Petra Harčaríková: „Niektorí rodičia viac pozerajú na to, čo si pomyslí okolie...“

Petra Harčaríková: „Niektorí rodičia viac pozerajú na to, čo si pomyslí okolie...“

To, že ADHD dokáže poriadne skomplikovať život, už vieme. Nedávno sme písali o tejto čoraz častejšej diagnóze, konkrétne o jej príznakoch a spôsoboch liečby. Ale čo robiť, keď máme doma školopovinné dieťa trpiace touto poruchou a v škole nevie obsedieť? Na túto, ale aj iné otázky nám odpovie Mgr. Petra Harčaríková, PhD., ktorá sa deťom s ADHD už dlhšie venuje a pôsobí v Súkromnej základnej škole pre žiakov s poruchami aktivity a pozornosti v Prešove.

Ako ste sa dostali k špeciálnej pedagogike?
- S manželom sme si osvojili chlapčeka a ten potreboval individuálny prístup. Teda vďaka nemu som sa začala zaujímať o špeciálnu pedagogiku. On má primárne ADHD, čo je vlastne porucha pozornosti spojená s hyperaktivitou. Toto je v špeciálnej pedagogike relatívne nová diagnóza a trpí ňou stále viac detí.

Váš syn bol teda aj jeden 
z dôvodov, prečo ste sa rozhodli založiť školu pre deti s ADHD?
- Keď sme zistili, že má ADHD, snažili sme sa mu pomôcť, no zistili sme, že v Prešove a ani okolí nebola žiadna inštitúcia, ktorá by mu poskytla to, čo potreboval. Tieto deti môžu byť aj nadpriemerne inteligentné, takže tam nie je mentálna zaostalosť, akurát potrebujú individuálnejší prístup, napr. menej detí v triede, asistentku učiteľa, využívanie špeciálnych pomôcok, odstránenie rušivých prvkov v triede, zavedenie relaxačných chvíľ do procesu vyučovania a podobne. Preto sme sa pokúsili o zriadenie školy pre takéto deti a podarilo sa nám to. Na ministerstve školstva nám to schválili a zaradili nás do siete škôl a školských zariadení Slovenskej republiky. Takže áno, môj synček bol impulz, vďaka ktorému som sa „prehupla“ do špeciálnej pedagogiky a začala sa venovať rôznym druhom terapií.

 

Nástup do školy je pre dieťa často stresujúci. Ako by mal rodič postupovať, keď má jeho dieťa príznaky ADHD, no aj tak to chce skúsiť s klasickou školou?
- Pokiaľ sa u dieťaťa prejavujú príznaky ADHD a rodič to chce skúsiť s bežnou ZŠ, mal by podľa mňa pred začiatkom školského roka zájsť do školy, komunikovať s vedením školy, s triednym učiteľom a dopredu upozorniť na správanie dieťaťa a informovať sa, či mu vedia vytvoriť priestor a podmienky, o ktorých som hovorila v predchádzajúcej odpovedi. Takisto by sa mal rodič podrobne oboznámiť s pravidlami danej školy, aby vedel dieťa pripraviť na to, čo od neho budú očakávať. Dieťa s ADHD často nevie ešte emočne spracovávať  nové veci, prostredie, spolužiakov, a preto mu čo najväčšia informovanosť pomôže. Takisto je treba v tejto súvislosti dlhodobejšie v rodine vytvárať dobrú atmosféru a hovoriť o škole pozitívne. Dať mu napríklad na Vianoce ako darček školskú tašku a podobne. Aby sme čo najviac eliminovali jeho stres z nových vecí.
 
