Prešovská toaletárka: „Teraz je taká doba, to robí tá demokracia. Každý môže všetko a slušnosť chýba.“

Prešovská toaletárka: „Teraz je taká doba, to robí tá demokracia. Každý môže všetko a slušnosť chýba.“

Azda každý z nás musel aspoň raz použiť verejné toalety. Pre mnohých je to niekoľkominútová záležitosť a sú preč. Inak sa však na verejné toalety pozerajú pracovníčky, ktoré ich obsluhujú. Mnohí sa na túto prácu pozerajú posmešne, no aj prácu toaletárky niekto robiť musí. Toto tabuizované povolanie však nie je ani zďaleka také jednoduché, ako by ste si mysleli. Toaletárky častokrát zažívajú mnoho nepríjemných situácií.

Oslovili sme jednu z nich. Ako sama povedala, túto prácu by nemohol robiť hocikto. Možno sa budete čudovať, no podmienkou sú skutočne pevné nervy. Cez toalety sa dennodenne premelie množstvo ľudí. „Najviac problémov mám s Rómami, česť výnimkám. Raz sa mi stalo, že ma jedna Rómka aj napadla. Napľula mi do tváre a začala ma kopať a to všetko pre pár drobných na wc. A aby toho nebolo malo, tak sa ešte boli sťažovať na riaditeľstve,“ hovorí prešovská toaletárka. 

„Za dobrotu na žobrotu“

Niekedy vás situácia donúti využiť služby verejného wc. No čo v prípade, keď nemáte drobné alebo dokonca žiadne peniaze? Aj pre tieto nepríjemné situácie má toaletárka pochopenie, avšak netreba zabúdať, že je vám poskytnutá služba, za ktorú treba napokon zaplatiť. „Častokrát sa stáva, že ľudia nemajú peniaze a dušujú sa, že mi prinesú, len aby som ich pustila. Koľkých som už takto na toaletu vpustila a už sa nikdy nevrátili. Aj dnes som mala takýto prípad. Dievčina nemala drobné, tak som od nej pýtala zálohu. Nechala mi tu rúž a vraj bol drahý, že sa isto vráti. Veľmi som tomu neverila, ale napokon ma milo prekvapila a priniesla dlžné peniaze. No takýchto prípadov je, bohužiaľ, málo. Väčšinou tie peniaze už nikdy neuvidím.“ 

 

 
Každé pracovisko má stanovené vlastné ceny. Vedeli ste, že na niektorých prešovských verejných toaletách sa páni môžu dokonca holiť alebo si môžete dopriať sprchu. Mnohým sa cena zdá ale privysoká. „Ľudia stále nadávajú, že platia veľa. Dnes toľko žien už nadávalo, že máme vysoké ceny a najviac sa sťažujú ľudia z dediny, pretože tam za toalety neplatia. Takisto tu nikto nenecháva tringelty. Veď v dnešnej dobe by si niektorí pre cent nechali koleno rezať. Ja ľudom vždy výdavok dám, ale nikdy sa mi nestalo, že by si ho ľudia nevzali. Dokonca sa mi stáva, že kým prepočítam drobné, tak mi sami hneď povedia, že im mám vydať desať centov. Robia to predovšetkým dôchodcovia. Tí každý cent otočia v rukách aj trikrát,“ hovorí pracovníčka toaliet a ďalej dodáva, „neuvedomujú si, že dnes to už nefunguje tak, že ľudia dostanú dve útržky toaletného papiera na prídel a nič viac. Teraz je v každej kabínke bubon, kde je toaletný papier a pri umývadle sú utierky na utretie rúk. Ľudia však so všetkým plytvajú. Príde mamička s dvoma deťmi, za deti do šesť rokov sa neplatí, zaplatí za seba, ale spotrebuje toľko utierok, že až a ešte sa s nimi netrafí ani do koša. Takisto musím všetky ženy upozorňovať, že v kabínke majú toaletný papier. Veľa žien si myslí, že tam nie je a berie si utierky na ruky. Ak zistia, že papier v kabínke je, papierové utierky nepoužité len tak vyhodia. No nie je to škoda? Alebo keď prídu ľudia od lekára a po odbere majú rôzne leukoplasty. Nehodia to do koša, ale na zem, čo je veľmi smutné.“
 
Ženy sú neporiadne

Verejné toalety navštevujú rovnako ženy ako aj muži. Ženy často nadávajú na mužov, že po nich toalety ostávajú znečistené. Realita je však podľa našej toaletárky iná. „Dnešné ženy sú veľmi „špinavé“. Mnohí nadávajú na chlapov, ale keby ste videli dámske a pánske toalety, neverili by ste, aký to je rozdiel. Pánske toalety nie sú ani zďaleka také špinavé ako dámske. V dnešnej dobe ženy nevedia poriadne spláchnuť či utrieť po sebe záchodovú dosku. Nehovoriac o tom, že toaletná kefa im takisto asi nič nehovorí.“
Aby toho nebolo málo, okrem sťažnosti na vysoké ceny počúva aj hanlivé poznámky na svoju prácu. „Koľko ľudí sa už na mňa oborilo, že akú mám skvelú prácu, že si len sedím a čítam časopisy a lúštim krížovky. Táto práca síce nepatrí medzi najťažšie, ale predsa len, my toalety upratujeme každú polhodinu, aby bolo všetko v poriadku. A čo si tu vytrpíme s tými ľuďmi.“ Napokon však dodáva, že už sa naučila brať všetko s humorom, a že to inak ani nejde. „Keby si to všetko bral človek k srdcu, príde o psychiku. S ľuďmi robiť, to je katastrofa. Každý človek je iný, preto ako hovorím, musím všetko otočiť na humor. Ak človek troška zvýši hlas, tak už je nešťastie na ceste. Teraz je taká doba, to robí tá demokracia. Každý môže všetko a slušnosť chýba.“
 
Dominika Tuptová
Ilustračné foto: www

Diskusia k článku