyhasnú a pretrvávajú ďalej, potom môže mať dieťa problém napríklad s písaním, čítaním, pomočovaním, s pozornosťou a podobne. Vďaka tejto terapii sa mnoho prejavov dá odstrániť alebo aspoň zmierniť. Deti sa naučia lepšie koordinovať pohyby, vytvoria sa nové nervové dráhy a to im veľmi pomáha vlastne už na celý život. Deti sa ku mne dostanú na podnet prof. Fabera z Prahy, ktorý na základe vyšetrenia EEG odporúča „terapiu reflexov“, alebo na podnet terapeutov či psychológov, ktorí už majú dobré skúsenosti s touto terapiou a vedia, že dieťa sa napr. neplazilo, alebo sa narodilo cisárskym rezom a má problém s jemnou motorikou.
 
Ďalšou terapiou je Benaudira. Je to individuálny sluchový tréning, ktorý trénuje sluch a sluchové spracovávanie. Pomáha najmä deťom s oneskoreným vývinom reči, deťom s artikulačnými ťažkosťami, s dyslexiou a dysgrafiou. Používa sa prístroj, audiometer, vďaka ktorému terapeut zistí, čo a ako dieťa, resp. dospelý človek počuje jedným uchom, druhým, potom oboma ušami naraz, zaznamená tiež krivky počutia oboch uší. Ak sa tieto krivky v jednotlivých frekvenciách „krížia“, niečo so sluchovým spracovávaním nie je v poriadku. (Dieťa napríklad nevie poriadne vysloviť sykavky, lebo ich poriadne nepočuje. Alebo nevie dobre napísať diktát, lebo si nevie dobre uvedomiť, sluchovo spracovať, ako za sebou nasledujú hlásky v slove.) Táto terapia je veľmi jednoduchá, pretože nič iné netreba, len počúvať 10 minúť špeciálne zloženú hudbu. Táto hudba je doslova šitá na mieru pre konkrétne dieťa. Na základe nameraných hodnôt sa totiž zostaví hudba, ktorá pozostáva z rôznych tónov hudobných nástrojov a zvukov prírody, a posilní to, čo dané dieťa potrebuje. Tieto dve terapie sa dobre dopĺňajú, pretože pomocou INPP terapie sa odstráni neuromotorická nezrelosť dieťaťa a pomocou Benaudiry sa dá do poriadku jeho sluchové spracovávanie. 
Pri terapiách pomáhajú aj zvieratá.
 
Sú tieto terapie účinné pre všetky deti? Sú ešte aj iné spôsoby?
 
- Samozrejme, nie je to liek pre všetky deti. Pre niektoré je to len ako kvapka na horúci kameň, pretože majú oveľa väčšie a hlbšie postihnutia. Mnohým deťom to ale pomohlo a nás tento úspech teší. Toto sú najnosnejšie terapie, ale potom máme v škole aj iné, napríklad biblioterapiu, terapie hrou, chodia k nám zvieratká (najmä kone a pes). Máme rôzne senzorické pomôcky na vestibulárnu stimuláciu. Vestibulárny systém je zodpovedný za udržiavanie statickej (napr. pri sedení) či dynamickej (napr. pri chôdzi) rovnováhy. Preto deti majú rady hojdačky, kolotoče, šmýkačky a podobne. Takýto pohyb im z hľadiska stimulácie vestibulárneho systému robí dobre, dozrieva ich centrálna nervová sústava. Takisto používame kompenzačné pomôcky. Deti môžu mať v ruke niečo, čo stláčajú a pomáha im to prenášať nahromadenú energiu. Majú k dispozícii koberce, kde si môžu odpočinúť. Novinkou bude, že naši žiaci budú mať možnosť využiť počas relaxačných chvíľ záťažové prikrývky. Prikrývka pomáha dieťaťu vnímať hranice vlastného tela, tak ako bábätku perinka, keď je v nej zavinuté. Pociťuje mierny tlak, to mu pomáha cítiť sa bezpečne a upokojiť sa. 
 
Je táto porucha trvalá? Teda, ak sa to prejaví u dieťaťa, prenáša si to až do dospelosti? 
 
- Sú na to rôzne názory, jedni hovoria, že áno, iní zas, že nie. Niektorí odborníci tvrdia, že hyperaktivita časom doznie, človek sa začlení do spoločnosti a už má len mierne prejavy – napríklad má potrebu klopkať s perom po stole, alebo s nohou pod stolom. Iní odborníci tvrdia, že daný človek má ADHD vlastne až do smrti. Sú rôzne prípady a rôzne psychologické štúdie. Na túto otázku nie je jednoznačná odpoveď. Podľa mňa je dobré, ak sa dieťa s ADHD o tom dozvie čo najviac a postupne sa učí so svojím správaním, prežívaním a emóciami pracovať. Svoje silné stránky – nadšenie pre nejakú vec, nespokojnosť, či tvorivosť môže využiť vo svoj prospech a v prospech iných ľudí. Veď vraví sa, že ADHD mali aj Albert Einstein, Abraham Lincoln či W. Amadeus Mozart. Držím palce všetkým deťom s ADHD! 
 
Dominika Tuptová
 
Foto: archív školy

Diskusia k článku