Všetci ju chlácholili, že sa nič nedeje. Dialo sa

Všetci ju chlácholili, že sa nič nedeje. Dialo sa

(šaja) – Žije vo svojom svete, ale aj napriek tomu robí obrovskú radosť rodičom aj svojmu okoliu. Teodor Slosarčík (4) trpí od narodenia autizmom. Vďaka rodičom a svojej húževnatosti chorobu zvláda na výbornú a robí všetko preto, aby napredoval, ako ostatné deti.

S chorobou sa nezmierila

Keď Katarína Slosarčíková (37) z Prešova čakala mladšieho syna, nič nenasvedčovalo tomu, že sa chlapček narodí chorý. „Mala som ukážkové tehotenstvo, aj pôrod bol spontánny. Teo bol zdravý, všetky ukazovatele boli vynikajúce. Všetko bolo super, až do osemnásteho mesiaca. Jedného dňa som si všimla, že je akýsi zasnený a neskôr, že nereaguje na meno. Hoci mi všetci vraveli, že chlapci sa vyvíjajú pomalšie a že má čas. Ja som ale cítila, že niečo nie je v poriadku. Všetci ma chlácholili, že mám počkať. Dokonca sme sa smiali, že je iný, že je introvert. Ale ja som si povedala, že nečakám a začala som konať,“ spomína na situáciu sympatická Katka, ktorá so synom ihneď zašla k lekárke. „Keď som jej povedala, že malý nereaguje na meno, spozornela. Poslala nás na množstvo vyšetrení a po čase sme vedeli výsledok – syn má detský autizmus. Priznám sa, dosť nás to s manželom vzalo. Preplakala som mnoho nocí. Aj teraz, hoci prešlo viac času s týmto nie som zmierená. Asi sa s tým nedá zmieriť,“ hovorí so smútkom v hlase žena, ktorá okamžite začala hľadať možnosti, ako svojmu chorému dieťatku pomôcť.

Lekárka jej vliala nádej

Zašla za uznávanou lekárkou do Trnavy, ktorá sa venuje autizmu. Bola prvá, kto jej vlial do života prvé kvapky optimizmu. „Povedala mi, že Teo bude chodiť a rozprávať. Vtedy mi spadol kameň zo srdca,“ priznáva mamička, ktorá ma ešte 13 – ročnú dcéru Sofiu Máriu (13). Mladú ženu trápi, že na Slovensku nie sú také možnosti liečby, ako v zahraničí. „Tam dostávajú pediatri skríning, kde si vyhodnotia potrebné ukazovatele. Včasná intervencia je na inej úrovni, čo rodičom veľmi pomáha. U nás to žiaľ chýba.“
Mama Katarína sa teší, keď sa synček naučí niečo nové

Miluje pohyblivé schody a cenovky potravín

Teo začal rozprávať a opakovať slová až keď mal 3,5 roka. Kým iné deti vyťahujú veci zo šuplíkov, Teo robí pravý opak – on skrine zatvára. Hrať s bežnými hračkami sa nedokáže, má najradšej obchody a cenovky v potravinách. „V obchodoch miluje eskalátory, dostať ho z pohyblivých schodov je niekedy doslova umenie,“ smeje sa Katka.

Terapie a zas terapie

Medzičasom sa rodičia dozvedeli o rôznych metódach, terapiách a programoch, ktoré zlepšujú kvalitu života ľudí s autizmom. „Začali sme používať týždenné kartičky, kde mu píšeme jednotlivé slová a pokyny. Teodor má veľmi silné vizuálne cítenie, takže kartičky sú preňho veľmi nápomocné. Má ich vylepené na chladničke Veľmi mu pomohlo aj to, že začal navštevovať niekoľkokrát týždenne škôlku pre autistické deti. Tam získava ďalšie návyky. Veľmi silnou motiváciou bol pre syna tablet. Keď spolupracoval a snažil sa, mohol sa s sním hrať,“ hovorí matka, ktorú tešia aj maličké pokroky jej syna. „Kedysi nevedel povedať, čo chce, len ma ťahal za ruku. Keď niečo chcel nedostal to, sadol si na zem, nechcel vstať a popri tom aj plakal. Teo je na svoj vek pomerne vysoký, takže ja mám problém zdvihnúť ho. Vtedy zasiahne manžel. Neraz na nás ľudia pozerajú, že čo to máme za nevychované dieťa. Vtedy mi príde ľúto a poviem im, že moje dieťa má autizmus. Vtedy sa ich správanie zmení,“ opisuje problémy Katka, ktorá pre chorobu nechodí do práce a tak je celá ťarcha financovania rodiny na pleciach manžela. Manželia to nemajú ľahké, lebo z jedného platu musia splácať hypotéku. „Keď sme ju brali, nevedeli sme, že synček bude chorý a že ja nebudem môcť pracovať,“ hovorí Katka a dodáva: „Takmer osemsto eur mesačne pohltia terapie, ktoré Teo potrebuje, aby napredoval. Keď ich nebude absolvovať, bude stagnovať. Veľmi mu pomáha metóda ABA, ktorú absolvujeme čo najčastejšie. Vďaka nej už Teo lepšie rozpráva aj reaguje na okolitý svet.“

Teodorove problémové správanie ustupuje. Zvyšuje sa porozumenie, zlepšuje sa komunikácia a sociálne zručnosti. „Od februára už dokáže sám používať toaletu. Aj toto je dôsledok poriadnej driny a trpezlivosti. Je špeciálny, a preto potrebuje špeciálny individuálny prístup, čo je veľmi finančne náročné,“ hovorí matka, ktorá zháňa financie, kde sa len dá. „Chodievame na artterapie či komunikačnú terapiu. Pre nás je obrovským pokrokom aj to, že vôbec začal rozprávať svojim spôsobom, že si dokáže vyžiadať to, čo potrebuje. Pomocou ABA terapie sa mu darí úžasne napredovať. S individuálnym prístupom a systematickým učením to Teovi výborne. Žiaľ veľký problém nám robí jedlo. Synček nechce jedávať varené jedlo, najradšej si pochutí na pečive. Momentálne dokáže zjesť asi sedem lyžíc polievky, a stále pracujeme na tom, aby sa to zlepšovalo,“ hovorí Katarína a dodáva: „Našim cieľom a snom je zabezpečiť synovi krásny život, v ktorom bude vedieť fungovať v dospelosti samostatne. Aby nebol nikomu na ťarchu, keď tu my s manželom už nebude“.

Foto: archív rodiny

Diskusia k článku