Mala to byť len bežná prechádzka, no stala sa z nej nočná mora: Rotvajler bol neovládateľný

Mala to byť len bežná prechádzka, no stala sa z nej nočná mora: Rotvajler bol neovládateľný

(dt) - Do redakcie sme dostali list od Prešovčanky Petry, ktorá nám opísala, čo sa stalo ich štvornohému miláčikovi. Toby je malý oriešok, ktorý robí radosť celej rodine. Tento, kedysi veselý psík, dnes bojuje s ťažkými ranami.

 Mala to byť prechádzka ako každá iná, no nik netušil, že sa situácia dramaticky zvrtne. Minulý týždeň sa Petra spolu so svojím otcom a psíkom Tobym vybrali na pravidelnú vychádzku. V parku na Duchnovičovom námestí sa rozhodli, že doprajú psíkovi troška voľnosti, aby si ponaťahoval labky. V parku neboli sami, keďže sa tam pohybovalo viacero „psíčkarov“, ktorí dohliadali na svojich miláčikov. Keď sa Petrin psík rozbehol ku kríkom, začuli už len hrôzostrašné kňučanie. „Pobehoval okolo nás ani nie päť minút, keď sme počuli strašné kvílivé zvuky. Hneď sme sa za ním rozbehli, ale to, čo sme videli, bola hotová nočná mora. Náš milovaný Toby bol bezbranne uväznený v čeľustiach rotvajlera. V tej chvíli mi zamrzla krv v žilách a nevedela som čo mám robiť. K psom pribehol ako prvý môj otec a snažil sa roztvoriť rotvajlerovi čeľuste, kým jeho majitelia ohromene stáli a kričali povely, na ktoré ich pes nereagoval. V panike som sa snažila s ockom zaútočiť na psie slabiny aj za cenu pohryzenia. Napokon stisk povolil a Toby skončil v otcovom náručí. Majitelia rotvajlera sa začali zháňať po vôdzke. Vymenili sme si telefónne čísla, že sa budeme kontaktovať a utekali sme k veterinárovi,“ opisuje hrôzostrašný zážitok Petra.  
      
Roztrhnuté väzivo a šľachy si vyžiadali vážnejší zákrok a Toby sa domov vrátil s ôsmimi stehmi, no našťastie živý a s dobrou prognózou liečenia. Petra si s otcom aspoň trochu vydýchli. Situácia sa však zmenila, keď sa jeho rany zapálili a opuchli. To si vyžiadali druhú operáciu s narkózou, pretože rany musel veterinár otvoriť, vyčistiť a znovu pozašívať. „Bol na neho veľmi smutný pohľad. Celý ustráchaný sa len skrýval pod perinu a kňučal. Veľmi nám ho bolo ľúto,“ povedala nám Petra.
 
Za hranicou slušnosti...
 
Majitelia rotvajlera poskytli svoje telefónne číslo pre prípad, ak by Toby potreboval pomôcť. No sami sa neozvali, aby sa informovali ako psík Toby pochodil u veterinára a či to vôbec prežil. „Bolo nám zvláštne, že nás nekontaktovali, aby zistili aká je situácia. Ich pes sa doslova zahryzol do toho nášho a ich to ani netrápi? Keď sa to stalo, bol na mieste chaos a boli sme v šoku, no z ich strany nešla žiadna empatia, ani sa neunúvali ospravedlniť. Zmohli sa len na to, aby nám povedali, že to bola aj naša vina, lebo nebol na vôdzke. My si to, samozrejme, uvedomujeme, ale ak majú takého agresívneho psa a chcú ho na chvíľu pustiť, mal by mať určite košík. Rovnako takto mohlo namiesto Tobyho dopadnúť nejaké malé dieťa,“ hovorí Petra a ďalej dodáva: „Keď nám nevolali oni, rozhodli sme sa ich kontaktovať my a vtedy sme zažili druhý šok. Volali sme im niekoľkokrát. Úplne to ignorovali a nedvíhali telefón. Napokon sa nám podarilo dovolať a podráždený hlas na druhom konci na nás len vybrechol, že máme zlé číslo, že oni žiadneho psa nemajú. Nerovný boj sa teda neodohral len medzi psami, ale pokračoval aj medzi dospelými ľuďmi.“

 S ranami sa trápi už vyše týždňa. Hoja sa veľmi zle.  Hnisajú a stále sa otvárajú.
 
Majitelia Tobyho si uvedomujú aj svoj vlastný podiel viny, veď ani on nebol na vôdzke, ale ruku na srdce, ktorý „psíčkar“ nedopraje svojmu miláčikovi aspoň pár minút voľnosti? Otázkou je, nakoľko sú majitelia vyzretí a poznajú svojho psa. Pretože nechať také plemeno ako je rotvajler bez vôzky, košíka a dozoru, je nezodpovedné. „Postoj majiteľov rotvajlera bol v mojich očiach za hranicou slušnosti a aj ľudskosti,“ dodáva na záver Petra. 
 
Foto: archív rodiny 

Diskusia k článku