Krížik, bez ktorého sa nezaobíde žiaden ľudový kroj

Krížik, bez ktorého sa nezaobíde žiaden ľudový kroj

Vo svete ihiel, farebných nití a krížikov sa Mária Fabová cíti veľmi sebaisto a prirodzene. Napriek tomu, že pochádza z Nitry už niekoľko rokov žije v Prešove, ktorý sa stal jej novým domovom. Má tridsaťštyri rokov a venuje sa veľmi tradičnému umeniu „starých materí“, kráľovien, princezien, či šľachtičných – výšivkárstvu. Jej láska k nemu vychádza z pozitívneho vzťahu k slovenskému folklóru, ľudovým remeslám a tradíciám. „Som človek veselý, spontánny a rada sa zúčastňujem na kultúrnom živote Prešova. Ak chcete spoznať mňa a moje výšivky čítajte ďalej...“, hovorí Mária.

Samospráva očami Juraja Kopčáka

Samospráva očami Juraja Kopčáka

Samospráva očami Juraja Kopčáka

Samospráva očami Juraja Kopčáka

„Vyzerá to tak, že jedni bojujú proti druhým a súperia o to, kto koho viacej zneváži a očierni. Ale „mocným“ dal mandát občan!“

Samospráva očami Juraja Kopčáka

Samospráva očami Juraja Kopčáka

„Nemyslím si, že kauzu „prešovský hlavný kontrolór“ má na svedomí nedokonalosť zákona o obecnom zriadení.

Samospráva očami Juraja Kopčáka

Samospráva očami Juraja Kopčáka

Poslanec zastupuje občan, nie stranu! Ak nie, potom zrádza svojich voličov

Samospráva očami Juraja Kopčáka

Samospráva očami Juraja Kopčáka

„Pracovníci úradu by mali byť odborníkmi v oblasti, ktorú priamo zastrešujú. Šéfujú im ale politici.“

Samospráva očami Juraja Kopčáka

Samospráva očami Juraja Kopčáka

Kto nie je „fér“ v súkromí, nebude ani vo verejnom živote. Ako môže ten, kto si nevie slušne zariadiť vlastný život, dobre riadiť život mesta?

Vo svojich príspevkoch sa usilujem zorientovať Prešovčanov v rozhodovacích, výkonných i reprezentačných štruktúrach samosprávy. V prvom rade preto, aby vedeli, kto, čo musí, kto, čo smie a kto, čo môže. Aby bolo jasné, v čom sa dá obrátiť na orgány mestskej samosprávy a v čom nie. Mnohé sklamania, ale aj mnoho nevraživosti, výčitiek, až nenávisti je dôsledkom rozčarovania z očakávaní, ktoré neboli naplnené nie preto, že ich dotyčná osoba, orgán, či úrad splniť nechceli, ale preto, že ich jednoducho splniť nemohli. Na druhej strane, mnohé zneužitia právomocí, podozrivé operácie s majetkom, alebo financiami, čudné personálne praktiky..., ostávajú mimo pozornosti občanov práve preto, že sa presne nevie, kto za čím stojí. Nakoniec, nevedomosť o kompetenciách jednotlivých inštitúcií, či úrovní verejnej správy umožňuje funkcionárom, politikom, ale aj politickým subjektom profitovať na nesplniteľných sľuboch, prípadne sa pýšiť tým, čo zo zákona plniť musia, lebo je to ich „psia povinnosť“, alebo tým, na čom nemajú žiadnu zásluhu.

Samospráva očami Juraja Kopčáka

Samospráva očami Juraja Kopčáka

Srbský Jánošík a jeho didgeridoo

Srbský Jánošík a jeho didgeridoo

Takto by sme predstavili Mariána Gombára, ktorý pochádza zo slovenskej dediny v Srbsku. Na východné Slovensko sa prisťahoval ešte ako žiačik základnej školy a dnes je tu doma. Miluje slovenské remeslá a kultúru a napriek tomu, že je vyučený kuchár pracuje dnes s drevom. Jeho láska k tomuto materiálu je okorenená tým, že už jeho predkovia boli verní tokárstvu, rezbárstvu a globálne práci s týmto darom prírody. Sám hovorí, že to bolo asi „volanie krvi“ a popri tom ako nám rozprával svoj príbeh žiarili mu oči...V znamení hesla: „Ak ho miluješ, nie je čo riešiť!“

Príbeh o cínovom vojačikovi raz možno nahradia príbehy o cínových šperkoch!

Príbeh o cínovom vojačikovi raz možno nahradia príbehy o cínových šperkoch!

Andrea Imrichová je v súčasnosti mamina na plný úväzok. Od 15-tich rokov ju prezývajú Lenny a pod týmto pseudonymom dnes aj tvorí. Má 34 rokov, dve detičky a netradičné hobby. Hovorí, „Odkedy sa mi narodilo druhé dieťa, tak som úplne prehodnotila niektoré priority a už som sa jednoducho po pol roku neponáhľala späť do práce, ako pri prvom dieťati.“ Napriek starostlivosti o ratolesti sa však považuje za „kreatívnu dušu“ a svoju tvorivosť si potrebuje niekde vybiť... Ktorá žena by sa nechcela opájať drahokamami tisícich farieb?