Pavel Višňovský: „Cestovanie mi otvára oči. Vďaka tomu si vážim viac život.“

Pavel Višňovský: „Cestovanie mi otvára oči. Vďaka tomu si vážim viac život.“

Cestovanie je snom nejedného z nás. O inom nesníval ani Pavel Višňovský (26), akurát on si svoj sen úspešne plní. Paľo vyštudoval dokumentárnu filmovú tvorbu na Akadémii Umení v Banskej Bystrici a jeho vášňou je aj fotografovanie. Miluje cestovanie a život si užíva plnými dúškami. Dokonca ho to ani veľa nestojí. O svoje zážitky a o tom, ako cestovať „lowcostovo“, sa s nami ochotne podelil.

Čo ťa viedlo k tomu, že si sa rozhodol cestovať?
- Spoznávať svet ma bavilo už od detstva. Keď som bol malý, s rodičmi sme chodievali k moru do Chorvátska. Spávali sme v campe, v stane. Bolo to pre mňa zaujímavé, rád som spoznával nové prostredia a aj práve tam som sa naučil fungovať „lowcostovo“, teda žiaden luxusný apartmán a hotel s all inclusive, ale stan, plynová bomba a na nej uvarené špagety. Riadim sa pravidlom „ži svoje sny“ a povedal som si, že chcem vidieť čo najviac z tejto úžasnej planéty. Mám rád dobrodružstvo a veľa mojich kamarátov žije v zahraničí, tak to začalo tým, že navštívim toho a toho kamaráta.

 
Paľo navštívil aj najväčšiu mešitu v Spojených arabských emirátoch.
 
Mnoho ľudí šetrí na dovolenku celý rok a cestuje skutočne raz ročne, pretože je to pre nich finančne náročné. Ako to robíš ty? Ako cestuješ?
- Veľa ľudí chodí do zahraničia na dovolenku -  na oddych. Ležať týždeň na pláži, relaxovať a oddychovať, užívať si voľno. Ja sa tomuto vyhýbam. Nedokážem byť dlhšie na pláži ako jednu  – dve  hodiny, musím niečo robiť. Rád spoznávam krajinu, ľudí, okolie, mám rád akciu a dobrodružstvo. Chodím na vlastnú päsť a všetko si riešim a organizujem ja sám. Myslím, že veľa ľudí a takmer všetci moji kamaráti, ktorí cestujú, si dopredu zakrúžkujú, kedy sú štátne a cirkevné sviatky, kedy sa dá vytvoriť predlžené voľno. Tým pádom človek nemusí ísť do zahraničia len raz do roka, ale aj viackrát, práve cez takéto víkendovky. Ja mám rád spoznávanie a cez takéto spoznávačky sa dá pokojne za jeden, dva alebo tri dni prejsť akékoľvek hlavné mesto v Európe, alebo nejaké iné zaujímavé miesta. 
 
Cestovné kancelárie teda nevyužívaš?
- Cez cestovky nechodím a ani som nikdy takto nebol, pretože si všetko riešim a organizujem ja sám. V blízkej budúcnosti ani neplánujem ísť niekam cez cestovku, lebo keďže si nepotrpím na luxusnejšie ubytovanie, nepotrebujem rezort a snažím sa cestovať čo najlacnejšie a na vlastnú päsť, je to častokrát niekoľkonásobne lacnejšie ako cez cestovnú agentúru. V dnešnej dobe cestovanie nie je finančne náročné. Záleží na tom, aká forma cestovania sa zvolí. Buď cestovať cez cestovnú kanceláriu, alebo ísť na vlastnú päsť. Ja volím tú druhú možnosť, ktorá je „lowcost“ – lacné letenky, ktoré sú fakticky niekedy až zadarmo. Po Európe sa dá lietať aj od jedného eura. Ja po Európe skoro vždy lietam s letenkami, ktoré ma stoja cca jedno až desať eur.  Letenka ma stojí podobne ako obedové menu niekde v meste. Nájsť takéto lacné letenky nie je vôbec zložité. Stačí otvoriť internet, zadať do vyhľadávača slová ako „lacné letenky“ a vyhľadávač vám vyhodí desiatok webových stránok, ktoré sa venujú lacným letenkám. Taktiež je dobré sledovať oficiálne web stránky leteckých spoločností a hľadať aj tam rôzne akcie.

 
„Toto sa mi ani nesnívalo, na púšti som mal skutočný bazén,“ hovorí Paľo. 
 
