Vladimír Kobielský: „Keby prišla ponuka zahrať si v rozprávke, šiel by som do toho s radosťou“

Vladimír Kobielský: „Keby prišla ponuka zahrať si v rozprávke, šiel by som do toho s radosťou“

(šaja) – Šarmantný herec, východniar Vladimír Kobielský (42) je všetkým známy najmä z nekonečného seriálu Panelák, ale aj z Búrlivého vína. O tom, čo ho baví, ako rád relaxuje, ale hlavne o tom, či má rád leňošenie v kúpeľoch, nám prezradil v nasledujúcom rozhovore.

Kde sme vás práve zastihli? 
U vás na východe, kde sme hrali divadelné predstavenie Na koho to slovo padne, ktoré hrávam už dvadsať rokov s partičkou mojich spolužiakov a to s Lukášom Latinákom, Jurajom Kemkom, Mariánom Miezgom a Robom Jakabom. Je to komédia, boli sme s ňou v Poprade, Prešove a aj v Košiciach. 
 
Ako sa vám páčilo v Prešove? 
Veľmi sa mi páčilo, diváci boli úžasní, milujem prešovského diváka, lebo je veľmi žičlivý, dokáže sa zabávať, odviazať a tým hercom vytvára úžasné prostredie. 
 
Dnes je „in“ navštevovať wellnes pobyty, nechať sa rozmaznávať masážami, jednoducho užívať si relax. Ako je to vo vašom prípade? 
Priznám sa, nie som z tých, ktorý by miloval, keď sa ma dotýka cudzí človek, takže masáže neobľubujem. Ale kúpele majú pre mňa svoje čaro, minulý rok som Silvestra strávil v Bardejovských Kúpeľoch, kde je naozaj veľmi príjemné prostredie a úžasný personál. Bol som tam s celou mojou rodinkou, dopriali sme si silvestrovský pobyt. Absolvoval som aj niektoré procedúry, namočili ma do nejakej liečivej vody, nechali ma vyhrievať sa, bolo to úžasné! Tie perličkové kúpele, tak toto mám rád. A vlastne, celé prostredie Bardejovských Kúpeľov je skutočne ozdravujúce, nik sa nikde neponáhľa, všetci sa usmievajú. Bol som tam aj nedávno, lebo sme tam hrali predstavenie. A v čase, keď som tancoval v Let´s Dance, dokonca mi pani riaditeľka umožnila trénovať v sále a my sme trénovali na televízny prenos priamo v kúpeľoch. 
 
Keď sme spolu telefonovali, povedali ste mi nedávno, že nemôžete hovoriť, lebo natáčate. Na čom konkrétnom práve pracujete?
Natáčam nový seriál Oteckovia. Je to denný komediálny seriál o životoch štyroch rôznych oteckoch a ich rodinách. Ja som jedným z nich, mám dve manželky, s jednou mám dve deti a ešte mám úplne novú manželku, s malým dieťaťom. Takže behám medzi mlynskými kameňmi, lebo hrám postavu s charakterom, ktorý chce každému vyhovieť a nedarí sa mu. 
 
Aj v reálnom živote sa vám stáva, že chcete vyhovieť viacerým ľuďom a nejde to? 
Niekedy si asi človek musí povedať, že sa to proste nedá, proste človek musí byť trochu egoista. Samozrejme, že sa snažím ľuďom vyhovieť, keď sa to dá, veď aj vám sa teraz snažím vyhovieť, keď sa s vami rozprávam (smiech). 
 
Pred rokmi ste podnikali, mali ste obchod so zmiešaným tovarom. Prečo ste biznis zavesili na klinec? No podnikáte aj ďalej, ale v inej sfére. Stíhate, dá sa to? 
Viete, ja vôbec nepodnikám, to sú len také reči. Ja som kedysi podnikal, všetko som predal a nechal to spoločníkovi. Potom som sa prihlásil na Vysokú školu múzických umení a odvedy sa venujem herectvu a živí ma moja profesia. 
 
