Dušan Fabian: „Z koní vyžaruje neuveriteľná liečivá sila

Dušan Fabian: „Z koní vyžaruje neuveriteľná liečivá sila

(šaja) - Na kone nedá dopustiť. Prešovčan Dušan Fabian miluje tieto zvieratá už od detstva. Vďaka nemu ich obdivuje aj jeho vnučka Dáša, ktorá je úspešnou parkúrovou jazdkyňou.

V Prešove začínal pán Dušan s chovom koní na starej jazdiarni, pracoval aj v žrebčinci. Bol aj dostihovým jazdcom. „Pracoval som pri koňoch aj vo Veľkom Šariši, neskôr v jazdeckom oddiele, kde som pätnásť rokov ošetroval kone. Mám ich veľmi rád, veď som pri nich vyrastal,“ hovorí Dušan Fabián, ktorého lásku ku týmto krásnym zvieratám zdedil a aj jeho vnučka Dáša, ktorá trénuje v jeho jazdeckom klube Sihoť. 
 
Chytiť ho nevedel nik 
 
Momentálne má pán Dušan v stajni štyri kone - valalchy, z nich je jedna kobyla. „Mám ešte aj bieleho poníka, ten je medzi deťmi veľmi obľúbený. Raz som povedal chlapom, že kto ho chytí, dám mu päťsto eur. Všetci sa snažili, ale nepodarilo sa im to,“ spomína so smiechom. Koníkom sa Dušan Fabian venuje denne. „Je to živý tvor, treba sa oňho starať každý deň. To nie je ako bicykel, že ho opriete o stenu, keď vás prestane baviť. Mám zamestnanca, ktorý sa stará o kone, a keď niečo nie je v poriadku, priznám sa, som prísny a potrestám ho,“ hovorí. 
 
Kone chovateľ kŕmi ovsom, kupuje im špeciálne granule a samozrejme, nesmie chýbať seno, čerstvá tráva a občas aj repa. Kone sú pol dňa na pastve a popoludní ich už využíva na tréning pre členov jazdeckého klubu Sihoť. „Máme 18 členov, od štrnásť rokov, ktorým sa venujú dvaja tréneri. Chodievame na súťaže v parkúrovom skákaní po celom Slovensku, boli sme aj v Poľsku. Moja vnučka Dáša skáče vynikajúco, pred tromi rokmi sa umiestnila na prvom mieste, predminulý rok bola na druhom a tento rok má tretie mesto. Skákať začala vďaka mne a ja sa teším z jej úspechov.“ 

 
Dušan Fabian svoje kone miluje.

 
Dušan Fabián o koňoch hovorí ako o múdrych a láskavých zvieratách. „Bol som po vážnej operácii, bol som slabý a kone mi dodali neuveriteľnú silu. Sám som tomu neveril. Hladkal som jedného mladého koňa, dal mi hlavu na moje plece. Trávil som s ním každý deň a po čase som cítil, že sa môj zdravotný stav začal zlepšovať.“ 
 
Chovateľ by rád prevádzkoval aj hipoterapiu, ale, ako vraví, byrokratické prekážky v našom štáte to neumožňujú. Preto kto chce, môže prísť a skúšať túto metódu, avšak len na vlastnú zodpovednosť. „A pritom je dokázané, že kone liečia,“ spomína Dušan Fabián, ktorý s koňmi príde aj do škôlky len preto, aby sa mohli ratolesti povoziť. Keď sa dá, rád pomáha aj iným klubom či už s prepravou, alebo organizáciou pretekov. Pri koňoch sme zastihli aj trénera Vincenta Budzinu, ktorý trénuje vnučku pána Fabiana, pätnásťročnú Dášu. „Poslúcha ma, musí,“ dodal so smiechom o svojej zverenkyni. 
 

Vincent Budzina a Dušan Fabian pracovali spolu kedysi v žrebčinci vo Veľkom Šariši.
 
Kedysi prevádzkoval v Hertníku v Bardejovskom okrese hipoterapiu. „Kone naozaj vedia pomôcť, poznal som jedno dievčatko, malo detskú mozgovú obrnu. Nevedelo chodiť, nohy za sebou iba ťahalo. Asi po piatich rokoch mi mama prezradila, že už dokáže sama vojsť aj do vane a do školy chodieva s paličkou. Môj kamarát Tomáš Javorský z Popradu mal jednu zverenkyňu, nechodila a neskôr s ňou tancoval na svadbe. Takže to, že kone liečia, je naozaj pravda.“ 
 
Spolu s Dušanom kedysi robili v štátnom žrebčinci vo Veľkom Šariši. „Kone sú múdre a inteligentné zvieratá, ale nesmie sa im ublížiť, lebo to kôň potom vráti,“ hovorí muž, ktorý kedysi skákal na koni a jazdil aj dostihy a má na konte viacero ocenení. 
A aký je sen Dušana Fabiana? „Mám všetko, lebo som zdravý. Ale veľmi si prajem, aby nám dobre fungoval jazdecký klub a aby sa pretekárom darilo.“ 
 
Foto: šaja 

Diskusia k článku