Ako riešiš ubytovanie, dopravu?
- Keď som v zahraničí, ubytovanie si riešim buď cez najlacnejšie hostely, hotely, častokrát prespím u kamarátov na gauči či zemi, ktorí žijú v zahraničí. Všetko záleží aj od destinácie. Západná Európa je o niečo drahšia, avšak ja mám rád východnú Európu, ale aj Balkán. Tam je to lacnejšie, aj čo sa týka ubytovania. Juhovýchodná Ázia a rozvojové krajiny, sú o dosť lacnejšie v porovnaní so Slovenskom. Vo Vietname sme napríklad platili s kamarátmi za súkromnú izbu tri eurá na osobu a v cene boli aj raňajky. Vždy je výhodnejšie cestovať s kamarátmi, vtedy izba vyjde lacnejšie, ako keby mal človek cestovať sám. Čo sa týka dopravy, vždy sa snažím využívať lokálne hromadné dopravné prostriedky. Tie sú často krát najlacnejšie. Avšak ak niekam cestujeme viacerí, prenajmeme si auto, a keď cestujeme štyria, náklady sa rozdelia a vyjde to na pár eur. Na Srí Lanke sme s kamarátom cestovali vlakmi a autobusmi a ceny tam boli smiešne. Jedna cesta, ktorá trvala možno dve hodiny, nás stála päťdesiat centov. Vo Vietname sme si prenajali motorky za tri eurá na deň, čo je fakt smiešna suma. Ak už musím brať taxi, vždy žiadam taxikárov, aby zapli taxameter, lebo oni sa radi s turistami naťahujú a určujú si ceny, ktoré sú veľakrát aj dvojnásobne vyššie ako cena pri zapnutom taxametri. Niekedy stopujem, alebo sa nájdu zahraniční cestovatelia, ktorí nás zoberú a zvezú, lebo chcú pomôcť.
 
Koľko krajín či miest si už navštívil?
- Ani neviem presný počet, koľko krajín som už navštívil, ale je to takmer celá Európa, Maroko, Arabské Emiráty, láka ma veľmi lacná juhovýchodná Ázia, kde som navštívil Thajsko, Kambodžu, Filipíny, Vietnam, Srí Lanku, Maldivy.

 

Predavačka ovocia vo Vietname.


Aké sú tvoje dôvody cestovania?
- Prečo vlastne cestujem? Cestovanie mi otvára oči. Vďaka tomu si vážim viac život, ľudí. Musím sa spoliehať sám na seba, zvládať a prekonávať ťažké situácie a problémy. Počas cestovania má človek dostatok času premýšľať nad sebou, svojím životom a počas cesty vždy niekoho stretnete, kto vás motivuje, naplní novými inšpiráciami, možnosťami. Keď zažívate tú krásu sveta na vlastné oči, keď prežívate to dobrodružstvo a zážitky, dostávate veľa pozitívnej energie. Ja sa potom cítim veľmi šťastný a pozitívny. Rád motivujem ďalších ľudí, kamarátov, aby cestovali, spoznávali svet a potom tie zaujímavosti priniesli domov na Slovensko.
 
Cestuješ sám?
- Vždy sa snažím cestovať s niekým. Dôvodov je niekoľko. Keď ste viacerí, rozdelia sa vám náklady na cestu, ubytovanie, stravu, pretože sa skladáte dokopy. To je veľmi dobré, hlavne keď človek chce ušetriť. Ďalším dôvodom je bezpečnosť. Je dobre mať niekoho pri sebe, na koho sa môžete spoľahnúť a v prípade nejakého problému si navzájom pomôžete. Niekoľkokrát som cestoval aj sám, ale koniec koncov na cestách stretnem skoro vždy niekoho, ku komu sa ja pridám, alebo niekto ku mne, takže zábava je vždy.

Aké sú tvoje najlepšie zážitky?
- Medzi moje najlepšie zážitky patrí určite Island. Ten ma veľmi očaril, príroda sa tam mení každých sto kilometrov, a kúpať sa v desiatkach rôznych termálnych prameňoch je skutočne úžasné. Taktiež jeden z najvtipnejších zážitkov bolo, keď som si plával na Filipínach v mori a pozerám, že neďaleko mňa pláva obrovská korytnačka, ku ktorej som sa snažil priplávať a cvaknúť si s ňou spoločnú podvodnú „selfie“ fotku. A potom také veci ako vodný skúter v azúrovej vode, kajakovanie, skákanie z útesov, sledovanie divých slonov. Nedávno som navštívil Černobyľ a Pripjat na Ukrajine a vtedy som mal možnosť na vlastne oči vidieť pomocou dozimetra, aká je radiácia nebezpečná a neviditeľná a čo sa stalo s celým mestom. Dnes je z toho turistická atrakcia a denne tam chodia autobusy so stovkami turistov.

Selfie s metrovou korytnačkou.

