V nedeľu tomu bolo presne desať rokov, čo sa Tomáš Troliga druhýkrát narodil...

V nedeľu tomu bolo presne desať rokov, čo sa Tomáš Troliga druhýkrát narodil...

(jm) – Užíva si Kristove roky, no vôbec sa ich nemusel dožiť. Rozhodovali sekundy, milimetre... Pred desiatimi rokmi, ako prvému médiu na Slovensku a v Čechách, poskytol nášmu denníku exkluzívny rozhovor. Dôvod bol vtedy trocha smutný. Avšak, ako sa hovorí, všetko má aj druhú stranu mince. Pred štyrmi dňami tomu bolo presne desať, čo mal ťažkú autohaváriu na ceste do Znojma. Vtedy sa de facto aj druhýkrát narodil, lebo jeho život videl doslova na vlásku. Reč je o prešovskom hokejovom odchovancovi Tomášovi Troligovi, ktorý v minulej sezóne obliekal dres extraligového tímu HK Poprad. Položili sme mu zopár otázok. Prvá bola takpovediac skúšobná.

Tomáš, pamätáte si, čo sa stalo 23. júla 2007?
- Nie, narýchlo si nedokážem spomenúť?

 Mali ste ťažkú autonehodu...
- Áááá, máte pravdu. Občas si uvedomím, že niekedy na konci tohto mesiaca mám ďalšie narodeniny. 
 
Tak je. Treba to možno poňať aj z takej vtipnejšej stránky. No predsa len, beriete to skôr ako smutné, alebo ako veselé výročie? Boli ste blízko smrti, no zubatá nakoniec boj s vami nevyhrala. Ako si na to spomínate?
- Všetko sa to udialo asi päť kilometrov pred cieľom mojej cesty. Takže, bola v tom tá smola, že už veľa nechýbalo. Na druhej strane však pri mne nestáli len všetci svätí, ale, povedal by som, celé nebo. V Znojme som mal absolvovať prvý tréning v rámci prípravy na sezóny 2007/2008. Žiaľ, už sa nedalo...

Koľko operácii ste vlastne vtedy podstúpili? 
- Postupne to boli operácie ramena, kolena, zápästia, členku. Potom ďalšie zákroky pod narkózou, neskôr aj bez, kedy mi lekári znova otvárali rany a robili potrebné, nazvime to úkony. Spolu som absolvoval zhruba tridsať takýchto „ležaní“.  
 
Mimo hokeja pracuje aj v otcovej firme.

 
Po vyliečení ste znova obliekli prešovský dres. Ktoré boli vaše ďalšie pôsobiská?
- Áno, tu som sa rozohral, odtiaľ som išiel do Trenčína, Popradu, Žiliny, Hradca Králové, Havlíčkovho Brodu, Litoměřic. Naposledy som hrával znova pod Tatrami.

A v budúcej sezóne?
- Nič nie je isté, takže sa v tejto chvíli k tejto téme vyjadrovať nebudem. 

V kabíne patríte medzi skúsenejších hokejistov. Snažíte sa naznačiť mladším spoluhráčom, že šťastie je vrtkavé a športovec môže oň kedykoľvek prísť aj mimo ihriska?
- Mňa situácia spred desiatich rokov naučila pri akomkoľvek náznaku únavy v aute dať si pauzu. Spánok za volantom niekedy zabíja. Teraz sa snažím držať myšlienky, že múdry sa učí na chybách iných, hlupák na vlastných. Niektorí mladí však majú svoj rozum. Zlých príkladov hazardu so životom na cestách je stále dosť a nie všetci sa pred nimi vystríhame. Život po autohavárii ma tiež prinútil viac študovať vlastné telo a mnohé veci, ktoré s tým súvisia. Nie som lekár, no viem, čo robiť, aby som bol čo najzdravší v rámci toho, čo mi príroda a gény do života nadelili.     
 
Foto: www

Diskusia k článku