Michaela Vichrestová: „Fotenie bábätiek sa nedá uponáhľať“ Dôležité je si získať dôveru matky

Michaela Vichrestová: „Fotenie bábätiek sa nedá uponáhľať“ Dôležité je si získať dôveru matky

(šaja) – Jej fotografie zaručene vyvolávajú úsmev na perách a potom hneď nasledujú slová – „no tie sú ale nádherné!“ Je to tak, sympatická inžinierka ekonómie Michaela Vichrestová (34) svojím objektívom zachytáva prekrásne maličké bábätka krátko po narodení. Nám porozprávala o tom, prečo sa pri takomto fotení nedá ponáhľať a že o všetkom tu rozhodujú práve tieto prekrásne maličké stvoreniatka.

„Nikdy som fotografiu neštudovala, no vždy som k nej mala blízko. Keďže manžel mal zrkadlovku, lebo si vo voľnom čase fotil krajinky a makro fotografiu, no nerád fotil ľudí, nejako som postupne pri rôznych príležitostiach brala „foťák“ do ruky ja,“ začína rozprávanie Miška a dodáva: „A tak som si prešla fotením portrétov, vyskúšala nafotiť pár svadieb kamarátom, šla som na workshop a pričuchla ku glamour fotografii, no keď sa narodila dcérka, pred šiestimi rokmi, začala som fotiť intenzívnejšie a to hlavne ju. Potom sa postupne pridávala rodina a kamaráti, no počas materskej, respektíve rodičovskej dovolenky, to bolo ozaj občasné fotenie. Vtedy som prišla na to, že chcem fotiť, ale stále som nevedela, kam sa chcem uberať. Postupne som však objavila pár zahraničných fotografiek, ktoré sa venovali výlučne newborn fotografii a začala som sa o fotenie novorodeniatok zaujímať viac. Úplne ma to očarilo, veď už odmalička som obdivovala fotografie Anny Geddes a teraz som mala doma dobrý fotoaparát, kopec času a hlavne chuti a odhodlania a druhé dieťa na ceste,“ dodáva so smiechom. 
 

Miška sledovala trendy, kúpila si múdre knihy a začala sa učiť. Hovorí, že sa učí dodnes. Fotí najčastejšie takzvané newborn fotografie. Tie sú hlavne o polohovaní bábätiek, takéto fotky v inom veku nenafotíte. „Vo výnimočných prípadoch, ak sú veľmi pokojné bábätká, dajú sa napolohovať aj keď nespia a za asistencie rodiča, keď pridrží nôžky, napríklad sa dá fotiť aj bábätko, ktoré nespinká, ale to sú skôr výnimky. Základ je byť v pohode, tak ako v bežnom živote, bábätko cíti nervozitu a úzkosť mamičky, tak je to aj tu... Ak nie je v pohode mamka, nemôžeme chcieť, aby bolo v pohode bábätko,“ vysvetľuje fotografka. 
 
„Ak by mi mamičky nedôverovali, nemalo by to význam“
 
Fotenie teda nie je vždy „med lízať“ a svoje o tom vie aj Miška. Aj keď jej práca vyzerá ako úplne pohodová, občas to tak nie je. „Odísť z fotenia som ešte nemusela, ale raz som musela naznačiť mamičke, že ak mi nebude dôverovať, nemá to význam, keď pri každom mrknutí k bábätku priskočí, poprípade mi ho vezme a ja fotiť nemôžem. Poradila som jej, že nech nás skúsi chvíľu pozorovať a keď bude mať pocit, že to nezvládam, alebo jej bude fotenie nepríjemné, tak skončíme. A potom už bolo dobre,“ spomína. Prečo práve bábätká? „Lebo to nie je to rutina a hlavne, najviac ma na tom baví asi to, že to fotenie sa nedá nikam uponáhľať. Spravidla sa prvú hodinku, hodinku a pol ani nefotí, z čoho sú prekvapené a trochu nesvoje hlavne mamičky. Fotenie sa totiž plne prispôsobuje potrebám bábätka. Čiže sa povyzlieka, papá, uspáva, prebalí, zase papá... A tento čas je v podstate pre mňa najdôležitejší. Každá maminka prežíva toto obdobie inak. Niektoré chcú dodržiavať všetky veci, ktoré majú načítané, respektíve prebraté od kamarátok, laktačných poradkýň, z internetu. Niektoré „nechcú“ bábätko pustiť z ruky, iné, i keď prvorodičky, to prežívajú pohodovo, ako keby mali doma už detí päť. Každá sme iná a každá chceme byť dobrou mamou. A ja ich musím rešpektovať, no zároveň si za ten čas získať ich dôveru, lebo bez nej to nejde, pretože s novorodeniatkami okrem papania a prebaľovania pracujem ja.“