Musia brať rodičia deti z klasickej školy?
- Ak rodičia zistia, že ich dieťa má ADHD, neznamená to hneď, že ho musia zobrať z bežnej školy. Niektoré deti s ľahšou formou ADHD sa dokážu do nej začleniť. Vždy je však treba pozerať v prvom rade na záujmy dieťaťa, a nie rodiča. Niekto si povie, že radšej nech má jeho dieťa horšie známky, ale je medzi „normálnymi“ deťmi a nechce ho dať do špeciálnej školy. Mnoho rodičov sa za to až doslova hanbí. No my nie sme špeciálna škola v zmysle, že máme narušené deti. My poskytujeme individuálnejší prístup špeciálnych pedagógov, ktorí vedia s deťmi s ADHD pracovať a pritom preberáme učivo bežnej základnej školy. Každému, kto cíti, že jeho dieťa nie je šťastné v triede, v ktorej je, by som odporúčala prísť sa pozrieť k nám a porozprávať sa. Zistiť, že všetko sa dá s pokojom zvládnuť, že deti preberajú to isté učivo ako na bežnej základnej škole, že môžu podľa svojich študijných výsledkov ďalej pokračovať na akejkoľvek strednej škole, neskôr na vysokej škole. U nás v škole sú len deti, ktoré majú normointelekt. No v našej spoločnosti sú často  predsudky a táto téma je do značnej miery tabu. Niektorí rodičia viac pozerajú na to, čo si pomyslí okolie, ako na to, čo ich dieťa skutočne potrebuje. Tak sa potom veľakrát deti s ADHD trápia vo veľkom kolektíve, majú problém zapadnúť a spoločnosť ich zaškatuľkuje ako „zlé“ deti a ony sa potom môžu v budúcnosti podľa toho správať. Túto tému sa snažíme komunikovať so širšou verejnosťou prostredníctvom médií, ale aj organizovaním rôznych workshopov, diskusií, ale napríklad aj prostredníctvom seminára pre širšiu odbornú verejnosť, ktorý chystáme v našej škole na jeseň.
 
 

Ako sa na deti s ADHD dívajú bežní pedagógovia?
- Takéto deti to majú v škole ťažšie. Napríklad je potrebné, aby sa im učitelia venovali viac, ale v tom prípade sú často ostatné deti odsunuté, no v praxi to je podľa skúseností a rozprávania rodičov našich žiakov tak, že učitelia sa skôr venujú väčšine, a to dieťa s ADHD je potom akosi odsunuté, vylúčené z diania v triede. Často sedí vzadu a má si robiť svoju prácu. Tieto deti majú problém aj so sociálnymi vzťahmi, teda so sociálnou interakciou. To môže byť potom pre deti stresujúce a často sa cítia vo väčšom kolektíve stratené a niekedy tieto stavy končia až neurózami. Vyrušujú na vyučovaní a nevytvára sa dobrá atmosféra. Aj keď bežní učitelia nemali systematickú prípravu v oblasti špeciálnej pedagogiky, mnohí sa snažia doplniť si vedomosti ohľadom ADHD samovzdelávaním, ale v praxi, napríklad v kolektíve 26 detí, pre nich nie je ľahké správne k takémuto dieťaťu pristupovať.

Je čas prázdnin. Poraďte rodičom ako sa deťom venovať počas voľného času?
- Najdôležitejšie je venovať sa vlastnému dieťaťu čo najviac. Myslím si, že nie sú potrebné veľké, drahé dovolenky, ale dôležitý je čas strávený spoločne. Hovorí sa, že najlepšie ihrisko pre dieťa je príroda, pretože musí prekonávať prirodzené prekážky. Ďalej sú dobré staré známe hry, ktoré sme hrali my ako deti, napr. skákanie cez gumu, skákanie škôlky, „sochy, sochy premeňte sa na ...“ a podobne, počas ktorých dieťa vykonáva rôzne pohyby, koordinuje časti tela a pritom si ani neuvedomuje, že tým napomáha dozrievaniu vlastnej centrálnej nervovej sústavy. Samozrejme, je potrebné brať ohľad na záujmy a vek dieťaťa. Niekto si rád kreslí, iný stavia stavebnice, hrá sa s autami. Je ale dôležité nájsť a vyhradiť si čas len pre dieťa. Táto investícia sa potom neskôr rodičovi zúročí. 
 
Dominika Tuptová
foto: archív školy

Diskusia k článku