Atletický festival: Deti s Dawnovým syndrómom rozdávali radosť a lásku

Atletický festival: Deti s Dawnovým syndrómom rozdávali radosť a lásku

Aj keď sú iní, majú v sebe toľko lásky! Deti s Dawnovým syndrómom v stredu v športovej hale na Baštovej ulici ukázali, že aj ony majú rady šport a zábavu. Atletický festival pre deti s Dawnovým syndrómom bol perfektnou akciou. Atmosféra, ktorá v hale panovala, bola neopísateľná. Všade naokolo boli usmiate tváre, ktoré hlasno povzbudzovali svojich kamarátov. Radosť mali nielen súťažiaci, ale aj ich rodičia či vyučujúci.


Riaditeľka Hedviga Tomášová

Podujatie organizovala Spojená škola internátna spolu s OZ ZANEBUDKA. „Atmosféra je neskutočne úžasná. Sme veľmi nadšení a deti sa zapájajú, bežia, ostatní ich povzbudzujú, takže tu panuje veľmi optimistická a priateľská atmosféra. Deti to veľmi baví. Rady sa hýbu, bežia a všetky športy sú im vlastne veľmi blízke. My aj chceme, aby športovali, pretože je to dobré pre ich zdravie a kondíciu. Niekedy majú tieto deti tendenciu trošku priberať na váhe. Chceme im teda pomôcť aj v tomto  smere a hlavne, aby boli zdravotne v poriadku a nadváha zdraviu nepospieva. Je dôležité, aby mali kladný vzťah k športu,“ hovorí riaditeľka školy Hedviga Tomášová a ďalej dodáva: „Účasť je výborná aj keď neprišli všetci, ktorí chceli prísť. Niekoľko športovcov nám odrieklo účasť a to zo zdravotných dôvodov. Bohužiaľ, je také obdobie aké je a  chrípka ešte stále rezonuje. Sľúbených sme mali nad štyridsať súťažiacich a prišlo ich tridsaťdva, ale aj to nás veľmi teší. Súťažiaci sem prišli z rôznych kútov Prešovského kraja. Zároveň nás prišli povzbudiť aj žiaci z niektorých prešovských škôl.“ 

O kultúrny program sa postarali detičky z folklórneho súboru Zanebudka.

Aj keď pohyb bol hlavnou témou dňa, detičky mali možnosť využiť aj arteterapeutický kútik. „Deti majú možnosť počas prestávky alebo keď nesúťažia oddýchnuť si v arteterapeutickom kútiku. Je tu maľovanie na tvár, ale tak isto môžu vytvoriť niečo samé. Jednoducho môžu voľný čas tráviť aj takto príjemne a nemusia len sedieť v hľadisku. Okrem toho majú možnosť využiť aj fyzioterapiu, ktorá je hlavne na také uvoľnenie po tom behu. Predsa len nie sú zvyknuté na takúto námahu, tak aby nemali „svalovku“. Je tam fyzioterapeutka, ktorá ich ponaťahuje, trošku si ponaťahujú svaly, aby nemali zajtra nijaké nepríjemné pocity,“ povedala nám riaditeľka.    
  
Atmosféra bola úžasná. 

Pomocnú ruku podali nielen študentky z Pedagogickej fakulty Prešovskej univerzity, ale aj bežci z OZ Road Runners. „Dnes nám tu pomáhajú aj študentky Pedagogickej fakulty Prešovskej univerzity, ktoré študujú odbor špeciálna pedagogika. Spolupracujeme s Prešovskou univerzitou a tá nám na výpomoc poslala tieto šikovné dievčatá. No a okrem nich sú tu aj dobrovoľníci, bežci z občianskeho združenia Road Runners, ktorí nám pomáhajú pri behoch. Motivujú deti, aby bežali správnym smerom a aby zvládli tú dráhu bez problémov,“ dodáva Hedviga Tomášová.
 
Super program...
 
To, že sa táto akcia vydarila, nám potvrdila aj jedna z mamičiek Gabriela Popovičová: „Keďže aj my máme doma päťročnú dcérku s Downovým syndrómom, neváhali sme sa zúčastniť. Keď sa narodila, boli sme z toho veľmi nešťastní a bolo to ťažké, ale dnes by sme ju za nič nevymenili. Karolínka je naše zlatíčko a veľmi ju ľúbime. Teraz oddychujeme, pretože svoje kolo sme si už odbehli a čakáme na ďalšie disciplíny. Je to tu perfektné, priznám sa, že som nečakala, že tu bude toľko detí. Myslela som si, že nás je málo, ale vidím, že nie a som rada, že sme sa tu dnes stretli. Akciu hodnotím veľmi pozitívne. Myslím si, že šport im pomôže nielen po fyzickej, ale aj po mentálnej stránke. Je to skutočne vydarené podujatie. My sme sa niečoho takého zúčastnili prvýkrát, ale neváhali by sme sa pridať znovu.“  
 
Gabriela Popovičová s dcérkou Karolínkou.

Úsmev na tvárach mali aj študentky, ktoré sa deťom venovali. Dnes sme sem prišli ako dobrovoľníčky – pomocníčky. Ja som konkrétne v arteterapeutickej časti, kde si s deťmi maľujeme ponožky a taktiež je tu maľovanie na tvár a dúhové maškrtenie. Detičky majú pred sebou dúhu, ovocie a zeleninu. Jednotlivé druhy ovocia a zeleniny potom ukladajú podľa farieb na dúhu. No a ponožky maľujeme preto, lebo Downov syndróm je známy teda tým, že je to trizómia dvadsiateho prvého chromozómu. Ponožky predstavujú tie chromozómy. Maľujeme každú ponožku inú na znak toho, že aj deti s Downovým syndrómom sú iné, ale zároveň sú krásne, úžasné a máme ich veľmi radi,“ povedala nám budúca učiteľka Klára. 
 Študentku Kláru práca s deťmi veľmi baví.

Text a foto: Dominika Tuptová

Diskusia k článku