Vraj nemáte rád popularitu, no odkedy ste v Paneláku, ste populárny stále viac. Ako sa s tým vyrovnávate? 
Televízny efekt je taký, že vás ľudia stretávajú na ulici, chcú sa odfotiť, alebo chcú autogram. Tá popularita s týmto ide ruka v ruke. Samozrejme, niekedy mám pocit, že som ľudoplachý a rád by som bol niekde sám, ale taký je ten náš život hercov. 
 
Narodili ste sa vo Vranove nad Topľou. Rád chodievate na východ? 
Môj otec istý čas pracoval v Čiernej nad Tisou, tak sme bývali aj tam. Na východ chodievam rád, aj nedávno som bol navštíviť svojich rodičov. Vždy, keď je príležitosť, tak k nim zabehnem. A mám tam aj priateľa z detstva, to sú také ozajstné kamarátstva a ja si ch veľmi cením. 
 
Zahrali ste si aj vo videofilme s názvom Zlatá podkova, zlaté pero, zlatý vlas. Ako si na to spomínate dnes? 
Bol to životopis rozprávkara Pavla Dobšinského a hral som jednu z jeho životných etáp. Okrem toho som si zahral v mnohých povestiach. 
 
Keby prišla ponuka, aby ste si zahrali v rozprávke, potešilo by vás to? 
No, tak asi by to nebola ponuka na rolu princa, to už je nenávratne za mnou. Ja som však rád, lebo som si ich zahral naozaj požehnane. Keby takáto ponuka prišla, určite by som do nej šiel. Pre mňa je tento žáner, určený pre detského diváka, veľmi zaujímavý a prajný. Priznám sa, s chuťou by som sa do takejto ponuky vrhol. V konečnom dôsledku, nové rozprávky, ktoré sa natočia, vždy majú na Vianoce obrovskú sledovanosť. Divák akoby bažil a túžil po pôvodných rozprávkach. Škoda, že sa ich točí tak málo. 
 
Zatancovali ste si v tanečnej súťaži, tanec vás očividne baví. Aké športy sú ešte tie vaše? 
Žiadne. Ja som kaviarenský typ (smiech). Milujem kaviarne, sedieť na kávičke a rozprávať sa o športe, aké je to ťažké. No pre súťaž som musel spevniť telo a tak som chodil do posilňovne a aj som chcel schudnúť. To boli také motivácie, pre ktoré som ponuku do Lets Dance aj prijal. Vyšlo mi to a aby som z toho úplne nevypadol, tak som skončil prasklinou na ľavej nohe, tak sa musím šetriť. Ale potom sa budem venovať znovu cvičeniu v posilňovni. 
 
 
Blížia sa Vianoce. Ako ich budú prežívať vaše deti Klára (9) a Kristián (12)?
Pre mňa sú Vianoce obdobím, keď sa to všetko zastaví, keď všetok zhon a pracovné nasadenie opadne a som medzi najbližšími a môžeme si užívať tie prekrásne spoločné chvíle pokoja a lásky. Budeme doma, pri stromčeku a potom, v januári idem na lyžovačku s mojimi rodičmi na východe Slovenska. 
 
Hrali ste v Paneláku, bývate v rodinnom dome. Viete si predstaviť, že aj s deťmi by ste naozaj bývali v paneláku?
Priznám sa, vyhovuje mi život v rodinnom dome, celé detstvo som bol panelákový typ, tak som túžil mať kúsok zeme okolo seba. A aby moje deti vedeli, že ovocie nie je len z hypermarketu, ale že sa to dá dopestovať v záhrade. 
 
Na dovolenke pri mori ste rybárčili. Chytíte kapra pre rodinu na Vianoce?
Nie, kdeže by som sa ja vybral niekde s udicou, kapra kúpim. Keď boli deti malé, kapry plávali vo vani, ale dnes už ryby kupujeme. 

 
Foto: www 

Diskusia k článku