Ján Kališ o kaktusoch: „Čím menej  sa o ne staráte, tým sú krajšie“

Ján Kališ o kaktusoch: „Čím menej sa o ne staráte, tým sú krajšie“

Farmárske trhy tento rok prilákali do Prešova aj nových predajcov. Jedným z nich je aj Ján Kališ zo Šale, ktorý má, takpoviec, pichľavú záľubu. Už vyše tridsať rokov sa venuje pestovaniu kaktusov.

Kaktusy nepestuje každý, prečo mu učarovali práve tieto suchomilné rastlinky? „Keď som bol malý chlapec, bol som s otcom v Čechách predávať zeleninu a tam mi jeden pán dal kaktus, ktorý mi potom zakvitol, tak som si kúpil aj ďalší. Po vojne som si začal kupovať už semená, rozmnožovať ich, aj zbierku som si kúpil jednu a tak sa to rozrástlo,“ hovorí Ján Kališ.
 
Azda každý z nás mal doma aspoň jeden kaktus. Vidieť ho však kvitnúť je veľmi výnimočné a docieliť to, nemusí byť vôbec ľahké. „Každý kaktus kvitne, niektorý už po dvoch rokoch, niektoré kvitnú po päťdesiatich rokoch, takže záleží od druhu. Základom je správne zimovanie, aby bol na suchu. Lepšie je, keď je na chladnejšom mieste, ale ja napríklad celú zimu kaktus nepolievam, aj keď je v teple vo vnútri, aby si oddýchol. No a potom na jar, najskôr musí byť teplo, slnko a až potom zálievka. Keď vám kaktus zakvitne jeden rok a ďalší už nie, tak by som povedal, že je chyba v starostlivosti,“ prezrádza Ján Kališ.
 

Hovorí sa, že kaktus je ideálna rastlina práve pre tých, ktorí sa nevedia starať o kvety, pretože im neuhynie. Je to pravda?  „No tak uhynúť uhynie. Skôr by som povedal, že uhynie vtedy, keď sa o neho príliš starajú. Takže, skutočne je to ideálna rastlina pre tých, ktorí zabúdajú polievať. Keď sa kaktus nezaleje dva mesiace v najväčšom teple, nič sa nestane. Akurát potrebuje dostatok svetla. To je základ.“

Ján Kališ za svoj život vypestoval už stovky kaktusov. Zaujímalo nás, či sa našiel medzi nimi aj taký, ktorý je jeho srdcu skutočne blízky. „No je jeden. Je to echinokaktus grusonov, hovorí sa tomu Zlaté gule alebo Svokrine stoličky veľké. Bol druhý, ktorý na Slovensku kvitol, potom mi skoro uhynul, ale podarilo sa mi ho zachrániť. Takže ten kvitol a už mal skoro päťdesiat rokov.“

 

Vo svojej zbierke má Ján Kališ aj druhy, ktorým treba venovať veľkú pozornosť a starostlivosť a ich pestovanie nie je ľahké. Vždy však vie, ktorý druh má zákazníkom ponúknuť. „Väčšinu kaktusov, ktoré predávam, sú také, ktoré sa ľahko pestujú. Sú aj také, ktoré sa pestujú ťažko a hlavne na vlastných koreňoch, tak tie by som neponúkal. Ale s tými  jednoduchými, a je ich nespočetné množstvo, tak sa dá začať. Ja vždy hovorím, že čím menej sa o ne staráte, tým sú krajšie.“
 
Kaktusy boli záhradné, no našu pozornosť zaujali aj sukulenty, ktoré boli v črepníkoch samostatne, či skombinované s inými druhmi. Chceli sme vedieť, aký je vlastne rozdiel medzi kaktusom a takýmto sukulentom. „Aj kaktus patrí do sukulentov, len je to oddelené. Kaktusy majú miesto listov tŕne, ale všetky majú rady dlhšie obdobia sucha. Od jari do jesene sa môžu častejšie polievať, len nie je dobré ich prelievať ako klasické rastlinky,“ vysvetľuje Ján Kališ.   
 
Dostali sme aj cenné rady o tom, aký substrát kaktusy potrebujú a dozvedeli sme niečo aj o ich rozmnožovaní. „Kaktus musí mať takú zeminu, aby aspoň jedna tretina bola štrkopiesok alebo niečo porézne. Dnes sú už materiály rôzne. A čo sa týka hliny, ja dávam trošku rašeliny predovšetkým do sukulentov a do kaktusov, hlavne do tých vzácnych, tam ide skoro samotný štrk. Čo sa týka rozmnožovania, je viac spôsobov. Ja to väčšinou robím semenami. Behám so štetcom ako včelička a opeľujem ich. Potom vznikne plod. Z toho plodu ja čistím, periem, vysuším semená a sadím. Potom sa niektoré druhy dajú rozmnožovať odnožami a sukulenty lístkami, halúzkami a podobne,“ hovorí Ján Kališ.
 
Špecialitou Jána Kališa je vytváranie kaktusových záhradok.

Sám má doma nejakých tisíctristo druhov kaktusov a takmer štyristo druhov sukulentov. „Mám záhradu a v nej mám skleník. Tam všetko zimujem. Niektoré druhy sú síce mrazuvzdorné, ale väčšina kaktusov potrebuje aspoň tých päť až sedem stupňov na zimovanie.“ O kaktusoch existujú rôzne povery, napríklad, že ak dievča pestuje kaktusy, tak sa nevydá. Sú však pravdivé? „Hovorí sa to aj o chlapcoch, že sa neoženia. Ja som mal tristo kaktusov, keď som sa ženil. Hovorím, že to si vymysleli mamy, ktoré nechceli svojim deťom kupovať kaktusy,“ smeje sa Ján Kališ.
 
Na svete existuje cez sedemtisíc druhov kaktusov. Niektoré sú jedlé, iné vás len príjemne popichajú, sú však aj také, ktoré môžu byť pre človeka pri nesprávnej manipulácii nebezpečné. „Sú kaktusy, z ktorých sa môžete priotráviť, stalo sa to aj mne. Bol to druh Euphorbia trigona a ony púšťajú biele mliečko. Sú také trojreberné a majú lístočky a rastú do výšky. Ja som mal už jeden po strop obývačky a rezal som ho. Bola to robota na tri hodiny a nechcelo sa mi ho chytať pinzetou. Tak som to robil holými rukami. Prvý rok to bolo tak, že keď som skončil, začalo ma svrbieť celé telo, zle sa mi dýchalo, jazyk ma svrbel. Kamarát mi poradil, aby som si dal pivo a prešlo to. Rok na to som ho znovu orezával a večer ma už boleli veľmi oči, tak ma začali páliť ruky a v noci som už musel volať na pohotovosť. Poradili mi čo mám robiť, ale povedali mi, že ešte raz a už by som to nemusel prežiť a odvtedy tento druh nepestujem,“ uzatvára Ján Kališ.   
 

Dominika Tuptová
Foto: dr, pk    

Diskusia k článku