 
„Púšťame biely šum a vykurujeme miestnosť na fotenie“

Fotenie je podľa Michaely tiež iné v tom, že toto obdobie prvých týždňov je jedinečné, dieťatko sa mení doslova zo dňa na deň. „Mojou snahou je zachytiť to drobné čaro prvých dní, kedy sú detičky spavé a ešte im je prirodzené byť schúlené tak, ako boli v brušku. Sú veľmi spavé a polohy sú im prirodzené. Pomocou wrapovania, kedy sa novorodeniatko tuho zavinie do strečovej látky, púšťania bieleho šumu alebo zvuku maternice a vykúrením miestnosti simulujeme prostredie, ktoré im je tak dôverne známe a preto sa cítia bezpečne a príjemne a väčšinou fotenie prespinkajú. Je však dôležité prísť s novorodeniatkom čo najskôr, ideálne v rozmedzí piateho až pätnástého dňa veku. Tu ozaj platí, čím skôr, tým lepšie, lebo ako plynie čas, bábätká spia čoraz menej, ich spánok je často prerušovaný, sú vnímavejšie a viac ich vyrušujú zvuky i dotyky. Fotenie je tým náročnejšie nielen pre mňa a rodičov, ale hlavne pre samotné bábätko.“ 
 
Medzi pekným záberom a gýčom je len tenká hranica 
 
Fotografie, ktoré Michaela fotí, sú aranžované fotografie, kde záleží na každom detaile, či už na polohe rúčky, nôžky, hlavičky alebo vhodne zvolených rekvizitách, taktiež na veľkosti oblečenia, čelenky, veľkosť nádob, kombinácia kožušín, látok, wrapov... „Mamičky na mňa častokrát divne pozerajú, vidím na nich, že nechápu, prečo nefotím, keď už konečne spí, neraz je to po dvoch hodinách vyššie spomínaného kolotoča a ja si sedím a snažím mu vyrovnať prstíky alebo „poskladať“ inak nôžky. Keď si pomyslím, čo im musí víriť hlavou. Pre každú mamku je jej dieťatko dokonalé, veď ako chutné je s tou rúčkou cez tváričku, tak na čo to mením... No medzi pekným a vkusným záberom a gýčom je tu tenká hranica a práve tie detaily vedia spraviť z priemernej momentky fotografiu, ktorú máte chuť si zavesiť na stenu.“ 
 
Pri práci sa Michaela aj pobaví a nasmeje. „Väčšina úsmevných momentov pri fotení novorodeniatok súvisí s neskutočnou snahou o dokonalú pózu, no niekedy je výhrou akákoľvek poloha, hlavne nech spí,“ smeje sa a dodáva: „Raz mi jedna mamička vravela, ako sa jej bábätko vie krásne usmievať, a ja číham nad ním ako sup, a stále nič. A keď to už vzdám a zložím foťák, vtedy uvidím ten najkrajší úsmev s jemným nádychom škodoradostnému úškrnu,“ spomína na chvíľky strávené s detičkami. Samotným fotením práca nekončí, no ani nezačína. Fotenie novorodeniatok je špecifické tým, že rekvizity si v 95 percentách zabezpečuje fotograf (hlavne kvôli zachovaniu svojho štýlu). Keďže spočiatku jej financie neumožňovali nakupovať oblečenia alebo iné rekvizity zo stránok určených pre newborn fotografov, kúpila som si stroj a pár si ich ušila sama. Háčkovať ju naučili babka a stará mama a tak prvé čiapočky boli tiež jej výtvory. 
 

