N. Krížová: „Smútok v sebe ukrýva možnosti na pozitívnu zmenu“

N. Krížová: „Smútok v sebe ukrýva možnosti na pozitívnu zmenu“

(dt) - Smútok pozná dôverne azda každý z nás. Je súčasťou nášho života od narodenia až po jeho koniec. Akurát jeho prejavy sa u jednotlivých ľudí líšia. Niekto smúti krátko, niekto si smútok ani nechce pripustiť a niekoho smútok doslova pohltí. Blížia sa dušičky a v týchto dňoch sa nás tento cit môže týkať viac ako inokedy. Spomíname si na tých, ktorí tu s nami už nie sú a naše srdcia zasahuje opäť bolesť z ich straty.

Smútok pre nás nie je komfortný a mnohí by sa s ním najradšej ani nestretli, pretože človek vtedy prežíva stav utrpenia a psychickú nepohodu. „Toto psychické rozpoloženie je reakciou na stratu blízkeho objektu, ktorá dokáže pozmeniť ľudské stereotypy v správaní a prežívaní. Nie všetci zažívajú rovnakú stratu a v závislosti od toho sa líši sila smútku a jeho prejavy. Niekto smúti slzami, iný sa do seba uzatvára a stráni sa okolitému svetu,“ hovorí psychologička Natália Krížová. 


Niektorí ľudia by teda túto emóciu zo života vylúčili, no málokto si uvedomuje, že smútok je pre ľudskú existenciu užitočný, ba až nevyhnutný. Jeho úlohou je zabezpečiť potrebnú ochranu. Vo chvíli uvedomenia si nemožnosti vrátiť stratu, smútok zabezpečí, aby sa človek stiahol a nedovolí zostať telu bez síl. Navyše mu zabráni vrhať sa do ďalších činností, pri ktorých by mohla opäť nastať nechcená strata. Ak už nás smútok zasiahne, je pre človeda dôležité vedieť ako sa s ním vyrovnať. Ak ľudia pochopia podstatu smútku, dokážu jednoduchšie prijať realitu a naučia sa ho efektívne zvládnuť. „Smútok v sebe ukrýva možnosti na pozitívnu zmenu a potenciál usporiadať si život bez strateného objektu. Predstavuje signál pre okolie priateľov, aby smútiaciemu ponúkli pomocnú ruku a vypočuli ho. Nie je nevyhnutné utešovať ho. Dôležitejšie je aktívne mu načúvať, kým sám nenadobudne pocit vnútornej stability a sily. Keď človek smúti a počúva pri tom pochmúrne melódie, nemusíme ho nabádať, aby s tým prestal. Možno je to jeho obľúbená hudba aj počas prežívania radosti a prináša mu pokoj,“ hovorí Natália Krížová a ďalej dodáva: „Proces vyrovnávania sa s týmto citom je možné prirovnať k odstráneniu hromady snehu z cesty pred idúcim autom. Vodič je nútený vystúpiť, obzrieť sa okolo a hľadať možnosti, ako ďalej pokračovať v jazde aj napriek prítomnej prekážke. Ak nájde riešenie, môže jazdiť ďalej. Síce s občasným ubraním rýchlosti, ale so skúsenosťou a pocitom sebadôvery, že podobný problém bude vedieť efektívne vyriešiť.“
 
Fázy smútku
 
Smútok má svoje fázy, ktorými musí každá osoba prejsť, aby bola napokonon schopná sa so všetkým vyrovnať. Smútiacej osobe pomôže uvedomenie si, na akej úrovni sa so svojím momentálnym stavom nachádza. Elizabeth Kübler-Rossová je autorkou modelu vyrovnávania sa so smútkom. „Na začiatku straty sa človek ocitne vo fáze popierania, kedy si racionálne uvedomuje aktuálny stav straty, avšak jeho srdce ešte nie je pripravené vysporiadať sa s tým. Ani v druhej fáze ľudská duša nie je ochotná prijať fakt straty a reaguje tak hnevom. Je tu prítomná tendencia cielene vyhľadávať zlé stránky na stratenej osobe. V prípade smrti blízkeho, sa hľadá vinník zodpovedný za stratu. Nasleduje ďalšia fáza, a to vyjednávanie. Mozog sa snaží smútiacemu predložiť dôvody, prečo sa vrátiť k partnerovi, alebo to dosiahne úroveň vyjednávania s osudom. Popieranie, hnev, vyjednávanie, všetky spomenuté aktivity spôsobia vyčerpanie, nastúpi únava, pasivita a spustí sa fáza depresie. Ľudskú myseľ zaplavia myšlienky, že doterajšie kroky nemali efekt a neexistuje nič, čo by človek mohol podniknúť ku vzniku viditeľnej zmeny. Po dlhom boji srdca a rozumu sa objavuje vytúžený stav zmierenia, ako posledná fáza smútku,“ opisuje jednotlivé fázy psychologička. 
 
Je nutné si uvedomiť, že proces smútenia si vyžaduje čas, trpezlivosť a vieru v zmierení sa so sebou. Samozrejme tento proces je pre každého individuálny. Problém pri smútení nastáva vtedy, keď človek sám nemá dostatok síl, aby to vzládol. Ak náš život ovládne smútok, nie sme schopní žiť náš život plnohodnotne, častokrát posúvame na vedľajšiu koľaj našich najbližších priateľov, ale aj povinnosti. Vtedy sa nám môže život zosypať doslova ako domček z karát. V takom prípade by sme sa nemali hanbiť a mali by sme vyhľadať pomoc. 
 
Foto: www 

Diskusia k článku