Karatistka Júlia Langošová: Účasť na olympiáde je sen každého športovca

Karatistka Júlia Langošová: Účasť na olympiáde je sen každého športovca

(pv) - Sú mladí a úspešní. Robia dobré meno nielen nášmu mestu, ale aj Slovensku. V Karate klub Junior Prešov vyrástlo mnoho talentov, ktoré nás úspešné reprezentovali aj v zahraničí. Klub vychoval aj viacerých reprezentantov Slovenskej republiky. Na stránkach Prešovského večerníka vám postupne predstavíme trojicu úspešných seniorských reprezentantov. Julka Langošová sa vrátila na súťažné tatami po niekoľkých rokoch. Je to bývala reprezentantka Slovenskej republiky a Majsterka Slovenska. Čo bolo dôvodom jej návratu? Prezradila
v našom rozhovore.

Začnime tradičnou otázkou, kto vás ku karate priviedol a ako dlho sa mu venujete?
  • Karate sa venujem od malička. Už to bude, hádam osemnásť rokov. Nebol to však prvoplánový koníček, pretože som bola prijatá na hru na flaute... Ale po absolvovaní prvého tréningu karate sa tento šport stal mojou súčasťou.
Aké výsledky ste dosiahli počas svojej kariéry?
  • Bola som účastníčkou ME v Taliansku a Francúzku, dvojnásobná Majsterka Slovenka a víťazka mnohých zahraničných súťaží ešte v juniorskej kategórii. Nakoľko som športové karate v seniorskej kategórii “zavesila na klinec” dosť skoro, získala som v danej kategórii striebro na Majstrovstvách Slovenska.

Čo vás motivovalo vrátiť sa späť na súťažné tatami po dlhšej prestávke?
  • Popravde sa musím priznať, že to bola moja sestra, ale aj prístup klubu Junior Prešov. Počas mojej “prestávky” som sa karate stále venovala. Trénovala som deti v klube a robila tzv. sparing partnera mojej sestre Lucke. V tomto období som si však uvedomila, že ma to na zápasisko stále ťahá a že by som ešte rada prežila ten pocit, keď stojíte na tatami, s malými motýľmi v bruchu, pripravení ukázať to najlepšie, čo viete. Ako som spomínala, prístup klubu Junior Prešov veľmi ovplyvnil moje rozhodnutie. Už teraz, keď som vo fáze prípravy na sezónu, vidím veľké rozdiely medzi Košicami, kde som trénovala a Prešovom. Je veľmi dôležité, ak športovca klub plne podporuje v tréningovom procese, ale aj finančne, nakoľko sa karate na Slovensku živiť nedá.
Ako hodnotíte fungovanie JUNIORU ako klubu, keďže vieme, že ste sa do Prešova vrátili po niekoľkoročnom pôsobení 
v Košiciach?
  • Áno, trénovala som v Košiciach od roku 2008 pod vedením vtedajšieho reprezentačného trénera Františka Kretoviča. V tom období to bola najlepšia voľba, keďže v Prešove karate ako šport upadol. Bolo mi to ľúto, že musím odísť z Prešova, pretože mal vždy veľký potenciál byť úspešný nielen na slovenskej pôde, ale aj v zahraničí.  O to väčšiu radosť som mala, keď ma v roku 2015 kontaktovali tréneri z Junioru Prešov, že zmobilizovali svoje sily. Postupne som navštevovala ich tréningy. Zapáčil sa mi ich prístup k trénovaniu a manažovaniu klubu. Je vidno, že túto prácu robia s nadšením, vedú svojich zverencov k dosiahnutiu ich najväčších športových úspechov, ale aj pomáhajú druhým, čím je najväčším príkladom projekt Juniorko. Preto som neváhala v najbližšom období prestúpiť naspäť do rodného Prešova.
Aké sú vaše športové ciele dobudúcna? Chcete ísť aj na bájnu olympiádu?
  • Myslím si, že účasť na olympiáde je sen každého športovca a je úžasné, že po toľkých rokoch sa karate dostalo medzi športy, ktoré budú na OH v Tokiu.  Mojím cieľom je však odviesť tú najlepšiu robotu  v športovej sezóne, preto sa sústredím na každú súťaž zvlášť a po čase uvidíme, kam ma to až zavedie.
Pracujete popri trénovaní karate, alebo sa uživíte len tým?
  • Samozrejme, že pracujem. Ako som už spomínala, karate, žiaľ, nie je šport, ktorým by sa dalo živiť na Slovensku. Pracujem v Prešove ako záchranárka. Táto práca ma baví a taktiež mi umožňuje venovať sa športovému karate.
Prečo by ste odporučili karate ako šport pre dievčatá, respektíve rodičom, ktorí sa rozhodujú kam dať v septembri svoje dcéry?
  • Karate nie je len šport, ale je to životný štýl. Vďaka karate som sa naučila sebadisciplíne a pokore. Na druhej strane, vďaka športovému karate som sa naučila prehrávať, čo je, si myslím, veľmi dôležité nielen v športe, ale aj v živote, pretože naučiť sa prehrou motivovať a nevzdať sa je pravý recept na úspech.

Diskusia k článku