„Neskôr som prišla na to, že toho času na tvorenie už až tak nie je a že žienky, ktoré sa venujú len výrobe týchto vecičiek na fotenie, majú tie vecičky viac prepracované, tak sa už pomaličky začínam obzerať po špeciálnych kúskoch, ktoré by ladili k môjmu štýlu, no na stroj som nezanevrela. Určite si chcem vecičky šiť aj sama, no ale uvidíme, či na to bude priestor,“
dodáva Michaela.
 
Pred fotením si vždy zistím u mamičky, aké farby sa jej páčia alebo naopak, ktorú farbu ozaj nemá rada, či preferujú špecifické rekvizity ako napríklad kresielko, vedierko alebo naopak, zdá sa im to príliš neprirodzené a sú skôr za klasiku a podľa toho si pripravím niekoľko variant na fotenie a mamička si vyberie, ktorou začneme a potom to už je len o bábätku, čo nám dovolí, alebo či nechá niektoré oblečenie suché a voňavé. Lebo stalo sa mi už aj to, že komplet všetky nachystané vecičky to „schytali“ a museli sme si vystačiť len s wrapmi,“ hovorí o tom, čo sa stáva celkom bežne. „Čiže potom, ako moji najmenší klienti odídu, väčšinou moje kroky smerujú ku práčke. Pocikané, či pošpinené oblečenie – toto k tomuto foteniu patrí, keďže detičky sa fotia bez plienky, ktorá je vzhľadom na estetiku rušivá.“ Následne fotografka urobí užší výber fotiek, ktoré vo forme náhľadov posiela rodičom a oni si vyberú. Následne ich upravuje a po odsúhlasení výsledných fotografií posiela fotky do tlače, a ak má súhlas rodičov, zverejní ich na svojej stránke.
 
 
Z Miškinho hobby sa postupne stáva práca na plný úväzok. „No častokrát je toho času stráveného nad fotografiami aj viac, keďže v dnešnej dobe je fotografov ako maku a každý z nich má svoj rukopis, podľa ktorého ho dokážete rozoznať, snažím sa stále zdokonaľovať aj v úprave fotografií a keďže som samouk, trvá mi to trošku dlhšie. Ale už poškuľujem po nejakých ďalších workshopoch,“ prezrádza plány do budúcna. 
 
Miška spočiatku fotila bábätká kamarátkam, potom ich známym a teraz ju už mamičky oslovujú. Okrem fotenia sa venuje svojim dvom deťom - škôlkarovi Filipkovi a školáčke Miške. Zladiť prácu a starostlivosť o deti je niekedy nesmierne náročné. „Odkedy som pracujúcou mamou, musím svoj čas využívať veľmi efektívne, čo sa mi po takmer šiestich rokoch doma nie vždy úplne darí. Dôležitá je však rodinná súdržnosť v domácnosti a hlavne manželova podpora, za čo mu neskutočne ďakujem, pretože pocit sebarealizácie ma veľmi napĺňa a mám pocit, že som šťastnejšia a je to vidieť aj v starostlivosti o deti a domácnosť. No na prvom mieste som matka a potom je kariéra, pretože si myslím, že investícia času do vlastných detí je dôležitejšia, než čokoľvek,“ myslí si Michaela a dodáva: „Môj sen je robiť to, čo ma baví, mať takú prácu, do ktorej budem chodiť rada a nie pre peniaze. Verím, že svoj sen začínam práve žiť ...“ 

Foto: archív M. V.  

Diskusia k článku