„Postavička“ v reflexnom mundúre: Prečo masíruje celé mesto?

„Postavička“ v reflexnom mundúre: Prečo masíruje celé mesto?

(šaja) – „ Dobrý deň, kočka mladá, aby vás nebolela potom krčná chrbtica, len preto vám to hovorím, lebo ja chodím masírovať všade po meste,“ – sú vám tieto slová povedomé? Určite áno, lebo denne ich Prešovčanom hovorí dôchodca Jozef Adamčík (73), ktorý je v našom meste známym masérom – amatérom.

 Pán Jozef nedá sa nevidieť, lebo jeho reflexné oblečenie „svieti“ na desiatky metrov. Ráznym krokom, podopierajúc sa o barlu, prejde denne celý Prešov a neminie ani sídliská. 
„Aby ste nenosili mobil vo vrecku, lebo sa vám zapáli noha“ – je zas ďalšia rada, tentokrát smerovaná  pánom. 
„Masírujem už 43 rokov po celom Prešove.  Naučila ma to jedna kamarátka.  Aj tu, kde máte teraz vy redakciu, som chodil predavačky masírovať.  Chodievam  aj na Sekčov, lebo všetky ženy, čo robili v meste, šli robiť tam, do toho veľkého obchodného domu. Masírujem ich, aby nemali dakedy zablokovanú šiju,“ prezradil nám dôvod, pre ktorý to robí.  „Tešia sa, keď prídem,  ponúknu ma za to zákuskom a ovocím. Sladké mám rád, ale nevidno to na mne,  lebo  všade chodím peši.   Okrem toho mám veľmi rád aj ovocie, zeleninu, ale najviac hrozno, lebo kedysi som robil aj vo vinohrade pri Trebišove,“ hovorí.

 


 
 
Na trojkolke do Bardejova 

Každý deň od Družby, z domova sociálnych služieb, ide po celom meste a až na Sekčov. „Raz som išiel aj na trojkolke do Bardejova, ale bola pokazená, tak mi to trvalo päť hodín. Naspäť  som už prišiel rýchlejšie, lebo mi trojkolku opravili,“ dodal.  Pán Jozef  sa narodil v Humennom, neskôr žil vo Vranove nad Topľou. Život sa s ním nemaznal. Od šiestich rokov žil v detskom  domove na Požiarnickej ulici.  Otec od neho a mamy odišiel, keď  bol maličký. „Mama zomrela v roku, kedy bola posledná spartakiáda, teda v roku 1985,“ prezrádza.  Jozef Adamčík navštevoval osobitnú školu a vyučil sa za poľnohospodára v Spišskom Štiavniku.  „Pomáhal som na družstve, robota ma bavila. V noci v zime som vykuroval skleník, aby nepomrzla zelenina, ktorú sme tam pestovali.“  

 

 
Kopli ho do.... 
 
Pán Jozef je tak trochu samotár. Rád si pozrie romantické filmy, ale aj tie so šteklivou tematikou. „Nemám kamarátov, iba spolubývajúceho, ktorý v noci chrápe, takže sa veľmi nevyspím,“ posťažoval sa nám. Priateľku si celý život nenašiel a deti mať nemohol. „Jeden chlapec ma kopol do prirodzenia  tak, že mi niečo poškodil a deti už mať nemôžem.“  
 
Jozef Adamčík sa aj napriek vyššiemu veku teší dobrému zdraviu. Lieky neužíva, k lekárovi nechodieva. „V nemocnici som bol len raz, keď som mal zlomenú nohu pred šiestimi rokmi. Zrazilo ma auto na prechode,“ uzatvára  čiperný mužíček v krikľavom oblečení, ktorý nepochybne patrí  do koloritu nášho mesta.
 
Foto: autorka 

Diskusia k článku