Mal si už aj nepríjemnú skúsenosť pri cestovaní? 
- Počas cestovania sa môže stať hocičo, mňa ešte nikto na cestách neokradol, aj keď kamarátom sa už stalo, že im ukradli napríklad mobil. Všetko je to o pozornosti a nepozornosti, všade si treba dávať pozor na veci, okradnúť vás môžu pokojne aj vo vlastnom meste. Keď som bol pred rokom na turecko-sýrskych hraniciach, možno sto kilometrov od sýrskeho mesta Aleppo, rodina a kamaráti si mysleli, že tam budú ťažké boje a mne sa niečo stane. Avšak na tureckej strane, kde som bol, bol pokoj a miestami som sa cítil bezpečnejšie ako na Slovensku. Turci sa snažili sýrskym utečencom pomáhať a začleniť ich do spoločnosti.
 
Je nejaká krajina, ktorú by si skutočne nechcel navštíviť, ktorá ťa neláka? Navštívil si už aj nebezpečné krajiny?
- Raz dúfam navštívim všetky krajiny sveta. Vyhýbam sa krajinám, kde je bezpečnostná situácia veľmi zlá, kde sú vojnové konflikty, alebo občianske nepokoje prípadne rozšírené nebezpečné choroby. Stále pred cestami si na internete pozisťujem informácie o danej krajine, prečítam články od cestovateľov, čo tam už boli. Myslím, že ľudia na celom svete chcú to isté. Mier, pokoj, lásku, radosť a dobrý jednoduchý život. Keď som navštívil Filipíny, ľudia tam boli šťastní a stále sa usmievali. Aj keď boli chudobní, žili v drevených chatrčiach, boli šťastní. Tak vysmiatych ľudí som ešte nikde nestretol ako tam. Človek si tak uvedomí, že ku šťastiu stačí skutočne málo. 

 
Opustený zábavný park po černobyľskej havárií.

Splnil si už všetky svoje cestovateľské sny, alebo ťa niektoré ešte čakajú?
- Cestovateľské sny mám a snažím sa ich plniť. Niečo som si už splnil, ako potápanie sa, naháňanie sa na štvorkolkách 
v púšti v Maroku, návšteva chrámového komplexu Angkor Wat v Kambodži, návšteva najkrajších pláži na svete v Thajsku a na Filipínach. Chcel by som navštíviť Kubu a vidieť ešte pozostatky ich kultúry, taktiež pyramídy v Mexiku. Medzi moje najväčšie sny patrí výstup na Machu Picchu v Peru. Rád by som sa pozrel taktiež do Ruska, tam som ešte nebol. Avšak veľa kamarátov, ktorí tam boli, si Rusko pochvaľovali, najmä Moskvu a St. Petersburg.
 
Ako ťa v exotickejších krajinách prijimajú ľudia? 
 - Vo všetkých mimo európskych krajinách, ktoré som navštívil, ako napríklad Thajsko, Kambodža, Filipíny, Vietnam, Srí Lanka, ma prijímajú domáci ľudia veľmi vtipne. Keďže som modrooký blondiak, všetci si myslia, že som bohatý Nemec, alebo nejaký Nór, Švéd, ktorý doletel do ich krajiny na súkromnom lietadle a všade mi nadhodnocujú ceny aj desaťnásobne vyššie. Potom s predavačmi musím vyjednávať ako na trhoch a znižovať cenu. Oni sa na tom veľmi bavia, ja sem tam tiež, ale niekedy ma to už nebaví, keďže mi to robia všade. Po pár minútach vyjednávania sa ma stále opýtajú „Pane, vy nie ste z Nemecka?“ a ja im stále vysvetľujem, že som zo Slovenska. Po tomto zistení mi bez problémov znižujú ceny na ich lokálne hodnoty, alebo sú len trošku nadhodnotené. Takmer nikto netuší, čo je Slovensko, ani kde to je. Párkrát poznali aspoň Československo. 

 
Na Filipínach žijú ľudia skromne, no aj tak sú šťastní a usmiatí.
 
Zmenilo ťa cestovanie? Mal na teba a tvoj život nejaký vplyv? 
- Cestovanie dokáže dať človeku veľa. Ja si vďaka cestovaniu dokážem dobre rozplánovať výlety, rozložiť čas, hľadať lacné letenky a ubytovanie, lebo každou jednou cestou človek naberá nové skúsenosti. Človek je tak zodpovednejší, chodí všade načas, alebo v predstihu, naučí sa zvládať nečakané situácie. Vďaka ostatným cestovateľom a miestnym ľuďom sa snažím byť lepším človekom a pomáhať druhým, lebo aj mne pomohli neznámi cudzí ľudia. Vďaka cestovaniu si človek zlepší cudzie jazyky, alebo sa naučí aj niečo nové. Spozná inú kultúru, zvyky, nových ľudí, vzniknú nové priateľstvá a môže sa stať, že potom aj tí kamaráti zo zahraničia vás prídu navštíviť do vašej rodnej krajiny a vy im tak môžete ukázať krásy Slovenska.

 
Západ slnka v Sarajeve, hlavnom meste Bosny a Hercegoviny.

 
Dominika Tuptová
Foto: archív P. Višňovský

Diskusia k článku