Martina Sepešiová: „Nemám problém s cúvaním a ani parkovaním“

Martina Sepešiová: „Nemám problém s cúvaním a ani parkovaním“

Martina Sepešiová (34) je milá, usmiata mladá mamička. Ak by ste chceli uhádnuť čomu sa venuje, museli by ste hádať veľmi dlho. Martina totiž pracuje ako šoférka autobusu v SAD-ke. A o tom, že jej to skutočne ide, niet pochýb.

Túto prácu robí už vyše roka a aj napriek tomu, že žijeme v 21. storočí a dnes môže robiť každý to, čo chce nehľadiac na pohlavie, sa Martina vo svojich začiatkoch stretla aj so štipľavými poznámkami od starších kolegov. „Túto prácu robím od augusta minulého roka a musím povedať, že ma to baví. Keď som nastúpila, tak pár starších kolegov malo nejaké tie poznámky. A ja som sa kvôli ním ani nestresovala, robila som svoju prácu najlepšie ako som vedela. Oni hneď ako videli, že viem šoférovať, a že mi to skutočne ide, zmenili názor a už bolo všetko v poriadku,“ opisuje svoje začiatky Martina. 
 
Mnohí cestujúci ju už poznajú a nevnímajú ju inak ako iných šoférov, no z času na čas si aj spomedzi cestujúcich vypočuje nejakú poznámku na svoju osobu. „Väčšina cestujúcich so mnou problém nemá a tí na pravidelných linkách ma už poznajú. Aj keď niektorých to občas prekvapí, keď uvidia ženu a sem tam sa objavia aj uštipačné poznámky, najčastejšie od chlapov, typu „A dovezieme sa dobre? Dôjdeme do cieľa?“. No ja si z toho nič nerobím. Ak chcú, nech nastúpia, ak nie, pokojne môžu čakať na ďalší spoj,“ hovorí bezstarostne Martina.
 
Z osobného auta do autobusu
Prvá otázka, ktorá nám skrsla v hlave, keď sme Martinu uvideli bola, ako sa vôbec k tejto práci dostala. „Predtým som pracovala ako donáškarka jedla a keď prevádzka zanikla, hľadala som si novú prácu, no nenašla som takú, ktorá by mi časovo vyhovovala, keďže mám dve deti. Chcela som aj naďalej robiť vodičku a keď som pozerala na internete pracovné ponuky, tak všade chceli vodičský preukaz C, no a ja som si povedala, že do toho pôjdem. Potom som premýšľa, že nechcem niekde vykladať tovar, tak som sa rozhodla pre autobus.“
Mnohým sa zdá, že táto práca nie je až taká náročná, pretože šoféri niekoľkokrát denne monotónne absolvujú tú istú trasu. No možno si niektorí neuvedomujú, že nesú na svojich pleciach zodpovednosť nielen za seba, ale aj za všetkých cestujúcich, ktorých vezú za svojím chrbtom. „Táto práca si vyžaduje veľkú dávku zodpovednosti, predsa len musíte prepraviť iných ľudí z bodu A do bodu B. Občas mám, samozrejme, troška nervy a stres, ale snažím sa s tým vysporiadať. Najviac ma asi stresujú kolóny, pretože meškanie nie je prijemné a jednak meškajú ľudia, ktorých veziem. A potom ma vedia vynervovať aj neprispôsobiví občania, ktorí sa nesprávajú v autobuse tak, ako by mali.“


„Nemám problém s cúvaním ani parkovaním“
 
Martina má svoju prácu rada aj keď nie vždy má ráno úsmev na tvári. Veľa záleží aj od trasy akou v daný deň pôjde a od stavu premávky. „Ako som hovorila, práca ma baví. Nemám problém so šoférovaním, cúvaním ani parkovaním. Jediné, čo by som možno vymenila, je trasa (smiech). Radšej by som chodila do Košíc alebo Bardejova ako do obcí, pretože cesta je kadejaká, samé kopce a okľuky. Sú to náročnejšie trasy hlavne v zime. Teraz jazdím jeden týždeň trasu Okružná - Víťaz - Klenov - Čeľovce  a ďalší týždeň mám trasu Žipov -  Víťaz - Široké - Podhradík – Lemešany,“ hovorí Martina.
 
Cestujúcich si dá do laty
 
Martina s cestujúcimi problém väčšinou nemá, no keď už sa nejaký naskytne, vie si s ním poradiť aj sama. „Nemôžem sa sťažovať ani na cestujúcich, aj keď občas sa nájdu výnimky. Stalo sa, že, už spomínaní neprispôsobiví občania, alebo niekedy deti, keď mám školský spoj. Nikdy nie som ticho a hneď sa ozvem. Napríklad sa deti nechceli posadiť. Upozornila som ich, aby si sadli. Predsa len, môže mi čosi vbehnúť do cesty alebo niekto predo mnou prudšie zabrzdí, zabrzdím ja a oni popadajú a ublížia si, zodpovednosť ponesiem ja. Chlapci si posadali na zem a na schody, Hneď som sa ich opýtala, či chcú vystúpiť a oni, že nie, vyhovárali sa, že nie je miesto. Raz dva som ich usadila a vysvetlila som im, čo všetko sa môže stať. Na druhý deň už všetci pekne sedeli. Tak isto som raz na jednej trase zažila jedného pána, ktorý bol vždy podgurážený alkoholom a doslova mi kafral do práce. Sadol si vedľa mňa a vždy mal nejaké reči k tomu ako šoférujem, ale aj s ním som si dokázala poradiť. Nenechám sa nikým vyviesť z miery,“ dodáva s úsmevom.
 
Na záver nás zaujímalo ako najradšej relaxuje. „Keď prídem domov, som rada, že som doma a to mi stačí. Keď mi skončí pracovná doba, tak hneď vypínam. Doma som mama na sto percent,“ uzatvára sympatická Martina. 

 
Text a foto: Dominika Tuptová 

Diskusia k článku